Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
04. apríl 2021

Celý kresťanský život je slávením Paschy

Úryvok z Prvého listu Korinťanom nám na Veľkonočnú nedeľu pripomína starozákonné pozadie veľkonočnej udalosti.
Celý kresťanský život je slávením Paschy

Druhé čítanie na Veľkonočnú nedeľu ponúka dve možnosti, ktoré sú rovnaké vo všetkých liturgických rokoch. Prvá možnosť je z Listu Kolosanom (3,1-4). Krátky komentár k tomuto čítaniu si môžete prečítať tu. Tá druhá je z Prvého listu Korinťanom (5,6b-8).

Pavol v tomto krátkom úryvku používa metaforický jazyk úzko spojený so slávením židovskej Veľkej noci, teda Paschy. Sviatok Pascha (po grécky), alebo Pesach (po hebrejsky), je spojený so Sviatkom nekvasených chlebov, ktorý trvá sedem dní. Pre samotnú Paschu, ktorá sa slávi v predvečer Sviatku nekvasených chlebov, bolo charakteristické jedenie veľkonočného baránka a pre všetkých sedem dní požívanie nekvaseného chleba (k týmto sviatkom pozri Ex 12,1-20; Lv 23,4-8 a Nm 28,16-25). Podľa biblického rozprávania z Knihy Exodus, baránok aj nekvasené chleby pripomínajú židom východ z Egypta a vyslobodenie z otroctva. Krv obetovaného baránka pripomínala krv baránka na verajach dverí, ktorá ochránila Izraelitov pred anjelom smrti. Keďže sa z Egypta museli náhliť, nebolo času na „kváskovanie“, a tak stihli pripraviť len nekvasené chleby. Súčasťou príprav na tieto sviatky bolo dôkladné vyčistenie celej domácnosti, aby sa odstránil starý kvas, teda kvas, ktorý sa používal na prípravu chleba počas celého uplynulého roka. Požívanie nekvasených chlebov počas siedmych dní, malo zabezpečiť, aby sa skutočne urobil predel medzi kvasom starým a tým novým, ktorý sa začal používať po ukončení týchto slávností.

Pavol kresťanov pripodobňuje k nekvasenému chlebu, keďže sú úzko spojení s Kristom, tak ako je nekvasený chlieb úzko spojený s veľkonočným baránkom. Zdieľať

Pavol pripodobňuje Krista k veľkonočnému baránkovi. Doslova hovorí: „Naša Pascha bola obetovaná, Kristus“. „Pascha“ v gréčtine znamená samotný sviatok aj veľkonočného baránka. Keďže Kristus je pravým veľkonočným baránkom, Pavol kresťanov pripodobňuje k nekvasenému chlebu, keďže sú úzko spojení s Kristom, tak ako je nekvasený chlieb úzko spojený s veľkonočným baránkom. Celý kresťanský život je teda postavený do metafory sviatkov Paschy a nekvasených chlebov, preto Pavlova výzva „slávme sviatky nie v starom kvase“ sa netýka slávenia niektorého zo sviatkov, ale „sláviť sviatky“ znamená žiť kresťanský život. Tak ako Paschu a Sviatok nekvasených chlebov treba sláviť bez starého kvasu, kresťan má žiť svoj život bez starého kvasu zloby a neprávosti, resp. lepšie by sa hodilo preložiť „kvas zlých úmyslov a zloby“. Kresťan má za tým urobiť hrubý koniec, tak ako sa robil za starým kvasom pred slávením Paschy, a má byť ako nekvasený chlieb „čistoty a pravdy“. Čistota tu neznamená čistotu v sexuálnej oblasti, ako sa to dnes často v kresťanských kruhoch chápe, ale ide tu o čistotu úmyslov. Mohli by sme teda skôr preložiť: „nekvasené chleby čistých úmyslov a pravdy“. Takto lepšie vidíme kontrast, ktorý Pavol používa medzi starým kvasom a nekvasenými chlebmi: proti sebe stoja zlé úmysly a čisté úmysly na strane jednej a zloba a pravda na strane druhej. Spomenutá zloba sa tiež dá chápať ako hriešnosť, a tak proti sebe vlastne stoja hriešnosť a pravda. Ak človek žije v hriechu, teda v nesúlade s Božou vôľou, nežije v pravde.

Pavol vyzýva na zosúladenie úmyslu byť kresťanom a skutočným kresťanským životom v živote každého člena kresťanskej komunity. Zdieľať

Táto Pavlova metafora má však svoj špecifický kontext. To, že Pavol Korinťanom pripomína, že trocha kvasu prekvasí celé cesto, je odkaz na člena komunity, ktorý žil v nevídanom smilstve, žil s manželkou svojho otca (5,1). Pavol dosť tvrdo vyzýva na zbavenie sa takéhoto kvasu, aby neprekvasil celé cesto, teda celú komunitu, teda aby sa nezačalo považovať za zlučiteľné s evanjeliom čosi, čo s ním zlučiteľné vôbec nie je (Pavol vraví, že o takom smilstve nepočuť ani medzi pohanmi). Výzva žiť s čistým úmyslom a v pravde súvisí s týmto prípadom. Tento brat sa na jednej strane tváril ako člen kresťanskej komunity a na strane druhej žil spôsobom života, ktorý bol aj pre nekresťanov pohoršením. Pavol teda vyzýva na zosúladenie úmyslu byť kresťanom a skutočným kresťanským životom v živote každého člena kresťanskej komunity.

Úryvok z Prvého listu Korinťanom so svojou metaforou je veľmi vhodným čítaním na Veľkonočnú nedeľu. Pripomína nám židovské korene a pozadie celej Ježišovej veľkonočnej udalosti a vyzýva nás naplno pripodobniť svoj život tomu čo slávime.

Matúš Imrich
Autor je kňazom Košickej arcidiecézy a členom Centra pre štúdium biblického a blízkovýchodného sveta. Získal licenciát na Pápežskom biblickom inštitúte v Ríme, kde v súčasnosti pokračuje v doktorandskom štúdiu.

Inzercia

Centrum sa zameriava predovšetkým na výskum a vzdelávanie v oblasti biblických a blízkovýchodných vied s interdisciplinárnych presahom do iných oblastí, na popularizáciu vedeckého štúdia biblického a blízkovýchodného sveta, na biblický apoštolát a formáciu. Členmi Centra sú kňazi Košickej arcidiecézy zaoberajúci sa štúdiom biblického a blízkovýchodného sveta. Viac o Centre a jeho aktivitách na www.biblia.abuke.sk

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.