Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
07. marec 2021

Škandál Božej zrady

Druhé čítanie z Prvého listu Korinťanom (1,22-25) stavia do kontrastu ľudské a Božie kritériá múdrosti a sily.
Škandál Božej zrady

 

Zamyslenie k evanjeliu tejto nedele nájdete na našej internetovej stránke tu.

Pavol hneď v úvode listu reaguje na nejednotu v korintskej obci. Vytvárali sa rôzne strany podľa sympatizovania s tým ktorým evanjelizátorom. Tejto téme sa Pavol venuje pomerne zoširoka, až do konca štvrtej kapitoly. Snaží sa svojím adresátom objasniť, že takéto zmýšľanie v kresťanskom spoločenstve nemá miesto a je to múdrosť tohto sveta a nie múdrosť Božia. Zdôrazňuje, že to, čo má zjednocovať všetkých členov Cirkvi je zvesť o ukrižovanom Ježišovi, alebo lepšie povedané o ukrižovanom Mesiášovi. Hovorí: „Ohlasujeme ukrižovaného Krista“ (v. 23).

Grécky výraz Kristus je ekvivalentom hebrejského Mesiáš, čo znamená „pomazaný“, a označuje postavu, ktorá je Bohom vyvolená, aby priniesla záchranu z útlaku a zla. V židovstve nielen vtedajších časov bolo očakávanie takejto postavy spojené s presvedčením, že Mesiáš obnoví pôvodnú slávu svojho národa a bude konať s mocou v ich prospech. Bude konať veľké znamenia, ktoré budú svedčiť o jeho moci. Je to pochopiteľné, veď má byť poslaný samotným Bohom. Preto Pavol hovorí: „Židia žiadajú znamenia“ (v. 22). Aj v evanjeliách žiadajú znamenia od Ježiša a žiadajú ich preto, aby sa tak Ježiš autentifikoval ako Mesiáš. Práve v dnešnom evanjeliu počúvame: „Aké znamenie nám ukážeš, že môžeš toto robiť?“ (Jn 2,18) Požiadavka znamení sa zakladá na slovách Písma, ktoré na mnohých miestach ohlasujú, ako Boh v dejinách mocne konal v prospech svojho ľudu. Pri reči o znameniach nám iste napadnú najmä znamenia v Egypte a samotný Exodus. Text Biblie rozpráva, ako Boh bojuje za Izraelský ľud proti vojenskej presile Egypťanov (Ex 14).

Aj v evanjeliách žiadajú znamenia od Ježiša a žiadajú ich preto, aby sa tak Ježiš autentifikoval ako Mesiáš. Zdieľať

Ohlasovať Mesiáša ukrižovaného bolo nezlučiteľné s takýmito predstavami. Ukrižovaný Mesiáš je protirečenie samo v sebe, niečo podobné ako guľatá kocka. Aj od Ježiša visiaceho na kríži žiadali znamenie jeho Mesiášstva. Ono malo byť potvrdené práve tým, že z kríža zostúpi. Boli si istí, že vedia ako rozlišovať to Božie, že vedia, ako má Boh konať. A tak nečudo, že Pavol hovorí, že ukrižovaný Kristus je pre Židov σκάνδαλον [skandalon], „škandál“, „pohoršenie“. Mohli by sme to nazvať aj škandálom Božej zrady: Mesiáš mal poraziť Rimanov, nie Rimania Mesiáša. Takto predsa záchrana spod útlaku a zla nevyzerá.

Istota Grékov zas spočívala v hľadaní vzdelania a múdrosti. Už Herodotos v 5. stor. pred Kr. hovorí: „Všetci Gréci horlivo dychtili po každom druhu učenosti.“ Oni boli na čele takpovediac ľudskej múdrosti a priniesli rozkvet filozofického myslenia, ktoré poskytovalo nové odpovede na otázky o zmysle ľudskej existencie a pohľadu na svet, a ktoré mnohých učencov priviedlo k zanechaniu tradičných presvedčení ich pohanského náboženstva. Boh bol identifikovaný ako ten najväčší a najdokonalejší rozum, či myseľ, samozrejme, podľa našich ľudských kritérií rozumnosti. Nečudo, že ohlasovanie, že táto najdokonalejšia myseľ – Boh – nechal ukrižovať svojho Syna, sa gréckej učenosti javila ako totálny nezmysel. Preto Pavol hovorí, že ohlasovanie ukrižovaného Mesiáša je pre pohanov bláznovstvo.

Božie bláznovstvo a Božia slabosť Zdieľať

V záverečnej vete dnešného úryvku čítame: „Lebo čo je u Boha bláznivé, je múdrejšie ako ľudia, a čo je u Boha slabé, je silnejšie ako ľudia“ (v. 25). Tento preklad je treba trochu objasniť. Navodzuje totiž dojem, že sa hovorí o čomsi, čo Boh považuje za bláznivé či slabé. Lepšie je preložiť: „Lebo Božie bláznovstvo je múdrejšie ako ľudia a Božia slabosť je silnejšia ako ľudia.“ (Okrem katolíckeho, ktorý vychádza z latinského textu, to tak majú všetky ostatné slovenské preklady.) Tak sa v kontexte predošlých slov lepšie chápe, že ono Božie bláznovstvo a slabosť je zvesť o ukrižovanom Mesiášovi. Nejedná sa teda o niečo, čo by bolo bláznivé alebo slabé u Boha, ale u ľudí. To, čo ľudia považujú za bláznivé a slabé je silnejšie ako ľudia, resp. ako to, čo je múdre a silné v ľudských očiach.

Tieto dve pokušenia ľudstva, alebo mohli by sme dokonca povedať modly, z dnešného druhého čítania trvajú až dodnes: na jednej strane hľadať prejavy moci, mať predstavu, že Boh sa musí silne prejaviť, zasiahnuť mocne v prospech svojich, alebo na strane druhej mať bezhraničnú dôveru v schopnosti ľudského umu. Božou odpoveďou na obe požiadavky je slabosť a totálny nezmysel: z biedy, útlaku a zla vyslobodzuje človeka ukrižovaný Mesiáš. Boh nezasiahol mocnými činmi ani v prospech toho, ktorý mu bol najbližšie, ale dovolil, aby sme sa ho zbavili. V tom sa odhalila aj Božia filozofia, Božia múdrosť, ktorej najväčšou silou nie je precízne ľudské uvažovanie, ale láska, dokonca aj k nepriateľom.

Matúš Imrich
Autor je kňazom Košickej arcidiecézy a členom Centra pre štúdium biblického a blízkovýchodného sveta. Získal licenciát na Pápežskom biblickom inštitúte v Ríme, kde v súčasnosti pokračuje v doktorandskom štúdiu.

Inzercia

Centrum sa zameriava predovšetkým na výskum a vzdelávanie v oblasti biblických a blízkovýchodných vied s interdisciplinárnych presahom do iných oblastí, na popularizáciu vedeckého štúdia biblického a blízkovýchodného sveta, na biblický apoštolát a formáciu. Členmi Centra sú kňazi Košickej arcidiecézy zaoberajúci sa štúdiom biblického a blízkovýchodného sveta. Viac o Centre a jeho aktivitách na www.biblia.abuke.sk

Odporúčame

Blog
Boh s nami

Boh s nami

Ako sme si už všimli pred týždňom, druhé nedeľné čítanie je cez pôstne nedele nezvyčajne harmonizované s prvou lekciou. Do nej je na každú nedeľu chronologicky vybraná nejaká pasáž zo starozákonných dejín spásy. Druhá pôstna nedeľa v cyklu B nám tak ponúka rozprávanie o Abrahámovej obete svojho syna Izáka (Gn 22, 1-2. 9a. 10-13. 15-18). K nej bol zapasovaný úryvok z Pavlovho listu Rimanom.

Blog
Za archidiakonom Kyjevskej katedrály Michailom Prodyusom

Za archidiakonom Kyjevskej katedrály Michailom Prodyusom

Dňa 6. marca 2021 v gréckokatolíckej katedrále Vzkriesenia Ježiša Krista v Kyjeve mal pohreb archidiakon Michail Prodyus. Michail Prodyus bol mnohoročným archidiakonom troch hláv Ukrajinskej Gréckokatolíckej cirkvi. Zaujal svojím pokorným slávenim liturgie a najmä svojím hromohlasom. Dovolil som si preložiť kázeň vladyku Svjatoslava Ševčuka na jeho pohrebe.

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.