Ako Ježišovo ohlasovanie duchom súvisí s povzbudením kresťanov v súžení?

Slová z Prvého Petrovho listu, ktoré sú vybraté do druhého čítania na Prvú pôstnu nedeľu v roku B súvisia s prvým čítaním, v ktorom čítame o Božej zmluve s Noemom po potope sveta. Druhé čítanie tiež spomína Noema a vody potopy. Takýto súzvuk prvého čítania s druhým je v liturgii skôr výnimkou; zväčša súvisí prvé čítanie s evanjeliom. Keďže sa Pôstne obdobie zvlášť spája s bezprostrednou fázou prípravy katechumenov na prijatie krstu, toto čítanie veľmi dobre zapadá aj do tohto kontextu, pretože vody potopy pripodobňuje vodám krstu.

Dnešná stať tvorí záver povzbudenia adresátom listu, aby vytrvali vo vernosti evanjeliu uprostred súžení, ktoré sa im dostávajú od ich pohanského okolia práve preto, lebo žijú v duchu Ježišových slov. Zvlášť sa im pripomína, že je lepšie, ak niekto trpí nespravodlivo, akoby mal trpieť kvôli svojim priestupkom. Slová, ktoré potom nasledujú, teda slová z dnešného druhého čítania, sú však neľahké na pochopenie. Príkladom pre vytrvalosť kresťanov má byť sám Kristus. On tiež trpel ako nespravodlivý a toto jeho utrpenie prinieslo veľké ovocie aj pre samotných adresátov listu: „aby vás priviedol k Bohu“ (3,18). Hoci nespravodlivo trpel ba dokonca bol usmrtený, napokon mu bol život vrátený. Potiaľ by sa textu rozumelo celkom dobre.

"V ňom prišiel a kázal aj duchom, čo boli vo väzení. Oni kedysi veriť nechceli, keď Božia trpezlivosť za Noemových dní vyčkávala, kým sa staval koráb, v ktorom sa zachránili z vody len niekoľkí, celkom osem ľudí." (1 Pt 3,19-20)Zdieľať

Slová, ktoré nasledujú potom, sú však neľahké na pochopenie: „V ňom prišiel a kázal aj duchom, čo boli vo väzení“ (v. 19). Zdá sa, že by sme mohli dať otáznik takmer za každým slovom tohto verša: Vzťahuje sa ono „v ňom“ na Ducha, ktorý sa spomína v predošlom verši alebo na čosi iné? Kto sú tí duchovia, čo je to väzenie, a kde sa nachádza? Kam to teda Ježiš prišiel, aby kázal duchom? A čo im vôbec kázal?

Nasledujúci verš nám o tých duchoch hovorí čosi viac: „Oni kedysi veriť nechceli, keď Božia trpezlivosť za Noemových dní vyčkávala, kým sa staval koráb, v ktorom sa zachránili z vody len niekoľkí, celkom osem ľudí“ (vv. 19-20). Autor hovorí o ich existencii a doslova o ich neposlušnosti už za dní Noema. Ak by sme mali odpovedať „z voleja“ na položené otázky pravdepodobne by sme odpovedali v podobnom duchu: Spomínaní duchovia sú Noemovi súčasníci, ktorí sa odmietli obrátiť a zahynuli vo vodách potopy. Ono väzenie je podsvetie, kde duchovia týchto zosnulých prebývajú a Kristus k nim zostúpil, aby im ohlásil vykúpenie. Takéto vysvetlenie je však vzhľadom na biblický kontext problematické z mnohých hľadísk. Slovo „duchovia“ sa nikdy samostatne nepoužíva na označenie ani živých, ani zosnulých ľudí. Používa sa však na označenie nadprirodzených bytostí, predovšetkým zlých duchov. Na označenie miesta zosnulých sa nikdy nepoužíva slovo „väzenie“. Nájdeme ho však v súvislosti s označením uväznenia zlých duchov. Keď sa hovorí o Kristovom zostúpení k zosnulým, nikdy sa nepoužíva jednoduché „prišiel“, ale „zostúpil“. Ak by teda malo ísť o Ježišovo zostúpenie k zosnulým, bol by tu použitý jazyk, ktorý je pre Bibliu veľmi nezvyčajný. Navyše, ak by mal Kristus ohlasovať spásu týmto zosnulým, rozumie sa len veľmi ťažko, aký by to malo mať význam pre kontext povzbudenia sužovaným kresťanom k vernosti evanjeliu.

Týmto slovám Svätého písma sa skutočne rozumie veľmi ťažko, ale pravdepodobný kontext pre ich pochopenie môžeme nájsť v mimobiblickej knihe o Henochovi. Táto postava sa spomína aj v Biblii. Podľa Knihy Genezis bol Henoch pradedom Noema a hovorí sa o ňom, že „chodil s Bohom a nebolo ho, lebo ho Boh vzal“ (pozri Gn 5,18-24). Bol teda vzatý do neba. Jeho príbeh je rozsiahlo opísaný v spise, ktorý bol napísaný pravdepodobne niekedy v 2. storočí pred Kr. a v judaizme na prelome časov pred a po Kristovi bol veľmi známy a obľúbený, nakoniec sa však medzi biblické knihy nedostal.

"Henoch chodil s Bohom a nebolo ho, lebo ho Boh vzal.“ (Gn 5,24)Zdieľať

V Enochovej knihe sa bližšie rozvíja aj ona čudná stať z Knihy Genezis o Božích synoch, ktorí si berú za manželky ľudské ženy a plodia s nimi zvláštne potomstvo (pozri Gn 6,1-4). Táto stať bezprostredne predchádza príbehu o potope a aj Henochova kniha spája týchto Božích synov s časom Noema. Boží synovia, ktorých táto kniha nazýva aj anjelmi, duchmi alebo aj strážcami, takýmto správaním so ženami prestúpili Boží príkaz a stávajú sa z nich, povedali by sme, padlí anjeli. Ich potomkovia, ktorých vodca sa volá Azazel, sú príčinou zla na zemi. Boh padlých anjelov uzavrie do väzenia, ktoré sa nachádza v jednej z úrovní neba. (Predstava o viacerých úrovniach neba bola vo vtedajších časoch bežná; spomína to napríklad aj Pavol v 2 Kor 12,3.) Keď je Henoch vzatý do neba, prechádza aj cez toto miesto a vraví: „Toto je miesto žalára anjelov. Tu budú uzavretí naveky vekov“ (1 Hen 21,10). Henoch im takto vlastne ohlasuje večné odsúdenie.

(Mimochodom, touto mimobiblickou knihou sa inšpiroval aj režisér Darren Aronofsky vo svojom filme Noah na doplnenie medzier v biblickom príbehu o Noemovi, zvlášť aj práve pre záhadné postavy kamenných strážcov.)  

Na pozadí tejto tradície by aj duchovia z dnešného druhého čítania boli títo padlí anjeli uzavretí od čias Noema vo väzení. Ježiš v stave po svojom zmŕtvychvstaní prichádza do neba. Tento jednoduchý výraz „ísť, prísť“ je aj na pozadí slov „vystúpil do neba“ v závere dnešného čítania. Pri tomto svojom vstúpení do nebies Ježiš prechádza rôznymi úrovňami neba a káže, alebo ohlasuje, aj padlým anjelom v nebeskom väzení svoje zmŕtvychvstanie a víťazstvo a teda ich večné odsúdenie. Takto sa vyjadruje, že Ježiš svojím zmŕtvychvstaním navždy porazil zlo. Ježiš nakoniec zasadá po Božej pravici a je mu podriadené všetko.

Kresťanom sa oplatí byť vernými Kristovi, pretože vďaka nemu a skrze neho nakoniec aj oni budú víťazmi nad zlom.Zdieľať

Takáto interpretácia dáva aj dobrý zmysel v kontexte povzbudenia k vernosti evanjeliu. Ježiš, ktorému kresťania majú byť verní aj uprostred protivenstiev zo strany ich okolia, tiež nespravodlivo trpel ako oni, avšak nakoniec zvíťazil a premohol mocnosti zla navždy a má moc nad všetkými. Preto aj kresťanom sa oplatí byť vernými Kristovi, pretože vďaka nemu a skrze neho nakoniec aj oni budú víťazmi nad zlom.

Matúš Imrich
Autor je kňazom Košickej arcidiecézy a členom Centra pre štúdium biblického a blízkovýchodného sveta. Získal licenciát na Pápežskom biblickom inštitúte v Ríme, kde v súčasnosti pokračuje v doktorandskom štúdiu.

Použitá literatúra:
Achtemeier, Paul J., 1 Peter. A Commentary on First Peter (Hermeneia; Minneapolis, MN 1996).
Davids, Peter H., The First Epistle of Peter (NICNT; Grand Rapids, MI 1990).