Vtedy i dnes

Na sviatok Božieho narodenia zaznieva Izaiášovo proroctvo:  „Ľud, čo kráča vo tmách, uzrie veľké svetlo; nad tými, čo bývajú v krajine temnôt, zažiari svetlo.“ (Iz 9, 1) Na Vianoce Boh vstúpil do ľudských dejín ako nečakané Svetlo do tmy ľudských životov. Vtedy i dnes. 

Mám pred očami jednoduchého tesára z Nazareta ako blúdi po Betleheme a zháňa nocľah pre svoju manželku, ktorej nastal čas pôrodu. V očiach obidvoch možno badať únavu aj obavu. Jozef napokon nájde maštaľ. Pred 2000 rokmi svedkami narodenia Božieho Syna boli len anjeli v nebi, zvieratá v maštali a pastieri na poli. Svet si žil svojimi záujmami.  V čom je ten náš dnešný svet iný? A predsa zaznievajú slová: „Boh tak miloval svet., že poslal svojho Syna.“ Vtedy i dnes.

Evanjelista Lukáš viackrát upozorňuje v texte, že dieťa jeho matka zavinula do plienok a uložila v jasliach. Je to krehkosť a bezbrannosť Boha, ktorý sa vkladá do ľudských rúk. Zároveň to bude rozoznávacím znamením pre pastierov. Mária, Jozef, pastieri s jemnosťou vezmú Boha do náručia. Budú aj takí, čo k nemu pristúpia s tvrdosťou. Vtedy i dnes. 

Požehnané sviatky narodenia Božieho Syna