Rok svätého Jozefa: Príhovor z neba. Boh má prednosť!

Boh má prednosť pred človekom.

„Ako to, že tie posledné matky na skrutky nejdú? Tie predtým išli pomerne ľahko... a tieto nie a nie...“ mrmlem si popod nos. Pot mi tečie do očí. Nohy bolia. Nechcem ísť dole, lebo to chcem dokončiť. Dávam si krátku prestávku. Vystriem chrbát. A znovu skúšam... Nie, nejde to. Nejde mi to... Znovu pauza... skúšam zase. Nič.

Po namáhavej dostavbe (vlastne prestavbe) domu pre našu rodinu, som si dal záväzok, že prístrešok pre auto a bicykle urobím už svojpomocne. Nieže by sme nerobili mnohé a mnohé veci už predtým na dome sami, ale tu som mal ešte kopu starého dreva z krovu a rôzne betónom nasiaknuté laty, tak kto by sa s tým iný trápil, ako domáci hospodár (nenadarmo bývame na Hospodárskej ulici). Prácu som odovzdal Bohu a skutočne práca – i keď pomaly, bez skúseností – predsa napredovala.

Po dlhých dňoch som už s prácou na prístrešku finišoval a bolo treba upevniť zvlnený plech aj na kovovú časť konštrukcie, ktorú tu zanechali predchádzajúci majitelia domu; tú som pripojil ku svojej drevenej. Toho som sa najviac obával, pretože z jej hornej časti trčali privarené skrutky, za tú dobu už riadne prehrdzavené, a o ne som maticami chcel prichytiť predtým prevŕtaný plech. Bolo ich okolo dvadsať. Po modlitbách veľká časť s neskutočnými problémami išla naskrutkovať, ale posledné tri boli neprekonateľnou prekážkou. Nie a nie na nich namontovať zvrchu maticu. A tá matica s gumenou podložkou tam musela samozrejme byť, pretože inak by tieklo pod strechu.

Trápil som sa, mordoval na tom letnom slnku, potil do večera – a nič. Ruky i prsty ma boleli. Tu moja žena prišla na terasu a hovorí: „Dnes by som chcela ísť na večernú bohoslužbu a eucharistiu.“

To akože znamenalo, aby som skončil prácu a staral sa o naše (vtedy) štyri deti. Lenže muž chce prácu najprv dokončiť a potom robiť ďalšie veci.

„To určite nie, miláčik,“ ozval som sa zo strechy, ani veľmi neuvažujúc, čo hovorím, „ešte tu mám tri šróby... Musím to dokončiť, nech je to už hotové.“ Tak sa manželka rozhodla, že nepôjde.

Ako sa tak potím, skrutkujem, skrutkujem... Zrazu mi prišlo:

– A ty si kto, Štefan?! Ako to, že sa staviaš na prekážku Bohu? Čo je dôležitejšie – ty alebo Boh? Ako to, že nechceš pustiť manželku na stretnutie s Bohom?

Pot mi stekal po čele a okuliaroch z toho tepla a oľutoval som svoje slová. Aj som sa hanbil. Čo som jej to povedal? Zavolal som na manželku:

„To bolo nesprávne, čo si odo mňa pred chvíľou počula. Ja preruším prácu, urobím to azda zajtra, ale ty pôjdeš na bohoslužbu, pretože Boh má pred človekom prednosť. Dávam prednosť Bohu.“

A skrutky nešli a nešli namontovať. Ale už bola pripravená „pôda“ na to, aby sa nemožné podarilo: zbavil som sa pyšného postoja a prijal som pokoru. Bolo zopár minút do odchodu manželky.

Ale Duch Svätý mi dal nápad: popros Jozefa, robotníka, o príhovor u Syna.

Obr. Stav kúpelky. Nie je nad to, keď žijeme Život s Bohom, priatelia. S ním sa všetko dá.

„Jozef, pred svetom si bol otcom Ježiša. A bol si robotník, stolár, a bol si vzorom pre svojho Syna. Naučil si ho remeslu a on bol dobrým robotníkom v dielni a ešte lepším Robotníkom vo vinici svojho Otca. Prihovor sa, prosím, u svojho Syna, aby som túto prácu mohol dokončiť teraz. Ty, Jozef, patrón robotníkov. Ja som teraz robotník a potrebujem Pánovu pomoc v tejto práci. Prosím.“

Čo sa dialo po tejto modlitbe... no neuveriteľné. Jedna matka... druhá... tretia. Šup. Hotovo! Namontované, naskrutkované! Neveril som vlastným očiam, rukám. S čím som sa predtým mordoval ako mulica dlhý čas, balansujúc na dvoch vysilených nohách na nosníkoch pod tenkým plechom, teraz sa inou mocou zrazu dalo bez problémov urobiť – rýchlo, bez akýchkoľvek problémov! Mráz mi išiel po chrbte. Aká moc ide z môjho Boha!

Hneď som spieval chvály svojmu Bohu. Uvoľnil svoju moc pre mňa, teraz robotníka, lebo sa Jozef, robotník, už medzi svätými, prihovoril za mňa, teraz robotníka ako on bol, u svojho Syna, hoci bol jeho pestúnom, pred svetom jeho otcom. Predchádzalo tomu zbavenie sa pýchy, ľútosť nad tým, že som chcel dať svoju prácu, seba, pred Boha a uznanie si svojej viny. Vďaka, Ježiš, pred svetom syn Jozefa, robotníka, vďaka Robotník, že si pomohol robotníkovi! Vďaka!

A manželka Evička bez problémov stihla bohoslužbu.

Nikdy neklaďme Boha pred seba. Nikdy svoje záujmy pred jeho záujmy. Nemáme na to právo. Nezabúdajme však ani na to, že nie sme sami. Okrem putujúcej (my) a trpiacej (očistec), máme aj oslávenú Cirkev v nebi a tam majú mnohí – kvôli svojmu vynikajúcemu životu, podriadenému vôli Otca – zásluhy pred Bohom, aby sa mohli za nás prihovárať; osobitne Panna, Matka, ktorej Syn nemôže nič odmietnuť. A Boh rád prihliadne na ich vieru a zásluhy, aby nám mohol pomôcť, aj keď si to my „nezasluhujeme“. Zdieľajte, prosím.

Štefan Patrik Kováč, ThLic.

Viac zásahov/zázrakov Boha v knihe Život v Božej moci (2019), nezabudnime, že v nej môžeme žiť stále.
Čítanie na jarné a letné večery: Život nie je ľahký (poviedky) (2016).

! NOVINKA: Sviatky Boha 2 (2020) - hlboký prienik do tajomstiev Vianoc zo SZ pohľadu + 3 SZ sviatky (Jom Kipur /Deň zmierenia, Nový Rok Roš Ha-Šana a Purim).

Buďte požehnaní, priatelia. Zdieľajte, prosím.