Čo tak 16 000 EUR pre každé narodené dieťa? Alebo radšej rezeň z pokazeného mäsa... ?

Predstavme si človeka, ktorý si pred pár rokmi akosi zvykol jesť pokazené mäso. Vie, že z toho bude mať viaceré choroby, a tak si kupuje rôzne lieky, najmä na žalúdok. Svoje rozumové schopnosti v tejto veci využíva na to, aby si precízne naprojektoval, že koľko liekov bude musieť kupovať v budúcnosti. Vychádza pri tom jednak zo sledovania trendu bolesti brucha, ale aj zo skúseností svojich kamošov, ktorí pokazené mäso jedia už dlhšie. Na to, aby si mohol kupovať stále viac liekov, predal viacero svojich cenností, ba dokonca si na to nabral značné úvery. Výška zdrojov minutých na lieky by mu síce bohato pokryla nákup čerstvého mäsa, ale ... to mu nejako nenapadlo... - pravdepodobne preto, že výrobcovia pokazeného mäsa a liekov na žalúdok mu rozprávajú krásne príbehy a potľapkávajú ho po pleci pri každom ďalšom nákupe. Taktiež istú rolu zohráva, že po čerstvé mäso by musel ísť pár metrov do obchodu, kdežto to pokazené mu prinesú až domov. Je presvedčený, že konzumácia pokazeného mäsa je nemenný faktor a húta len nad tým, ako sa vysporiadať s následkami tohto faktora.

Že tak naivný by snáď nikto nemohol byť??!!

Tak teraz si predstavme národ, ktorý si za posledných 35 rokov zvykol, že mu klesá pôrodnosť (obdobie nedávneho mierneho nárastu nič nemení na jeho vnímaní vlastného zvyku). Vie, že nízka pôrodnosť mu spôsobí celospoločenské problémy, a tak húta, čo s nimi, najmä v oblasti starobných dôchodkov. Analytické schopnosti využíva na to, aby precízne naprojektoval, aké rozsiahle dôsledky starnutia populácie ho čakajú. Vychádza pri tom jednak z trendu poklesu pôrodnosti, ako aj zo skúsenosti „vyspelejších“ krajín. Dôchodkový systém rieši spôsobom, ktorý ho stojí okolo 1,2% HDP ročne, čo spočiatku vykrýval privatizáciou, no následne sa kvôli tomu značne zadĺžuje. Výška zdrojov minutých na druhý dôchodkový piliér by mu síce poskytla obrovský priestor na účinnú podporu pôrodnosti, ale … to mu nejak nenapadlo... - pravdepodobne preto, že mainstream jednoznačne podporuje kultúru konzumizmu a hráčom finančného sveta tiež vyhovuje viac, keď dostanú miliardy do správy na veľmi dlhé obdobie. Taktiež istú rolu zohráva, že bezdetnosť, či málodetnosť je z krátkodobého, individuálneho hľadiska pohodlnejšia ako viacdetnosť. Národ je presvedčený, že nízka pôrodnosť je nemenný faktor a teda rieši len spôsoby, ako sa vysporiadať s negatívnymi dopadmi tohto faktora.

Zo slovenského štátneho rozpočtu ide v kategórii „ostatné príjmy“ do Sociálnej poisťovne ročne 800 miliónov, až 1 miliarda EUR1, čo sú zdroje predovšetkým na krytie výpadku príjmov kvôli druhému dôchodkovému piliéru. Počet narodených detí v posledných rokoch je okolo 55 tisíc2. Ak tieto čísla dáme dokopy, zistíme, že zdroje míňané na dôchodkovú reformu by pri alternatívnom využití umožnili podporiť každé narodenie dieťaťa sumou okolo 16 000 EUR. Toto číslo je až zarážajúce a asi nikto nepochybuje, že motivácia v takejto výške by rapídne zdvihla pôrodnosť.3 Samozrejme, že pri vyššom počte detí by konštantný balík peňazí znamenal nižšie zdroje na jedno dieťa, ale ak by sa počítalo hoci aj s dvojnásobným počtom narodených detí, išlo by o zdroje vo výške okolo 8000 EUR na narodenie dieťaťa – čo je stále suma, ktorá by mala značný dopad. No najmä – ak by to dvihlo pôrodnosť na dvojnásobok (čo by bolo pri takýchto číslach určite reálne), … - tak by sme mali po problémoch so stárnutím našej populácie a po problémoch s udržateľnosťou budúcich dôchodkov.

Je zjavné, že zdroje míňané na zmierňovanie symptómov choroby by nám bohato stačili na úplné vyliečenie samotnej choroby. Že o takej možnosti sa reálne otvorene na príslušných miestach nehovorí, nedáva ani základnú logiku... (podobne ako keď človek nosí malé topánky a na náplaste na otlaky míňa viac, ako je cena nových topánok; alebo riešenie problému pokazeného rádia, ktoré je takmer nepočuteľné tým, že si kúpime načúvací prístroj drahší ako nové rádio; a pod.)

Veľmi často sú nám predkladané veci ako pravdivé, nemenné, správne, … a verejnosť ich nekriticky prijíma a správa sa podľa nich. Ak chceme prežiť ako národ, bez detí to nepôjde! To, koľko bude 30 ročných ľudí o 10 rokov, je dané už teraz (+-dnešní dvadsiatnici). Ale to, koľko tu budeme mať 30 ročných ľudí napríklad o 35 rokov, je už z podstatnej časti v našich rukách a nič na tom nemenia demografické modely. Že náš národ vymiera je síce fakt v súčasnosti. Pre budúcnosť ale nemôžeme len sucho konštatovať a nekriticky akceptovať, že budeme vymierať aj naďalej. Budúcnosť nás stavia pred otázku vlastnej zodpovednosti. Jednak na národohospodárskej úrovni - ako budeme riešiť veci systémovo; ale aj na úrovni každého jednotlivca.

-----------------------------------------------------

1 Zdroj: Návrh rozpočtu SP na rok 2014

2 Zdroj: Vývoj obyvateľstva v Slovenskej republike a krajoch v roku 2013; ŠÚSR

3 Debata o konkrétnej forme takejto podpory je nad rámec tohto blogu.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo