Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
03. január 2021

Splnené novoročné predsavzatie.

Veľa už toho bolo povedaného a napísaného o novoročných predsavzatiach. O tom, ako nefungujú. Čo by sme mali robiť, aby fungovali. Návody na to, ako zaručene budú fungovať... Aj ja sa priznávam, že sa mi ešte nikdy nepodarilo nič dodržať. Až na rok 2020. Dal som si tri predsavzatia. Nič si na seba nekúpiť, viac cvičiť a nabehať sto kilometrov. 
Splnené novoročné predsavzatie.

Veľa už toho bolo povedaného a napísaného o novoročných predsavzatiach. O tom, ako nefungujú. Čo by sme mali robiť, aby fungovali. Návody na to, ako zaručene budú fungovať... O tom, ako existujú dve skupiny ľudí.  Ľudia, ktorí si ich už zo zásady nedávajú a ľudia, ktorí si ich dávajú rok čo rok, no ešte nikdy sa im ich nepodarilo dodržať. Aj ja sa priznávam, že patrím do druhej skupiny a myslím, že sa mi ešte nikdy nepodarilo nič dodržať. Až na rok 2020. Dal som si tri predsavzatia. Nič si na seba nekúpiť, viac cvičiť a nabehať sto kilometrov.  

V prvom predsavzatí sa mi darilo veľmi dobre, pretože hneď na jar prišiel prvý lockdown a s ním aj zavreté obchody a obchodné domy. Až na marec, kedy bolo ešte pomerne chladno a ja už som chcel chodiť behať. Manželka mi kúpila mikinu na behanie a moje svedomie sa zlomilo. Áno viem, nekúpil som si to ja, ale bol som nalomený, že predsa je to také malé klamstvo a bol som nahlodaný natoľko, že som si neskôr kúpil aj bežecké dlhé obtiahnuté nohavice. To bola inak asi moja najlepšia kúpa tento rok. Nechápem ako som mohol behávať v teplákoch. Dokopy som si kúpil asi len päť kusov oblečenia, ale okrem saka sú to všetko veľmi dôležité veci, ktoré využívam na behanie, alebo na denné nosenie veľmi veľa. 

Druhé predsavzatie som si nezadefinoval presne a preto je ťažké ho vyhodnotiť. Povedal som si iba, že budem viac cvičiť. Keďže som ale roky predtým necvičil vôbec, bolo to v podstate veľmi ľahké splniť. Takže, musím sa priznať, že som cvičil viac ako po minulé roky. Aj keď sa veľmi smejem na tom, pretože naozaj ak niekto necvičí vôbec, tak aj keď bude cvičiť tri krát za rok, je to viac ako nič.  

Tretie predsavzatie bolo nabehať sto kilometrov. S týmto predsavzatím som mal veľké šťastie a podľa mňa som objavil kľúč k tomu, ako sa dá predsavzatie splniť. Povedal som ho totižto pár svojim priateľom, z ktorých sa traja ku mne pridali. Áno, boli aj takí, ktorí ma vysmiali, že sto kilometrov vôbec nie je veľa a ja to viem. Viem, že pre niekoho sú to dve behania. Najlepšie na tom bolo, že sa mi smiali buď kamaráti, ktorí nebehajú vôbec, alebo moja veľmi dobrá priateľka, ktorá nabehá za rok viac ako tisíc kilometrov. (Nepovedzte jej to prosím, ale myslím si, že podvádza a meria si každú prechádzku ako beh.)  

Napäť k priateľom, ktorí sa ku mne ale pridali. Vytvorili sme si na messengeri skupinku, kde sme si písali pred behaniami, alebo po behaní a tým sme sa navzájom motivovali. Boli sme dvaja chalani a dve ženy. Každý behával sám svojim tempom a svoj počet kilometrov v rôznych mestách a časoch, aj keď niekedy sme sa v časoch zhodli a behali sme súčasne. Tým, že bola jar pomerne pekná, začali sme behávať často a čo sa týka mužskej časti, nasadili sme si okolo osem až desať kilometrov dva krát do týždňa, z čoho nás po krátkom čase začali bolieť kolená a okolo leta sme si dali pauzu. Napriek bolesti a po oddychovom čase sme sa ale so zvoľneným tempom k behaniu vrátili. Čo chcem ale napísať je to, že sme toto predsavzatie všetci štyria splnili. Ba čo viac, aj sme ho prekonali. Niekto nabehal niečo vyše sto, niekto dvesto a niekomu sa podarilo až tristo.  

Nie je to super? Ja som aj schudol. Nie veľa, ale tak, že som v lete nosil kraťasy, ktoré som už niekoľko rokov nemal na sebe. Mám veľmi rád behanie, aj keď bolesť kolien, ktorú som pociťoval, bola hrozná. Naučilo ma to, že je veľmi dôležité sa poriadne pred behaním rozcvičiť a po behaní je to ešte dôležitejšie. Teda nie len behanie je dôležité, ale aj príprava naň. Tak ako aj v živote je dôležité sa na niektoré veci najskôr pripraviť, nielen do nich bezhlavo vhupnúť.  

Čo sa mi ale najviac na tom celom páčilo, že sme skvelá partia a baby, ktoré nikdy nebehali zrazu behajú a dokázali za prvý rok svojho behania zabehnúť sto, či dvesto kilometrov. Som na ne veľmi hrdý a teším sa na tento rok. Zvýšili sme si latku na tristošesťdesiatpäť kilometrov, čo je vlastne jeden kilometer za deň, alebo dva kilometre každý druhý deň a už sme s tým aj začali. 

Ak to teda myslíte s nejakým predsavzatím vážne, pozvite doň aj svojich známych, vytvorte si skupinku a zdieľajte sa, povzbudzujte sa a prekonávajte sa. Verím, že sa dá spoločne dokázať omnoho viac ako keď sa o niečo snaží človek sám. 

Inzercia

Som manžel, otec troch detí a učiteľ na strednej umeleckej škole, kde vyučujem predmety späté s fotografiou a náboženskú výchovu. Milujem Boha, moju manželku a naše deti. Veľmi rád fotím svadby (tomasgolha.sk) a veľa čítam (na IG ako čítajúci ocko).

Inzercia

Inzercia

Odporúčame

Blog
Potrebujem vlastne omšu?

Potrebujem vlastne omšu?

Zmenilo sa niečo vo vašom živote tým, že sú zatvorené kostoly? “Áno zmenilo sa”,odpovedal som jej a ona sa mi snažila nahovoriť, že sa nič nezmenilo. Veď predsa k Bohu sa môžem modliť aj doma. Čo sa teda zmenilo a načo je dobré chodiť do kostola? Toto je moje zamyslenie sa nad touto otázkou.

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.