Blog 17. marec 2021

Nie je smrť ako smrť

Centrum pre štúdium biblického a blízkovýchodného sveta
Centrum pre štúdium biblického a blízkovýchodného sveta
Druhé čítanie z Listu Hebrejom (5,7-9) na 5. pôstnu nedeľu zaostruje na Ježišov dôverný vzťah s Otcom skrze jeho človečenstvo.
Druhé čítanie z Listu Hebrejom (5,7-9) na 5. pôstnu nedeľu zaostruje na Ježišov dôverný vzťah s Otcom skrze jeho človečenstvo.
Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

Centrum pre štúdium biblického a blízkovýchodného sveta

Nie je smrť ako smrť

 

Zamyslenie k evanjeliu tejto nedele si môžete prečítať na našej internetovej stránke tu.

Dnešný text je súčasťou podrobnej rozpravy o Ježišovom kňazstve. Na jeho objasnenie sa používa aj porovnávanie s kňazstvom starozákonným. List Hebrejom na jednej strane ukazuje, že starozákonné kňazstvo nachádza svoje naplnenie v Ježišovi, no na strane druhej objasňuje, že Ježišovo kňazstvo je iné než to starozákonné. V slovách, ktoré čítame dnes vystupuje do popredia Ježišovo človečenstvo, ktoré tiež zohráva svoju úlohu pri téme jeho kňazstva.

Text zdôrazňuje Ježišov pozemský život (v gréčtine doslovne „dni tela/telesné dni“), silne ľudské aspekty sprevádzajúce jeho modlitbu a kontext smrti a utrpenia. Ježiš sám sa modlil k Bohu, ktorý je charakterizovaný ako ten, ktorý má moc oslobodiť od smrti. Boh je teda predstavený ako ten, ktorý má moc aj nad tým, pred čím má človek najväčší strach, pretože najviac ohrozuje jeho samotnú existenciu. Ježiš sa modlí so silným výkrikom a slzami. Niektorí vidia v týchto slovách aj odkaz na Ježišovu modlitbu v Getsemanskej záhrade. Silné výkriky a slzy v opisoch Ježišových chvíľ v Getsemanskej záhrade nenájdeme a ťažko je v tomto kontexte rozumieť aj vyjadreniu, že bol Ježiš vyslyšaný, keď sa modlil k tomu, ktorý mal moc ho vyslobodiť od smrti.

Ježiš sa modlil tak, ako sa modlili najväčšie postavy dejín spásy a je teda vzorom modlitby.Zdieľať

Takéto ohraničenie zmyslu textu na túto jednu udalosť nie je nevyhnutné. Zdôrazňuje sa Ježišovo prežívanie jeho pozemského života v úzkom spojení s Bohom skrze modlitbu, do ktorej sa vkladal naplno vo svojej ľudskej prirodzenosti. Zároveň spolu s motívom vyslyšania pre bohabojnosť, ako to čítame v našom texte ďalej, veľmi podobné opisy okolností modlitby nájdeme najmä v grécko-židovskom prostredí na charakterizáciu modlitby spravodlivého. Ježiš sa modlil tak, ako sa modlili najväčšie postavy dejín spásy a je teda vzorom modlitby.

Zmienka o jeho vyslyšaní však právom vzbudzuje pozornosť. Hoci sa nehovorí, čo bolo obsahom Ježišových prosieb a modlitieb, skutočnosť, že ich prednášal tomu, ktorý má moc zachrániť od smrti, navodzuje dojem, že prosil práve o ono vyslobodenie od smrti. Ježiš však zomrel. To, že bol vyslyšaný evidentne neznamená jeho záchranu pred telesnou smrťou, ktorá bola v jeho prípade predčasná a násilná. Ježiš nielen že vstúpil plne do nášho neodvratného osudu smrti, ale zároveň ju podstúpil spôsobom, pred ktorým máme najväčšie obavy a znásobuje bolesť a smútok pozostalých. Aj keď to, že zomrieme je nám všetkým nad slnko jasné, neprijíma sa nám tento fakt ľahko. O to ťažšie je nám prijať smrť, ktorá sa nám javí ako predčasná, či smrť úmyselne zavinenú iným človekom. Toto sú v našich očiach snáď dve najväčšie nespravodlivosti, aké môžu človeka postretnúť. V Ježišovej smrti sa stretli obidve.

Záchranu od smrti treba chápať ako záchranu z moci smrti.Zdieľať

Ježiš bol vyslyšaný tým, ktorý mal moc zachrániť ho od smrti. To je veľmi dôležité tvrdenie. Hovorí nám to totiž, že byť zachránený od smrti neznamená byť zachránený od telesnej smrti. Záchranu od smrti treba chápať ako záchranu z moci smrti. Kristus podstúpil telesnú smrť, avšak tá nebola pre neho vstupom do večnej moci smrti, ale do osláveného života. To sa stalo práve tým, že svoju poslušnosť Otcovej vôli priviedol do dokonalosti, teda, že zostal verný Otcovmu plánu od začiatku až do konca. Preto môže byť pôvodcom (v gréckom texte doslova „príčina/zdroj“) večnej spásy pre všetkých, ktorí ho poslúchajú, teda pre tých, ktorí nasledujú príklad jeho života.

Tí, ktorí hľadajú, ako byť poslušní Bohu, ako plniť jeho vôľu, to dosiahnu tak, že budú žiť Ježišovým životom. Ježišova vernosť Otcovmu plánu, Otcovej vôli mu priniesla záchranu od telesnej smrti. Ak človek túži po záchrane od smrti, Ježiš mu ukázal ako na to: počas svojho pozemského života odovzdávať sa Bohu s vierou, že on má moc zachrániť od smrti a hoci človeka stihne telesná smrť, a to dokonca predčasná či násilná, neznamená to, že je jeho modlitba nevyslyšaná. Odovzdanie sa Bohu skrze Krista totiž napriek telesnej smrti vytrhuje zo smrti večnej a zároveň vedie k večnej spáse.

Matúš Imrich
Autor je kňazom Košickej arcidiecézy a členom Centra pre štúdium biblického a blízkovýchodného sveta. Získal licenciát na Pápežskom biblickom inštitúte v Ríme, kde v súčasnosti pokračuje v doktorandskom štúdiu.

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia 0
Diskusia 0