Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
02. december 2014

Ešte k odvolávaniu biskupov...

Biskup zosadený v Paraguaji. Jeho obrana hovorí... biskup-livieres.jpg Bol odvolaný, bez toho aby si mohol prečítať obvinenia, ktoré boli proti nemu vznesené. Klopal na dvere pápeža Františka, ale nebol prijatý. Tu je rekonštrukcia udalostí o dramatickom pozadí cirkvi...

Biskup zosadený v Paraguaji. Jeho obrana hovorí...

Bol odvolaný, bez toho aby si mohol prečítať obvinenia, ktoré boli proti nemu vznesené. Klopal na dvere pápeža Františka, ale nebol prijatý. Tu je rekonštrukcia udalostí o dramatickom pozadí cirkvi v jeho krajine.

Sandro Magister na svojej stránke 2.10.2014 napísal: Je to zriedkavé, keď pápež zosadí biskupa. Je to však ešte výstrednejšie ak jezuitský pápež odstráni biskupa Opus Dei. A predsa je to to, čo sa stalo v meste Ciudad del Este, v jednej z diecéz Paraguaja s výhľadom na vodopády Iguazu na hraniciach s Brazíliou a Argentínou, na území, ktoré pred tromi až štyrmi storočiami bolo civilizované a evanjelizované jezuitskými misionármi.

Rogelio Ricardo Livieres Plano, biskup, ktorého pápež Jorge Mario Bergoglio zosadil, bol v Ríme už pár dní, keď 25. septembra 2014 dostal správu, že bol odvolaný. Zatelefonoval mu to kardinál Marc Ouellet, prefekt Kongregácie pre biskupov, v tom istom čase kedy to nuncius oznamoval verejnosti v Paraguaji, krátko pred tým ako to bolo oficiálne vyhlásené vo Vatikáne.

V poznámke sprevádzajúcej toto vyhlásenie, tlačová kancelária Svätej stolice prisudzovala odvolanie Mons. Livieresa výsledkom apoštolskej vizitácie vykonanej v diecéze Ciudad del Este v predchádzajúcom mesiaci júli 2014. Pápež František poslal ako vizitátora kardinála, ktorému dôveroval, španiela Santosa Abrila y Castello, ktorý bol nunciom v Argentíne v rokoch 2000 - 2003 a dnes je prezidentom kardinálskej komisie, ktorá ma dohľad nad Vatikánskou bankou (IOR).

Podľa vatikánskeho denníka, Abril y Castello povedal, že v správaní biskupa Livieresa našli ohrozenie jednoty cirkvi v diecéze Ciudad del Este a biskupského spoločenstva v Paraguaji. Avšak ani jeden riadok, z tohto usvedčujúceho spisu zostaveného apoštolským vizitátorom nebol ukázaný zosadenému biskupovi Livieresovi. A aj keď už bol v Ríme, nebolo mu dovolené stretnúť sa s pápežom Františkom. Mons. Livieres bol opakovane žiadaný, aby odstúpil. Ale on sa neohol. Odvolaný z úradu, prijal toto rozhodnutie v poslušnosti aj keď odvolanie pokladá za nepodložené a svojvoľné, ovocie ideologického prenasledovania, ako vysvetlil v liste kardinálovi Ouelletovi písomne v deň jeho odstránenia (preklad listu je uvedený nižšie v druhej časti).

Tento nedostatok transparentnosti o skutočných príčinách odvolania biskupa Livieresa vyvolal, že ho médiá po celom svete spájajú so senzačným zatknutím bývalého nuncia Jozefa Wesolowského spred niekoľkých dní vo Vatikáne, ktoré bolo "na výslovný príkaz pápeža". Rovnako ako u neho bol jeden z dôvodov obvinenia vážne pohlavné zneužívania maloletých, tak aj u Livieresa obvinenie zdôrazňované v médiách súviselo s podobným "prekrytím" previnenia jedného z jeho kňazov, ktorého prijal do svojej diecézy a propagoval ako svojho vikára. Hovorca Sv. otca. Federico Lombardi, v rozhovore pre "New York Times" však poprel, že by toto bolo "ústredným problémom" odvolania biskupa Livieresa (pozri tiež správu TK KBS - http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20140925045), ale v médiách toto zostalo ako hlavné vysvetlenie sankcie uvalené pápežom Františkom na biskupa Livieresa z Ciudad del Este (pozri tiež správu slovenskej tlačovej agentúry- http://rs.webnoviny.sk/svet/clanok/871131-papez-vyhodil-biskupa-ktory-chranil-pedofilneho-knaza).

Všetko, čo zostáva, je vypočuť si aj argumenty biskupa Livieresa, aby bol získaný čo najvyváženejší obraz o tom čo sa stalo. Čo nasleduje, je "verzia udalostí, zverejnená na webových stránkach diecézy Ciudad del Este po apoštolskej vizitácii, krátko pred odvolaním biskupa Livieresa. V civilnom súdnictve, každý verdikt súvisiaci s odsúdením je sprevádzaný vydaním jeho odôvodnenia. V prípade biskupa z Ciudad del Este, trest bol vykonaný, ale zdôvodnenie chýba. V túžbe poskytnutia vyváženého posúdenia oboch strán je tu zarážajúca sebaobrana odsúdeného – časť 1 a list odvolaného biskupa adresovaného kardinálovi Ouelletovi – časť 2.

ČASŤ PRVÁ

Na obranu pravdy. (Vysvetľujúce kompendium vydané veriacimi diecézy Ciudad del Este po apoštolskej vizitácii v júli, 2014).

Apoštolský nuncius v Paraguaji, na verejnej konferencii z 2. júla 2014 oficiálne oznámil, že diecéza Ciudad del Este dostane bezprostredne apoštolskú vizitáciu "s cieľom ponúknuť asistenciu pre dobro tejto miestnej cirkvi". Masmédiá neformálne hovorili, že to bola skutočná "intervencia v diecéze", teda proces, ktorý skončí buď rezignáciou alebo odvolaním nášho biskupa, aby bola zastavená práca, ktorá bola v diecéze vykonávaná.

Predstavujeme súhrn názorov, ktorý lemuje míľniky tohto okamihu, fakty a podporné dokumenty. Robíme to jednoduchým a priamym štýlom Božieho ľudu a s transparentnosťou a poctivosťou, ku ktorej nás viedol biskup Rogelio Livieres.

1. LUGO A LIVIERES

Najslávnejším paraguajským biskupom je bez pochyby "otec biskup" Fernando Lugo, ex-prezident Paraguaja. Stal sa prezidentom v auguste v roku 2008, potom ako bol zbavený svojich záväzkov ako vysvätený biskup a preradený do laického stavu. Ako prezident Paraguaja bol zosadený v roku 2012 po politickom rozhodnutí Kongresu Paraguaja.

Lugo a nepatrná ale inteligentná ľavica krajiny by nikdy nezískala moc a nezvíťazila by nad politickou stranou Colorado bez spojenectva s najsilnejšou menšinovou politickou stranou v krajine, Liberálnou stranou, a za mohutnej podpory (vyjadrenej alebo tichej) hierarchickej Cirkvi. Po celé desaťročia bola v Paraguaji systematická snaha vybrať za biskupov iba tých s určitými tendenciami proti strane Colorado (národná republikánska asociácia – poznámka prekladateľa), ktorí boli ešte aj preniknutý nejasnou formáciou založenou na ideológiách odvodených od teológie oslobodenia.

Ale každé pravidlo má svoje výnimky: biskup Livieres zdvihol hlas (veľmi verejne) a nesúhlasil s kandidatúrou Luga, a stal sa tak jediným obrancom postoja Vatikánu. Kritika, bola dvojakého druhu. Na jednej strane, nesúhlasil s fundamentalistickou zámenou medzi náboženstvom a politikou, ktorú šíril Lugo a mnoho ďalších duchovných, ktorí odstúpili od svojich evanjeliových záväzkov a zapojili sa do politiky. Na druhej strane, poukázal na morálnu a úradnú nezodpovednosť kandidáta, ktorú kryli mnohí duchovní a veriaci, hoci mnohí o nej vedeli (po zvolení za prezidenta a konfrontácii laicizovaný biskup Lugo verejne priznal otcovstvo 2 detí, http://www.sme.sk/c/4389694/paraguajsky-prezident-lugo-sa-verejne-priznal-k-otcovstvu.html).

2. CIRKEVNÉ SPOLOČENSTVO

Kontroverzia obklopujúca Luga nebola prvým prípadom, kedy biskup Livieres otriasol „sieťou paraguajských biskupov“. Obvinenia z "nalomenia cirkevného spoločenstva" začali ešte pred tým, ako vkročil do diecézy a mohol niečo spôsobiť. Po pravde, biskupská konferencia napísala svätému Jánovi Pavlovi II (vtedy úradujúcemu pápežovi) a vyjadrila svoj nesúhlas s vymenovaním nového brata za biskupa, ktorý dokonca ani nebol na užšom zozname kandidátov, ktorí boli pretláčaný v Ríme. Tieto protesty vyjadrovali aj niektorí laickí vodcovia. Svätá stolica sa však nevzdala. A následne, napriek všetkým nepriaznivostiam, ako lodičku evanjelia, podporila nového biskupa v jeho riadení diecézy.

Biskupská konferencia nebola v skutočnosti až takým problémom. Mons. Livieres, biskup z Opus Dei určite predstavoval orientáciu odlišnú od dominantného lokálneho biskupského modelu. Aby bolo zadosť učinené pravde je však potrebné zdôrazniť, že nikdy nemal v úmysle pretláčať svoje pastoračné metódy na iných biskupov. Nezastával postoj opozície, ale postoj obohacovania cirkvi prostredníctvom dopĺňania sa. (Veľmi často je zamieňaná skutočná jednota viery a lásky „cirkevné spoločenstvo“ s „pretláčanou jednotou“).

Zvlášť náročný moment pre biskupské spolužitie nastal po úniku dôverného a osobného listu, ktorý biskup Rogelio Livieres doručil do rúk pápeža Benedikta XVI, na žiadosť Jeho Svätosti ešte počas svojej návštevy "ad limina". Ako sa stalo o niečo neskôr - počas aféry "VatiLeaks", list unikol do tlače zo samotného Vatikánu (možno od niektorých agentov, ktorí sa snažili poškodiť emeritného pápeža - vtedy úradujúceho Benedikta XVI). List zdôrazňoval, že ak sa naozaj má prekonať kríza v cirkvi, je potrebné, aby budúci biskupi boli volení z najlepších kandidátov z hľadiska života viery a liturgie, múdrosti a vhodnosti riadiť a nie spomedzi tých, ktorí sú prijateľní pre všetkých, za účelom zachovania status quo.

Biskup Livieres z Ciudad del Este, je synom hodným svojho otca, ktorý bol vyhnaný šesťkrát vojenskou vládou Stroessnera (bývalého Paraguajského diktátorského prezidenta) a potvrdil, že je neúnavným bojovníkom za náboženskú slobodu a za tých, ktorí ho nasledujú.

3. VERIACI ĽUD, REHOĹNÍCI

Nezhody vznikali tiež v Konferencii rehoľníkov Paraguaja. Tieto neboli kvôli nedorozumeniu ohľadom náboženského života, ktorý bol jasne zachovávaný biskupom Rogeliom Livieres v jeho diecéze, ale skôr dôsledkom hlbokej krízy disciplíny a identity, ktorou trpeli mnohé rehoľné spoločenstvá najmä tie, ktoré mali európsky pôvod.

Mnoho veriacich sa národne identifikovalo s činnosťou Luga. Preto, keď sa vyskytli prípady akútnej sociálnej krízy, ako bol masaker v diecéze Curuguaty, ktorý zapríčinil politický pád bývalého biskupa Luga, vydali vyhlásenia a zaujali pozície, ktoré boli v rozpore s vierou. Odvolávajúc sa na cirkevné právo biskup Livieres zakázal pod hrozbou sankcií vykonávanie pastoračnej a sociálnej služby na politickom alebo ideologickom princípe. Namietal tiež proti falošnému "domácemu pastoračnému prístupu", ktorý, v protiklade ku misijným svätcom mnohých storočí, bránil domorodcom ich právo kázať Dobrú zvesť Evanjelia.

Početní kňazi, seminaristi, rehoľníci aj laici, ktorých biskup Livieres zmobilizoval počas prírodných katastrof a spoločenských kríz pôsobili energicky, ale vždy sa striktne pridržiavali dobročinných a duchovných pozícii. Základný princíp bol jednoduchý: "Bohu, čo je Božie, a cisárovi, čo je cisárovo."

4. DUCHOVENSTVO, KLÉRUS

Niekoľkí zo 16 diecéznych kňazov, ktorých biskup Livieres našiel pri svojom príchode do diecézy mali výhrady k jeho novým pastoračným pokynom a ku obnoveniu cirkevnej disciplíny. Nedorozumenie došlo až k bodu, že s podporou niektorých biskupov, 10 z týchto kňazov napísalo pápežovi Benediktovi XVI žiadosť o "zásah". O niekoľko mesiacov neskôr, asi 150 kňazov zo zvyšku Paraguaja, väčšinou rehoľníkov, urobilo to isté. Bol to arcibiskup diecézy Asunción, jemný a kultivovaný odporca biskupa Livieresa, ktorý priniesol protest do Ríma. Pápež však neodpovedal a namiesto toho navrhol biskupovi Livieresovi, že je nutné „vychovať nových duchovných". Návrh bol múdrou radou: drvivá väčšina dnešných mladých početných diecéznych duchovných (niečo cez 70), pokladá biskupa Livieresa za svojho otca a pastiera, s ktorým zdieľajú svoju pastoračnú líniu.

Pokiaľ ide o miestnych laikov len malé skupiny, ale so silným a vytrvalým hlasom a nepatriace do diecézy, zastávali kritický postoj. Medzi nimi najmä taký muž ako Javier Miranda, o ktorom budeme hovoriť na posledných stranách. Bez výnimiek, laici a vedúci hnutí už akceptovaných na národnej alebo medzinárodnej úrovni, ako aj mnohé hnutia, ktoré boli uznané, podporované a riadené biskupom Livieresom počas jeho služby, všetky podporovali a podporujú svojho biskupa, ktorý im dal toľko slobody a priestoru na činnosť, aby mohli „prekopať veci" s cieľom napredovať v evanjelizácii a v posolstve z kontinentálnej svätyne v Aparecide (pútnické miesto zasvätené Nepoškvrnenému počatiu - Panne Márii).

5. NOVÉ SEMINÁRE PRE TRETIE TISÍCROČIE

Keď 3.10.2004 biskup Livieres prevzal biskupstvo v del Este, čoskoro zistil najväčšiu výzvu ktorá ho čaká: k dispozícii mal niečo cez 70 kňazov (vrátane rehoľných a diecéznych) na duchovnú pastoráciu populácie okolo milióna duší, t. j. jeden pastier na viac ako 10 000 ovečiek. Výhľad do budúcnosti bolo ešte horší, len asi tucet seminaristov formovaných v národnom seminári v meste Asunción.

Nie je potrebné vysvetľovať vážnosť situácie tým, ktorí s "teocentrickou" pokorou uznávajú, že cirkev založená Ježišom „žije z Eucharistie", to znamená z tých sviatostí, v ktorých je On „s nami každý deň až do skočenia sveta“, a ktorých autentické sprostredkovanie bolo zverené kňazom.

Bez akýchkoľvek štúdii ohľadom financovania alebo uskutočniteľnosti na základe Rady Biskupov a Kódexu kanonického práva urobil biskup Livieres okamžite strategické rozhodnutie a prijal ako hlavnú prioritu svojej služby schválenie otvorenia vlastného diecézneho seminára.

Čoskoro bolo jasné, prečo si Majiteľ Vinice vybral otca Rogelia Livieresa za biskupa. Pred tým, ako sa stal biskupom priťahoval a kultivoval mnohé povolania pre Opus Dei a to isté urobil aj vo svojej diecéze, kde nebola delegovaná pastorácia povolaní. Každú nedeľu v spolupráci so „živou“ skupinou trénerov, biskup prijíma vo svojom dome všetkých záujemcov, ktorí uvažujú o kňazskom povolaní. Trochu športu, formačné diskusie, duchovné vedenie a spoveď, adorácia a modlitba ruženca, stretnutia nad otázkami "prázdny bod," a uvítacie občerstvenie malo za následok magický výsledok: každoročný záujem okolo 130 chlapcov, z ktorých priemerne 30 a 40 bolo prijatých do seminára. Tajomstvo tohto úspechu, okrem priameho a osobného záujmu biskupa je nadšenie, s ktorým títo kandidáti a seminaristi rybárčili za povolania medzi svojimi priateľmi, príbuznými a známymi.

Seminár San Jose Major bol kladne hodnotený Svätou stolicou v mnohých listoch a umožnil vysvätenie viac ako 60 kňazov v priebehu 10 rokov. Ale biskup Rogelio Livieres, majúc na pamäti zlepšenie kvality tých, ktorých sa mu podarilo zachytiť ako aj krízu všeobecného vzdelávacieho systému, vytvoril v roku 2012 ďalší seminár San Andrés Minor. Paralelne, hľadajúc radikálnejšie uplatňovanie usmernení Druhého Vatikánskeho koncilu a pokoncilových dokumentov na kňazskú formáciu, začal tiež inštitút kňazskej formácie Sv. Ireneja Lyonského. V súčasnej dobe tento poskytuje prípravu založenú na učení klasických slobodných umení a na seminárnych diskusiách o významných knihách západnej kultúry.

6. KAMEŇ ÚRAZU

Rozhodnutie formovať vlastných seminaristov tak ako otec vychováva svoje deti bolo prekvapením pre hierarchickú cirkev v Paraguaji. Biskupi odmietali túto bizarnú myšlienku, pretože by nalomila (a v skutočnosti nalomila) monolitický systém kňazskej formácie (diecéznej a rehoľnej), ktorý bol pred tým odsúhlasený pri vytvorení národného seminára a jeho teologického inštitútu v minulom storočí.

Márne Svätá stolica pripomínala právo a vhodnosť, aby každý biskup mal svoj vlastný seminár, keď je to možné. "Prečo nový seminár, keď vždy bol iba jeden?" vyjadrovali tí, ktorí ešte stále nebrali do úvahy smernicu # 33 Evangelii Gaudium opustiť pohodlné pastoračné kritérium: "Vždy to bolo robené takto ".

7. OTEC CARLOS URRUTIGOITY

Samostatnou kapitolou v histórii odporu voči nášmu biskupovi Livieres a novému semináru v Ciudad del Este je bez pochyby útok proti otcovi Carlos Urrutigoity, ktorý prišiel do diecézy v roku 2005 spolu s ďalšími kňazmi a laikmi a neskôr založil Kňazské spoločenstvo Sv. Jána. Otec Urrutigoity prišiel do diecézy na odporúčanie niektorých kardinálov z Vatikánu (z ktorých jeden bol zvolený nástupca Petra o pár dní neskôr – kardinál Ratzinger neskôr pápež Benedict XVI). Otec Carlos si so sebou priniesol na chrbte aj bremeno dlhej a krutej ohováračnej kampane v USA plnej klebiet, o ktorej biskup Livieres napísal podrobný list ešte v roku 2008 objasňujúci súvisiace záležitosti. Otec Carlos sa hneď od začiatku overil ako blízky spolupracovník biskupa, a jeho prípad z minulosti bol „vďačne používaný“ ako bojový pokrik na spochybnenie všetkého, čo biskup Livieres dosiahol v pastorácii v diecéze, a to najmä pokiaľ ide o formovanie nových klerikov. Toto bolo zvlášť preto, že otec Carlos bol úzko zapojený do vytvorenia nového seminára. Neskôr túto činnosť opustil a pomáhal v diecéznej kúrii.

Biskup Livieres musel neustále, opäť a opäť vyvracať viac menej opakujúce sa články v tlači, ktoré sa odvolávali samé na seba a citovali samé seba v záležitostiach „obvinení z pedofílie“, tieto však v skutočnosti nikdy neexistovali. Táto ohováračská kampaň bola vo všeobecnosti vedená v Paraguaji tými istými novinami, ktoré pred tým donútili k rezignácii iného biskupa s priezviskom Livieres. (Súd aj v tomto prípade dokázal falošnosť obvinení, ktoré boli zaobstarané prostredníctvom platených svedkov zapletených do politických manévrov, ktoré mali za cieľ dosiahnuť rezignáciu biskupa). Tlač bola súčasne poháňaná tými istými paraguajskými cirkevnými oponentmi ako už bolo spomenuté vyššie, ktorí majú vplyvné kontakty v USA , a s ktorými zdieľajú rovnaké lobby a politické záujmy

Tieto zdroje prišli s celým radom vecí samozrejme okrem dôkazov týkajúcich sa pedofílie. Toto bolo kvôli jednoduchej skutočnosti, že neexistovalo vôbec žiadne obvinenie od akejkoľvek obete. Všetko, čo sa mohlo opakovať bola staronová séria ohovárania zo strany zainteresovaných tretích strán. Preto nebol žiaden trestný proces ani žiadne odsudzujúce rozsudky na žiadnom súde v žiadnej krajine ani v súvislosti so Svätou stolicou. Vrcholom všetkého je, že heterosexualita otca Carlosa bola potvrdená profesionálne dvomi nezávislými psychologickými hodnoteniami, z ktorých jedno bolo vykonané v USA a ďalšie v Kanade. Tieto hodnotenia odstránili akúkoľvek možnosť psychopatie alebo poruchy osobnosti.

Nie je ani pravda, že nové obvinenia prišli v priebehu času (vždy bez akéhokoľvek dôkazu). Všetky obvinenia môžu byť zredukované na tvrdohlavé a zlomyselné opakovanie tých ohováraní, ktoré boli vymyslené pred rokmi a to nie údajnými obeťami, ale dvomi ideologickými prenasledovateľmi otca Carlosa. Títo konali oddelene zo svojich krajín, podnecujúc rôzne kampane v rôznych časoch: jeden udržiaval "kláštornú" kampaň a ďalší internetovú a masmediálnu kampaň. Prvý prenasledovateľ bol tzv. "sedevacantist" argentínsky kňaz, ktorý sa domnieva, že žiadny pápež od Jána XXIII nebol legitímnym pápežom, a ktorý sa navyše mal sám "vysvätiť sa biskupa" mimo legitímne katolíckej hierarchie. Druhý kritik je američan, nespokojný bývalý zamestnanec náboženskej komunity, ktorú založil otec Carlos. Bol nespokojný, pretože bol odstránený zo vzdelávacieho projektu biskupom Timlinom z diecézy Scranton po tom ako sa snažil nelegálne prevziať projekt pre svoje vlastné účely.

Jediný obvinený prezentovaný proti otcovi Urrutigoity pred trestným súdom v Pensylvánii v USA (pod názvom dospelého s menom Michael Prorock) bol zamietnutý hneď na začiatku dvomi nezávislými vyšetrovaniami, dvomi štátnymi okresnými prokurátormi v dvoch samostatných oblastiach štátu Pensylvánia.

Z vyššie uvedeného sa javia ako nápadne jasné dve veci: po prvé, že obvinenia proti otcovi Carlos Urrutigoity nepoukazujú na prípady pedofílie, pretože v roku 2000, kedy boli údajne činy spáchané, žalobca bol dospelý; a za druhé, že vďaka zamietnutiu akýchkoľvek obvinení proti otcovi Carlosovi okresným prokurátorom nebol nikdy trestne obvinený v USA. Z hľadiska Cirkevných kanonických tribunálov, Kongregácia pre náuku viery odmietla z rovnakého dôvodu akékoľvek možnosti začať trestný proces proti otcovi Carlosovi: nie sú žiadne existujúce obvinenia z pedofílie.

Toto odmietnutie trestnými súdmi vážne nalomilo prípad pre právnikov zastupujúcich ohováračov pred civilným súdom a znížilo akékoľvek šance na získanie rozsudku, ktorý by im garantoval veľkú finančnú kompenzáciu ako je to bežné v americkom súdnictve. Títo ohovárači začali civilný súd proti spoločnosti Sv. Jána, ktorú založil otec Carlos, ale aby si naplnili vrecká, primerane zahrnuli do súdu aj biskupa zo Scrantona, diecézu Scranton, bratstvo svätého Petra a Akadémiu sv. Gregora.

Pre tých, ktorí nie sú oboznámení so spletitými právnymi prípadmi v USA, je potrebné poznamenať, že v tejto krajine sa môže začať riešiť v rovnakom čase ten istý prípad pred trestným súdom a rovnako tiež pred civilným súdom. Úspech v civilnom súde znamená, že je prijatý rozsudok o veľkej peňažnej kompenzácii, ktorá má byť uhradená obžalovaným. Tento úspech je podstatne znížený, ak trestný súd zamietol sťažnosť ako neopodstatnenú v zmysle trestného práva. Avšak aj napriek tomu, keď účastníci na trestnom súde nedosiahli štádium na začatie trestného procesu kvôli nedostatku relevantných údajov alebo dôkazov v Spojených štátoch stojí zato ďalej pokračovať na občianskoprávnom súde. V civilnom procese zostávajú možnosti získať vysoké peňažné náhrady škôd. Náklady na obhájenie sa na civilnom súde sú veľmi vysoké, keďže mnohokrát sťažovatelia pokračujú v prípade až do vynútenia veľkej peňažnej kompenzácie. V priemere môže diecéza minúť viac ako 2 000 000 amerických dolárov na obhajcov a jeden prípad až do úplného konca. Je preto typické pre tento systém, že sa účastníci konania, v záujme toho, aby sa zabránilo týmto veľkým nákladom na obhajobu, snažia dosiahnuť rýchlu finančnú dohodu so súhlasom sudcu.

Spoločnosť Sv. Jána z princípu odmietla rokovanie o urovnaní. I napriek tomu bola biskupom Martino, novým biskupom diecézy Scranton, prinútená vstúpiť ako účastník dohody o urovnaní v celkovej hodnote 450 000 amerických dolárov. Z tejto čiastky spoločnosť Sv. Jána musela prispieť iba 55 000 amerických dolárov, čo je relatívne zanedbateľná suma ak sa zvažuje obvyklá suma vyplatená u takýchto typoch prípadov. To sa dá vysvetliť tým, že žalobcom chýbali akékoľvek minimálne solídne dôkazy proti spoločnosti Sv. Jána, aby mohli požadovať od nej viac, alebo aby mohli odmietnuť dohodu o vyrovnaní a pokúsiť sa o proces pred civilným súdom.

Spoločnosť Sv. Jána dala ako podmienku na podpísanie dohody o urovnaní, že musí byť jasne písomne​​ uvedené, že obvinený bol zbavený všetkých obvinení a že žalobca v jeho časti vyrovnania prehlási, že sa vzdáva akejkoľvek následnej obviňujúcej kampane alebo akékoľvek inej občianskej aktivity spojenej s týmto prípadom.

Zdá sa, že „reč peňazí" platí všade a to bez obáv, že ide o klamanie verejnosti alebo diskreditáciu nevinných ľudí. Vráťme sa späť k našim aktérom z diecézy Ciudad del Este, na 23. tohto mesiaca júla, 2014, k prípadu 2014-6130 na Juzgado Penal de Garantias č. 6 (adresa Trestného súdu) oddelenie Alto Paraná, ku okresnému advokátovi. Pani María Graciela Vera Colman požadovala celkové a úplné zamietnutie a odstránenie obvinenia pre nedostatok akýchkoľvek dôkazov, ktoré bolo "podané" tomuto súdu TELEFONICKY prostredníctvom rádia v meste Asunción, v Paraguaji, proti otcovi Urrutigoity. Obvinenia boli staré: „údajné sexuálne zneužívanie detí, nehovoriac o žiadnych menách obetí ... navyše neidentifikujúce ... adresu, alebo dátum, alebo miesto, kde sa takéto skutky údajne vyskytli." Všetky obvinenia začali výpadmi urobenými a zaznamenanými v rozhlasovom programe Rádia Unión v meste Asunción, prostredníctvom dobre známeho notorického sťažovateľa Javier Miranda, ktorý, keď zastrašený okresným prokurátorom, aby podal "miestoprísažné vyhlásenie," sa nikdy sa neobjavil, neposkytol žiadne dôkazy poukazujúc na jeho nesporné „herecké“ schopnosti.

Ako pastier, a nie žoldnier, ktorý uteká pred vlkmi, biskup Livieres vždy zostal neústupný pri obrane nevinných. V prípade otca Carlosa, biskup Livieres urobil to isté, aj proti tým, ktorí, i keď uznali spravodlivosť tohto prípadu, stále pokladali, že je nemúdre prijímať otca Carlosa v diecéze a podporovať ho v rôznych pozíciách s tým, že takáto činnosť môže ohroziť vlastný obraz biskupa Livieresa a jeho "cirkevnú kariéru". Avšak, biskup považoval za zdravšie a realistickejšie využiť konkrétne ľudské zdroje, ktoré Prozreteľnosť dala do jeho rúk.

Napriek občasnému mediálnemu rozruchu a protestom hierarchie Vatikán rešpektoval rozhodnutie biskupa Livieresa. Po obozretnej čakacej dobe a nahromadení skúseností v novej diecéze, Vatikán autorizoval prostredníctvom apoštolského nuncia a so súhlasom biskupa, pod ktorého otec Carlos pred tým patril, transfer otca Carlosa do diecézy Ciudad del Este. Ten istý rok, Vatikán vydal laudačný list na povýšenie apoštolského života kňazského spoločenstva Sv. Jána. V priebehu času seminaristi, kňazi, rehoľníci a laici z diecézy v prevažnej väčšine podporovali a naďalej podporujú biskupa a otca Carlosa, pretože sú svedkami vykonávania ich služby v diecéze a tiež vzhľadom na ich ľudské kvality a morálnu poctivosť. Táto podpora je jasne preukázateľná písomne a podpísané stanoviská sú dostupné pre každého, kto by ich chcel vidieť. A keď prišiel čas vymenovať nového generálneho vikára diecézy, konzultovaní kňazi a laickí vodcovia takmer jednohlasne navrhli otca Carlosa ako svojho kandidáta.

Na záver je potrebné poznamenať, že keď biskup Livieres čelil skutočnej korupcii alebo ohrozeniam kňazského celibátu v akejkoľvek podobe, neváhal a to aj keď bol pod veľkým tlakom postupovať podľa kánonického práva a primerane a za účelom nápravy potrestať vinníkov.

8. ARCIBISKUP PASTOR CUQUEJO

Arcibiskup inej paraguajskej diecézy Asunción sa verejne zapojil do novej vlny verejných útokov proti otcovi Carlosovi, keď novinárom povedal, že jeho prípad nie je jasný, a že by ako metropolitný arcibiskup mohol požiadať novú administratívu v Ríme o znovuotvorenie vyšetrovania na Kongregácii pre náuku viery, ktoré bolo uzavreté in limina za Benedikta XVI. z dôvodu absencie obvinenia zo strany maloletých.

Rozhorčený, biskup Livieres mu odpovedal vo veci v ktorej ho arcibiskup oslovil. Urobil tak preto, že opakované obvinenia arcibiskupa Cuqueja boli verejne spochybnené a tiež preto, že napriek všetkej spravodlivosti bolo žiadané znovuotvorenie vyšetrovania hoci neexistovali nové obvinenia a dôkazy. Kameň hodený arcibiskupom Cuquejo bol zamierený nielen na spochybnenie integrity riadenia diecézy biskupom Livieresom, ale aj na Svätú stolicu.

Odvážne, hoci možno až na hrane, biskup Livieres poukázal na nekonzistentnosť arcibiskupa Cuqueja pri vyjadrovaní sa o údajnom škandále otca Carlosa a pri žiadosti o opätovné verejné vyšetrovanie, keď uviedol, že práve arcibiskup Cuquejo bol nielen obvinený, ale aj vyšetrovaný pre jeho homosexuálne činy, ale nie kvôli tretím stranám ale kvôli tým, ktorých sa to priamo týkalo.

9. NOVÉ SPOLOČENSTVÁ

Rovnako ako rodičia s viac ako dvomi deťmi sú často kritizovaní, počet kňazských povolaní a nových miestnych laikov ako aj duchovných chariziem v diecéze Ciudad del Este niektorí spochybňujú, dávajúc do falošného protikladu množstvo a kvalitu. Človek sa však s nedôverou čuduje, či Boh môže tak štedro požehnávať diecézu v prípade, že jej vzrast je skôr len výsledkom nedbanlivosti a štatistiky.

Strom sa hodnotí podľa svojho ovocia. Mienka ľudí o nových kazateľoch je veľmi pozitívna a sú potešení rôznymi službami, ktoré sú poskytované veriacim spoločenstvám a laickým hnutiam. Je zrejmé, že vždy sa dá urobiť viac a lepšie. Apoštolská vizitácia určite poskytne návrhy a nápravy, ktoré budú spoločne nápomocné na ďalší rast.

Je ale nesporné, že diecéza Ciudad del Este, donedávna známa pre pašovanie a iné nezákonné obchodovanie, sa čoraz viac stáva centrom duchovnej vitality, náboženstva a kultúry uznávaného v celej krajine. Je ťažké chodiť po uliciach mesta bez spozorovania mladých ľudí v sutanách a rehoľných habitoch. Každý víkend asi 2000 ľudí opúšťa svoju perifériu a ľudskú chudobu, aby sa zapojili do premien prostredníctvom formačných cvičení, ktoré sú väčšinou organizované laikmi sprevádzanými ich kaplánmi. Okrem toho existuje množstvo formačných kurzov pre lídrov Biblie, liturgie a katechézy s veľkým množstvom účastníkov.

10. FINANČNÉ OTÁZKY

Inzercia

Teraz sa obráťme ku tvrdeniam týkajúcich sa financií. K dispozícii sú dve pozície v tejto oblasti: zneužitie prostriedkov poskytnutých Itaipom a vyčerpanie majetkového vlastníctva diecézy.

Itaipu (paraguajská firma) venovala značné množstvo peňazí (asi 300.000 dolárov), ktoré biskup výhradne vyčlenil na podporu seminára. Bol obvinený pánom Javierom Mirandom zo sprenevery a podvodu voči chudobným a núdznym v regióne. Biskup Rogelio Livieres obránil svoje rozhodnutie tým, že poukázal na to, že budúci kňazi budú najúčinnejšími prostriedkami pre sociálne zmeny, a že je to preto najlepší spôsob, ako slúžiť chudobným v dlhodobom horizonte. Súdy Paraguaja posúdili prípad v prospech biskupa Rogelia Livieresa na všetkých úrovniach, vrátane najvyššieho súdu, uznali dôvody jeho konania a overili, že každý cent išiel bez výnimky na zabezpečenie potrieb Cirkvi, a nie do vreciek jednotlivcov.

Vždy postupoval podľa naliehavosti potreby získať finančné prostriedky na úhradu vzdelania takmer 200 seminaristov a pre rozvoj narastajúcich aktivít a rôznorodého pastoračného plánu, aby sa diecéza duchovne zhodnocovala. Biskup bez akýchkoľvek dostupných prostriedkov vzhľadom k nedávnemu vytvoreniu biskupstva, pokračoval v predaji niektorých majetkov, ktoré neboli používané ani pre pastoračné ciele ani pre získanie finančných benefitov. Tak robili aj jeho predchodcovia, a to aj bez úlohy udržiavania seminára. Aj napriek tomuto pán Miranda predaj odsúdil ako podvod a nezodpovedný manéver.

V každom prípade, aby bolo nájdené konečné riešenie tejto finančnej neistoty, biskup Livieres, v nadväznosti na odporúčania, ktoré získal od apoštolského nuncia po prevzatí úradu, poveril kvalifikovaných laikov štúdiom a realizovaním projektov, ktoré môžu produkovať príjem v budúcnosti tak, aby sa pokrylo aspoň 75% z odhadovaných prevádzkových nákladov.

11. JAVIER MIRANDA

Tragikomická poznámka tejto ságy patrí Javierovi Mirandovi, politickému agitátorovi, ktorý nepozná prísnosť pravdy. Sám seba prehlásil za "Prezidenta laikov v Alto Parana.", hoci nebol nasledovaný žiadnym sekulárnym hnutím, tvrdošijne a protikladne obviňoval biskupa Rogelia Livieresa a jeho spolupracovníkov z najrôznejších trestných činov, idúc vo svojom blúznení až tak ďaleko, že tlači povedal, že má overené dôkazy o tom, že biskup Livieres vytvoril v kasíne v Uruguaji dlh za milión dolárov.

Aj keď zdiskreditovaný skutočnými faktami - a to dokonca prostredníctvom omylných ľudských súdov - stále zostáva užitočnou bábkou niektorých ľavicových skupín a stálych cirkevných súperov. I napriek bezvýznamnému úspechu a bez podpory verejnosti.

12. NEPRIPUSŤME, ABY SA HISTÓRIA OPAKOVALA

Rast a sila Božieho ľudu Paraguaja bola kruto zmrzačená ako výsledok nespravodlivého súdneho procesu a potlačenia jezuitských misionárov koncom osemnásteho storočia (ako to bolo umelecky zobrazené vo svetoznámom filme Misia s Jeremym Ironsom a Robertom de Nirom). Oni boli tiež obvinení problematickými duchovnými v spojenectve s mocnými lobistami a politikmi.

Tí, ktorí sa chcú staviť, že tento príbeh sa teraz opakuje v našej diecéze, môžu byť prekvapení, keď zistia, že tentoraz Biskup Ríma je dedičom týchto ohovorených a potlačených Jezuitov, pripravený písať tento príbeh novým spôsobom.

(Rovnaký text v pôvodnom jazyku je uverejnený na internetovej stránke diecézy Ciudad del Este, spolu s odkazmi na relevantnú dokumentáciu, kapitola po kapitole.)

ČASŤ DRUHÁ

List Mons. Livieresa adresovaný kardinálovi Marc Ouelletovi, prefektovi Kongregácie pre biskupov. List bol poslaný ráno po dni, kedy kardinál Marc Ouellet telefonicky oznámil Mons. Livieresovi, ktorý bol v tom čase v Ríme a chcel sa stretnúť so Sv. otcom Františkom, že je odvolaný z úradu diecézneho biskupa.

Kardinál Marc Ouellet
Prefekt Kongregácie pre biskupov
Palazzo della Congregazioni,
Piazza Pio XII, 10,
00193 Rím, Taliansko

25. septembra, 2014

Eminencia,

ďakujem za srdečné prijatie, ktorého sa mi dostalo v pondelok 22. a utorok 23. tohto mesiaca na Kongregácii, ktorej predsedáte. Podobne, za telefonickú komunikáciu pred niekoľkými okamihmi, kedy mi bolo objasnené rozhodnutie pápeža vyhlásiť diecézu Ciudad del Este za uvoľnenú a vymenovanie Mons. Ricarda Valenzuela za apoštolského administrátora.

Pochopil som, že nuncius takmer súčasne s oznámením Vašej Eminencie, ktoré ste mi odovzdali, práve robí tlačovú konferencii v Paraguaji a teraz preberá bezprostrednú kontrolu nad diecézou. Verejné oznámenie, ktoré urobil nuncius, predtým, ako som bol o tom písomne oboznámený Dekrétom, je ďalšou nezrovnalosťou v tomto anomálnom procese. Bleskový zásah v diecéze môže byť možno zo strachu, že väčšina veriacich ľudí a tí, ktorí mi otvorene vyjadrili svoju podporu počas apoštolskej vizitácie budú reagovať negatívne na prijaté rozhodnutie. V tejto súvislosti si spomínam na posledné slová kardinála Santos Abril (ktorý viedol vizitáciu - poznámka prekladateľa): "Dúfam, že prijmete rozhodnutie Ríma s rovnakou otvorenosťou a poslušnosťou s akou ste prijali aj mňa." Bolo o priebehu akcie už rozhodnuté pred záverečnou správou a jej preskúmaním Svätým otcom? V každom prípade, nebojte sa povstania. Veriaci boli školení v cirkevnej disciplíne a vedia ako poslúchať legitímne autority.

Rozhovory, ktoré sme mali tiež zrejme preto, že som nevidel úradné dokumenty, ktoré by zdôvodnili také závažné rozhodnutie, vyvolávajú napätie v cirkevnom spoločenstve medzi biskupmi Paraguaja a mnou ako aj diecézou: "Nie sme v spoločenstve" vyhlásil nuncius vo svojej prednáške.

Čo sa mňa týka, myslím, že som ukázal, že som sa nezaoberal útokmi a ľstivými postupmi, ktoré sa začali už od môjho vymenovania za biskupa, a to ešte skôr, ako som mohol vkročiť do diecézy – nezvratným dôkazom tohto je korešpondencia z tej doby medzi biskupmi Paraguaja a prefektúrou Kongregácie pre biskupov. Môj prípad nebol jediný, v ktorom sa biskupská konferencia dôsledne postavila proti mienke pápeža pri menovaní biskupa. Mal som milosť, že v mojom prípade, pápeži Ján Pavol II. a Benedikt XVI. ma podporili v mojej činnosti. Teraz si uvedomujem, že František sa rozhodol túto podporu stiahnuť.

Chcem len zdôrazniť, že v žiadnom okamihu som nedostal písomnú správu od vedenia apoštolskej vizitácie, a preto som nemohol na ňu vhodne zareagovať. Napriek tomu, že sa veľa hovorí o dialógu, súcite, otvorenosti, decentralizácii a rešpekte k autorite miestnych cirkví, nemal som príležitosť prehovoriť s pápežom Františkom, dokonca ani objasniť akékoľvek otázky alebo obavy. Preto som nemohol prijať žiadnu otcovskú alebo bratskú výčitku prednostne od Vás. Nechcem sa zbytočne sťažovať, ale apoštolská vizitácia bola vykonaná bez formalít a nepredvídateľným spôsobom a neposkytla priestor na sebaobranu proti vzneseným obvineniam alebo možnosť korekcie prípadných chýb. Dostal som len ústny tlak odstúpiť.

To, že moji oponenti a miestne médiá v poslednej dobe hlásili v médiách nie to, čo sa deje, ale to, čo by sa mohlo stať, a to aj v tých najmenších detailoch, je určite ďalším dôkazom toho, že niektorí vysokí úradníci Vatikánu, apoštolský nuncius v krajine a niektorí biskupi manévrovali zosúladeným spôsobom a nezodpovedne ovplyvňovali priebeh akcie ako i únik správ na verejnosť.

Ako poslušný syn cirkvi, ale prijímam rozhodnutie, aj keď ho považujem za neopodstatnené a svojvoľné a s tým, že pápež sa bude zodpovedať Bohu a nie mne. Za mnohé ľudské pochybenia ktoré boli urobené, chcem požiadať o odpustenie Boha a tých, ktorí za to trpeli, opakujem každému, kto bude počúvať, že podstata tohto prípadu je v ideologickej opozícii a prenasledovaní.

Skutočná jednota cirkvi je tá, ktorá je postavená na Eucharistii a rešpekte, dodržiavaní a poslušnosti k viere Cirkvi ako to učí učiteľský úrad a normatívne vyjadruje v cirkevnej disciplíne a žije v liturgii. Teraz je však snaha o presadenie jednoty založenej nie na Božom zákone, ale ľudských dohodách a zachovaní status quo. V Paraguaji, a to najmä pri vzdelávaní chudobných bolo vytvorenie jedného národného seminára identifikované ako nedostatok nie mnou, ale rozhodne Kongregáciou pre katolícke vzdelávanie v liste biskupom z roku 2008. Na rozdiel od toho, aby som kritizoval to, čo robili iní biskupi, hoci by toho bolo veľa, som sa zameral na zriadenie diecézneho seminára podľa pravidiel cirkvi. Robil som to nielen preto, že je to moja povinnosť a právo na základe všeobecných zákonov cirkvi, ale so zvláštnym súhlasom Svätej stolice, jednoznačne ratifikovaným počas poslednej ad limina návštevy v roku 2008.

Náš diecézny seminár vykazuje vynikajúce výsledky, ktoré boli uznané súčasnými pochvalnými listami od Svätej stolice a najmenej trikrát počas predchádzajúceho pontifikátu, biskupmi, ktorí nás navštívili a naposledy apoštolskými vizitátormi. Každý návrh na zlepšenie vedenia seminára, ktorý predložila Svätá stolica bol verne splnený.

Ďalším kritériom je nekritická cirkevná jednota spolužitia medzi nami na základe jednotnosti myslenia a konania, ktorá vylučuje nesúhlas tým, že je proti obrane pravdy a legitímnej rôznorodosti darov a chariziem. Táto ideologická jednotnosť je pretláčaná pod rúškom zjemňujúceho výrazu "kolegialita".

Ten, kto znáša konečné dôsledky toho, čo som tu popísal, sú veriaci, keďže partikulárne cirkvi zostávajú spiace, dochádza k veľkému exodu do iných denominácií a veľmi malej nádeji na skutočnú dynamiku a trvalý rast kňazských alebo rehoľných povolaní.

Skutočným problémom cirkvi v Paraguaji je kríza viery a morálneho života, udržiavanie zlého vzdelávania duchovenstva a nedbanlivosť kňazov. Lugo je ale znamením tejto doby (paraguajský biskup, ktorý bol laicizovaný a stal sa prezidentom, a ktorý neskôr verejne priznal 2 nemanželské deti - poznámka prekladateľa), redukcia tohto problému ovplyvňuje život viery a je spoluvinníkom módnych ideológii a uvoľňovanía života a disciplíny duchovenstva. Ako som povedal, nevidel som uverejnenú správu z apoštolskej vizitácie od kardinála Santos Abril. Ale ak je podľa jeho názoru problémom cirkvi v Paraguaji sakristia, ktorý môže byť vyriešený zmenou kostolníka, tak by som sa hlboko a tragicky mýlil.

Opozícia voči akejkoľvek obnove a zmene v cirkvi v Paraguaji nebola len na prospech biskupov, ale mala aj podporu politických skupín a protikatolíckych spolkov ako aj podporu niektorých duchovných Konferencie rehoľníkov Paraguaja - tí ktorí majú vedomosť o globálnej kríze rehoľného života nie sú prekvapení. Hovorca a klamár a opakovane zaplatený za tieto ľstivé reči bol vždy istý Javier Miranda. To všetko bolo vykonané s cieľom dokázať rozdelenie v rámci tejto diecéznej cirkvi. Hoci pravda bola preukázaná a bolo dokázané, že práca, ktorú sme vykonávali bola široko prijímaná laikmi.

Rovnako ako som pred prijatím môjho vymenovania za biskupa vážne prijal svoju povinnosť a vyjadril svoj pocit nehodnosti na tejto zodpovednosti, po ktorom som prijal túto službu s plnou vážnosťou Božskej autority a právami a povinnosťami, ktoré mi boli pridelené, zachoval som vážnu morálnu zodpovednosť poslúchať Boha viac ako ľudí. Preto som odmietol vzdať sa úradu z vlastnej iniciatívy a som ochotný svedčiť do úplnej pravdy a duchovnej slobody, ktorú by kňaz mal mať. Táto úloha teraz ako dúfam, bude pokračovať v mojej novej situácii v Cirkvi.

Diecéza Ciudad del Este je príkladom toho, ako rástlo a ako sa násobilo ovocie vo všetkých oblastiach cirkevného života pre šťastie verných a oddaných ľudí, ktorí nehľadali zdroje viery a duchovného života v spolitizovaných ideológiách zrieďujúcich vieru podľa toho, čo sa hodilo prevládajúcim názorom. Títo ľudia otvorene a verejne vyjadrili svoju podporu apoštolskej práci, ktorú sme vykonali.

Ľudia a ja sme boli ignorovaní.

Verný v Kristovi,

+ Rogelio Livieres
Bývalý biskup z Ciudad del Este (Paraguaj)

Preložila Gabriela Bezáková

Zdroje: http://chiesa.espresso.repubblica.it/articolo/1350884?eng=y

http://diocesiscde.info/index.php?option=com_content&view=article&id=3861:resumen-explicativo-de-la-situacion&catid=34:apoyo-a-nuestro-obispo&Itemid=86

http://diocesiscde.info/index.php?option=com_content&view=article&id=4080:carta-de-mons-rogelio-al-prefecto-de-la-congregacion-para-los-obispos&catid=220:comunicados&Itemid=799

Odporúčame

Blog
„A svetlo vo tmách svieti, a tmy ho neprijali“

„A svetlo vo tmách svieti, a tmy ho neprijali“

Milí priatelia! Znova sme so začiatkom cirkevného roka vstúpili do adventného času a pripravujeme sa na slávenie najkrajších sviatkov roka, Vianoc. I keď ich slávenie dostáva v našej krajine čoraz komerčnejší obsah, predsa ich oslavuje ešte väčšina obyvateľov. Niektorí sa tešia len zo stromčeka, p...

Blog
Pomýlené svedomie

Pomýlené svedomie

alebo Keď je čestnosť hlúposťou a podvod šikovnosťou Šikovnosť je obľúbené slovenské slovo. Zdá sa mi, že v poslednom čase sa používa až neúmerne často. Neúmerne, lebo ide o veľmi mä/etúci pojem. Najprv človeka zmätie svojím pozitívnym podtónom a potom ho zmetie zo správnej cesty. Kým frekventovan...