Cirkev podľa Jóba

Evanjelium podľa Jóba je nesmierne hlbokou a rozjímavou knihou kazateľa a spisovateľa Daniela Pastirčáka, v ktorej sa venuje príbehu starozákonnej postavy Jóba: Bohom požehnaného a blahom prekypujúceho otca siedmich synov a troch dcér. „Jóbov príbeh je príbehom o človeku. Každého z nás to v nejakej podobe, skôr či neskôr, stihne: utrpenie, na ktoré nenájdeme vysvetlenie – najťažšie zo všetkých utrpení. Zrozumiteľné utrpenie sa znáša ľahšie,“ píše Pastirčák.

Ako vieme, Jóba zastihli strašné zvesti: zabili mu sluhov, ukradli mu dobytok, nebeský oheň spálil ovce i pastierov, sluhov a ťavy pozabíjali Chaldejci, vietor zvalil dom, v ktorom boli všetky jeho deti. „Najhoršie je utrpenie, o ktorom neviete nič. Pýtate sa: Prečo? Čo som urobil? Prečo práve ja? Myseľ vám bude predkladať dôvod za dôvodom, hoci jej hneď od začiatku bolo jasné, že ani jeden z nich nezaváži.“

Utrpenie starozákonného Jóba je napokon po dlhom zápase pretvorené, jeho viera je zbavená falošných predstáv a na konci cesty je ako zlato očistené v ohni. Číre a skutočné. Tak to opisuje biblický rozprávač.

Jóbova dráma je však nielen príbehom o človeku, ale aj príbehom o Cirkvi. Meno Jób znamenalo otázku „Kde je otec?“, no tiež „Ten, kto je napadnutý nepriateľom“ alebo „Opustený“. Cirkev tiež býva napadnutá nepriateľmi, býva veľakrát opustená, ale tiež by sa mala pýtať, kde v tom všetkom je Boh. Mala by si stále klásť otázky, nielen ponúkať odpovede. Veriaci ľud by mal kráčať dialógom k Pravde.

Nemali by sme zabúdať na Jóba. Hovorí o Bohu často bolestivo a polemicky, no vždy autenticky, od srdca, zo svojho vnútra. Neopakuje naučené teórie, odmieta prijímať tradicionalizmus, neuspokojuje sa so sladkým a zjednodušujúcim cirkevníckym jazykom. „Jób odmieta hovoriť v neosobných autoritatívnych poučkách, ani na chvíľu nepredstiera, že je vlastníkom absolútnej pravdy. Všetko, čo o Bohu povie, má charakter svedectva,“ vysvetľuje Pastirčák. „Ak chceme o Bohu hovoriť pravdivo, naša reč nemôže byť ničím iným, iba rečou svedectva. Všetci sme jedinečnými svedkami našej vlastnej existencie. Iba ak o Bohu vypovedáme z hĺbky našej existencie, môžeme o ňom hovoriť správne.“

Jób by mal naučiť Cirkev – i veriacich – vrátiť sa späť k vydávaniu svedectva. Nepoužívať nič nehovoriace frázy a lacné slogany, ale prehovoriť tým najautentickejším a najpríťažlivejším spôsobom. Vlastným príbehom a vlastným svedectvom.

Matúš Demko

foto: A Jesuit's Journey

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo