Prečo nemá KDH podporiť Čarnogurského

Jednou vetou? Pretože Ján Čarnogurský nemá skoro žiadnu šancu stať sa prezidentom. Skúsim to však aj rozvinúť.

Ján_Čarnogurský_(2012).jpg

Prečo nemá Ján Čarnogurský šancu stať sa prezidentom

Na to, aby sa niekto mohol stať prezidentom musí získať nadpolovičnú väčšinu hlasov voličov, ktorí sa zúčastnia vo voľbách. Na to, aby sa to niekomu v dnešnej dobe na Slovensku bez podpory Róberta Fica (ktorú Čarnogursky nemá a trúfam si napísať, že ani nebude mať) podarilo musí byť osobnosťou, ktorú znechutený slovenský volič prirodzene hľadá. Musí to byť líder, ktorý v politike na Slovensku chýba- musí to byť človek schopný osloviť väčšinu. A práve takým človekom, takou osobnosťou podľa mňa Ján Čarnogurský nie je (veď dokonca nevie získať podporu ani svojich starých známych z politiky). Prečo? Kvôli svojim názorom? No tie spektrum jeho podporovateľov značne redukujú, avšak nemyslím, že toto je jeho najväčším mínusom. Podľa mňa najväčšou slabinou Jána Čarnogurského, ktorá mu v konečnom dôsledku prehrá prezidentské voľby je jeho spôsob premýšľania a komunikácie. Tá totiž pripomína skôr minulosť ako budúcnosť. Veď napokon koho dnes zaujímajú články, ktoré Ján Čarnogurský píše? Koho trápia vzťahy Slovenska k Rusku, Slovenska a Poľska a podobne? Koho trápi, či sú vzťahy V4 odolné voči krízam? Kto ešte nepozná jeho názor na interrupcie, alebo registrované partnerstvá a chcel by ho počuť znova? Koho zaujímajú témy, ktorým sa venuje Ján Čarnogurský? Možno tak úzky okruh intelektuálov a jeho podporovateľov, avšak to na víťazstvo vo voľbách určite nestačí. Tieto témy prežili len v intelektuálnych debatách, ale vo verejnom priestore už dávno vyhoreli a dnes sa im ako hlavným témam okrem Čarnogurského skoro nikto nevenuje a hlavne voličov nezaujímajú.
Dokonca tvrdím, že Jána Čarnogurského považujem za vopred porazeného aj v prípade ak by na kandidačnú listinu prezidentských volieb 2014 nikto nepribudol. Jeho protikandidáti Andreja Kiska a Radoslav Procházka totiž majú presne to, čo pánovi Čarnogurskému najviac chýba- premýšľajú, komunikujú moderným jazykom. Téma filantropie, ktorú pán Kiska otvoril nie je prežitkom z minula, ale aktuálnou výzvou dneška. Jeho spôsob sociálnej pomoci je inovatívny a sympatický súčasnej generácií. Podobne je na tom aj (kresťanskí politik) Radoslav Procházka. Témy, ktoré otvára v spoločnosti sú inovatívne, aktuálne, ľudí trápia, rozumejú im a preto voličov oslovujú. A pritom si Radoslav Procházka zachováva aj konzervatívne názory v oblasti rodiny, či života. Jednoducho napísané Ján Čarnogurský je politikom minula a preto nemá na to, aby v prezidentských voľbách získal nadpolovičnú väčšinu odovzdaných hlasov. Nech už to je akokoľvek smutné a akokoľvek zle sa to číta.

Prečo by KDH nemalo podporiť kandidáta, ktorý nemá šancu?

Otázka však znela, prečo by KDH nemalo Jána Čarnogurského podporiť. Vladimír Palko vo svojom článku celkom trefne poukazuje na to, že prezidentské voľby sú na Slovensku vnímané ako akési predkolo parlamentných volieb. Ak teda KDH nemá samodeštruktívne sklony, malo by v prezidentských voľbách podporiť buď takého kandidáta, ktorý by dokázal zjednotiť pravicové strany a pripraviť ich na nasledujúce parlamentné voľby (podobne, ako to dokázala Iveta Radičová) alebo by malo podporiť takého lídra, ktorí v politike na Slovensku určí nový smer. Ak by tak KDH neučinilo mohlo by sa mu stať, že mu ujde vlak konsolidácie politických strán, ktorá je u nás na spadnutie, a jej voliči sa presunú do nejakej novej konzervatívno-demokratickej strany a KDHákom ostanú len oči pre plač a preferencie podobné KDS, nech už to vyznieva akokoľvek vyrývačne.
Ak sa však vrátime k Jánovi Čarnogurskému zistíme, že jeho profil nevyhovuje ani jednej z predpokladaných ciest, ktoré sme si stanovili. To, že nemôže vystupovať ako zjednocujúca osobnosť pravice dokazuje fakt, že okrem KDS ho žiadna strana nechce podporiť. A rovnako pri pohľade na jeho doterajšiu publikačnú činnosť sa viacerých portáloch, či periodikách, ale aj pri pohľade na jeho mediálne výstupy ho nemožno považovať za lídra, ktorý udá politike na Slovensku nové smerovanie. Takže opakujem, ak strana KDH nemá samodeštrukčné sklony nemala by Jána Čarnogurského v prezidentských voľbách 2014 podporiť. Nech už to z historického hľadiska tejto strany znie akokoľvek zvláštne. (Avšak platí aj to, že KDH by taktiež nemalo podporovať ani Pavla Hrušovského, Jána Figeľa, či akéhokoľvek iného starého „harcovníka“ z KDH, ktorým okrem slabej komunikácie chýba aj charizma, či minulosť Jána Čarnogurského)

K argumentom Vladimíra Palka

V tomto článku by som sa ešte rád pristavil pri argumentoch Vladimíra Palka. Palko tvrdí:
1. „Je jasné, že keď dnes nejaká politická strana dlho nevie povedať, koho podporuje, tak si aj sama škodí.“
Ja sa pýtam ako si tým strana škodí? Podľa mňa nijako. Ba práve naopak KDH by si omnoho viac poškodilo, ak by zbrklo podporilo kandidáta, ktorý zjavne nemá na to, aby zvíťazil. Respektíve, ak by strana šla tvrdohlavo samostatne, bez predchádzajúcej dohody so svojimi partnermi. Mohla by tak spôsobiť situáciu podobnú tej z prezidentských volieb v roku 2004, kedy si kandidáti pravice navzájom pokradli hlasy a do druhého kola sa dostal Vladimír Mečiar s Ivanom Gašparovičom a slušným voličom zostali len oči preplač.

2. „KDH preto hrozí opakovanie nepríjemnej situácie z minulých prezidentských volieb, a síce že bude navrhovať kandidáta s liberálnymi názormi, ktorý je v moderných kultúrnych vojnách neutrálny alebo priamo stojí na opačnej strane. KDH vtedy podporovalo Radičovú proti Mikloškovi.“
Asi najzávažnejší Palkov argument. Avšak platí len v prípade, ak prehlásime, že porážka Radičovej bola v konečnom dôsledku morálnou výhrou pre Slovensko. Ja si to však vonkoncom nemyslím. Práve naopak, podľa mňa nerozvážnym rozhodnutím Františka Mikloška kandidovať, a hlavne vďaka zbytočnej protikampani voči Ivete Radičovej zo strany niektorých jeho podporovateľov sa do prezidentskej diskusie dostali otázky interrupcií a registrovaných partnerstiev na ktoré u nás prezident aj tak nemá skoro žiaden vplyv a v prezidentskej kampani by preto nemuseli hrať tak odpudzujúcu úlohu. Ivete Radičovej však aj napriek tomu táto téma odobrala významný počet hlasov a prezidentom sa aj preto opäť stal Ivan Gašparovič (či skôr gašparko?), ktorému na ochrane nenarodených detí nezáleží ani toľko ako Ivete Radičovej, a ktorý na tomto poste veselo pokračuje v dehonestácií nielen prezidentského úradu, ale aj politiky ako takej. A slušným voličom ostali zas len oči pre plač. Azda takto má vyzerať skutočne morálne víťazstvo Slovenska?

3. „Ten, kto koná, má prednosť pred tým, kto nekoná.“
Podľa mňa najnelogickejší argument Vladimíra Palka. Ján Čarnogurský si postavil hlavu, že bude kandidovať a ohlásil to aj bez toho, aby si vopred zabezpečil podporu kohokoľvek (snáď len s výnimkou KDS). A fakt, že tak učinil ako prvý, navyše bez akejkoľvek podpory z neho má robiť kandidáta KDH, ak nie dokonca celej pravice? Zvláštne. Ja som tiež kresťan s odmietavým pohľadom na interrupcie, sobáše rovnakého pohlavia a podobné témy. Ak sa preto v nasledujúcich voľbách prihlásim ako prvý automaticky získam podporu KDS? Asi nie. (A nie preto, že vtedy nebudem mať 40 rokov, či? ;-)

Na záver ešte krátko k Jánovi Čarnogurskému

Osobu Jána Čarnogurského si vážim a vďačím mu za mnohé, čo pre náš národ urobil. Dokonca s ním zdieľam niektoré jeho názory a v mnohom ho aj obdivujem. Taktiež by som sa s ním niekedy rád stretol aj osobne a dlhšie si podebatil. O vzťahoch so susednými štátmi, o geopolitike, o histórii, filozofii, literatúre, politike, cirkvi, ba aj o Rusku. To však neznamená, že ho považujem za ideálneho prezidentského kandidáta, respektíve, že ho budem v prezidentských voľbách voliť. Práve naopak. Bol by som rád, ak by sa tejto myšlienky vzdal a žil životom vyslužilého disidenta, či ctihodného občana na politickom dôchodku, ktorý už svoju časť práce vykonal a teraz drží prsty (a niekedy aj poradí) tým novým.

PS: Tento môj článok je dosť trúfalý. Jednak preto, že si dovoľujem predpovedať politickú budúcnosť (čo inokedy zásadne nerobím) a jednak preto, že tak trochu rýpem do autorít typu Čarnogurský, Palko. Pripúšťam však, že možno sa mýlim a Ján Čarnogurský predvedie štýl ala Karl Schwarzenberg a prevalcuje to tu. Ak tomu tak bude, tak sa mu na tomto portáli verejne ospravedlním a napíšem mu pochvalný článok.

foto: wikimedia.org