Keď sa niečoho vzdáš

Bola z chudobných pomerov. Navštevovala naše Spoločenstvo Živá voda tak dva-tri roky a čerpala z Ježišovho prameňa plnými dúškami. Hľadala Boha a on sa jej skutočne dal nájsť. Spoznala, že v ňom môže mať všetko. Nemala inej radosti v živote, ktorý na ňu dopadal so všetkou jeho ťarchou, ako Ježiša. Mala smutné oči, aj keď sa usmievala. Ale... bola taká hrdinská, ako už ženy vedia byť. Chcela sa usmievať, lebo mala Ježiša. Muž ju odvrhol a ona sa musela trápiť so životom a dvoma synmi sama. Sama žena. I o matku sa musela postarať prakticky bez pomoci. Dosť na srdce jednej ženy; mala ho však štedré, dobroprajné.

Raz po biblickom vyučovaní prišla za mnou s prosbou. Požiadala ma, či by som jej nepožičal jednu z mojich Biblií, ktoré som mal doma. Trochu som zaváhal, lebo som niečo tušil. Mal som rád to vydanie, bolo také šikovné, bola v nej Stará i Nová zmluva a v dobrej, pevnej väzbe. Pozrel som na ňu a – neviem ako, ale som dostal poznanie, že tá Kniha by sa mi už nevrátila. Hneď som vedel, že požičanie znamená darovanie.

„Neuvidíš ju už,“ vedel som.

Chvíľu som uvažoval a troška zápasil. Ale keď chce niečo odo mňa Boh... nedá sa povedať „nie“. Pri vyberaní z možností pomáha aj položiť si otázku, ktorú mnohí kresťania nosia na náramku a ja ho nosím vygravírovaný na zadnej strane manželskej obrúčky: „Čo by urobil Ježiš?“

Rozhodol som sa.

„Požičiam ti ju,“ vyslovil som.

OBR. Mária sa dokázala vzdať svojho Syna, aby sme my mohli mať spásu. Nie je nad to, keď žijeme Život s Bohom, priatelia.

Po nejakom čase – kvôli určitým životným okolnostiam, naše spoločenstvo prestala navštevovať. Napokon som sa s tou Bibliou úplne rozlúčil, vzdal som sa jej. Daroval som jej ju v duchu definitívne. Nech jej slúži. Nech čerpá z Božieho Slova pravdy, ktoré jej tento svet dať nemôže. Nech je jej na duchovný rast. Nech sa jej duša živí Slovom života. Nech je pre ňu Cestou, po ktorej bude kráčať. Nech je jej útechou, keď sa ocitne v ťažkostiach života; mala ich dosť. Nech sa učí Pravde, spravodlivosti a právu od Ježiša. Nech čerpá život zo Života a nie smrť zo sveta. Nech ju tento prameň živej vody dovedie do Cieľa.

Uplynuli tri roky od môjho požičania. Prebehli rýchlo, a Boh mi znovu pripomenul tú Bibliu. Totiž v decembri moja manželka Evka neodolala krásnym spevom „a capella“ a išla na benefičný vianočný koncert vokálnej skupiny Close Harmony Friends. Stretla sa tam s jednou Kórejkou – misionárkou. Volala sa Jamie, patrila do Evanjelickej cirkvi metodistickej. Bola u nás „na misii“ už dva roky. Prihovorila sa jej, že si ju pamätá z modlitbového stretnutia za jednotu kresťanov v Beteli (modlitebňa Apoštolskej cirkvi) spred dvoch rokov. Bola milo prekvapená a išli spolu domov; Jamie mala totiž pridelený misionársky byt v našom susedstve. Moja žena jej povedala, že som tam mal vtedy kázanie „Ako naplniť vzťah“ – po jej svedectve, ako ju Boh oslobodil zo závislostí.

Dobre si to pamätala. Rozprávali sa potom aj o mne a mojich duchovných aktivitách a ju zrazu niečo napadlo. Vytiahla z tašky dve knihy a povedala:

„Give these books to Stefan, he’ll use them to good account.“

(„Daj tieto knihy Štefanovi, on ich dobre využije.“)

Evka ich doniesla domov. Boli Vianoce. A skutočne: bol to vianočný darček od Toho, ktorý nezabúda. A viete, aké knihy to boli? Dve Biblie – presne také, aké som požičal, potom sa ich vzdal a napokon daroval onej chudobnej žene!

– Je to možné? – pomyslel som si. Toto nie je náhoda. A skutočne, Boh ku mne prehovoril: Čoho sa zo srdca vzdáš, to ti ja viacnásobne (tentoraz dva krát) vrátim! Potešil som sa, ako Boh na mňa myslí. Aká užitočná lekcia, Ježiš. Vďaka ti za ňu.

To platí v materiálnej, ale ešte viac v duchovnej oblasti. Čoho sa vzdám, to mi Boh môže vrátiť v miere a najmä kvalite, ktorú on chce. Alebo, naopak, aj nevráti, keď mi to viac prospeje: veď vzdať sa, obetovať to Bohu znamená rátať aj s touto a predovšetkým s touto možnosťou. Totiž, keď sa niečoho– môžu to byť aj nejaké duchovné schopnosti – držím zubami nechtami: je to stále moje a robím si svoju vôľu. A pýcha mi môže rásť. Keď sa toho dokážem vzdať, vtedy to Boh môže premeniť a dať mi to očistené, ale už to nebude zo mňa, už to nebude môj duchovný dar, už to nebude výsledok mojej dokonalosti, ale dar Boha (najväčší z nich je Dar Ducha Svätého) a ja ho môžem používať v slobode – v slobode aj od seba samého a svojho sebectva a pýchy, čo ja dokážem. Nebudem na ňom závislý.

Ešte jeden príklad mi Pán kladie na srdce. Po obrátení mi Boh vložil do srdca túžbu pomáhať Ježišovi zachraňovať duše. Čím by som mu ja mohol slúžiť? Keď chce človek slúžiť účinne, najlepšie je mať dary, charizmy Ducha Svätého. Ale ktoré? Ja som chcel tieto tri: dary kázania, vyučovania a prorokovania. Písal sa 30. apríl 2000 a čas dozrel. Avšak pred modlitbou za tieto charizmy ma bratia vyzvali, aby som sa ich vzdal. Aby som na nich nelipol; možno mi ich Boh nechce dať, možno mi chce dať iné, možno to bolo len zo mňa a jeho vôľa môže byť iná. Bolo to ťažké, lebo som tým intenzívne žil, ale som to urobil. Vzdal som sa týchto darov. Povedal som Bohu: ako chceš ty; ak tak rozhodneš, nikdy ich nebudem mať. Čo sa však stalo v modlitbe? Ježiš povedal: Keď si sa ich dokázal vzdať, dávam ti ich. To znamená, keby som sa ich nevzdal, možno do konca života by som po nich túžil a sa umáral, ale nedostal by som ich.

K tomu som dostal prorocké Slovo, že moja úloha bude úloha Árona, obetníka, hovorcu Mojžiša, ktorý bol predobrazom Krista, a učiteľa:

Pred ním od prvopočiatku nik nemal toľko krásy, nebol ňou odetý nijaký cudzinec,
ale jedine jeho synovia a jeho vnukovia po všetky časy.
Nech jeho obetu spaľuje oheň každodenne.
Mojžiš mu naplnil ruky a pomazal ho svätým olejom.
Večne platnou zmluvou dostalo sa jemu a jeho potomstvu – ako sú dni neba –
konať úrad kňazský, prednášať chvály (Bohu) a požehnanie udeľovať menom jeho ľudu.
Jeho si vyvolil zo všetkých živých: prinášať obetu Bohu na ľúbeznú vôňu,
kadidlo (páliť) pri suchej obeti a uzmierovať ho (v zastúpení) ľudu.
Vo svojich prikázaniach mu dal moc (rozhodovať) o ustanoveniach zmluvy,
vyučovať Jakubov rod podľa jeho zmluvy a pomocou zákona dávať svetlo Izraelovi. (Sir 45:15-21)

Vzdávanie má byť duchovný štýl života kresťana. Keď mi to Boh vráti – dobre, ak nie – aj tak dobre: jeho vôľa je dôležitejšia ako moja. A tak všetka chvála bude patriť už len Bohu a žiadna nebude budovať moje ego a sebectvo. Vzdávanie sa a dávanie vecí, darov i osôb je základ duchovného rastu a napredovania človeka. Najvynikajúcejším príkladom je pre nás Matka, ktorá potom, ako dostala od Boha Dieťa, ponáhľala sa ho vzdať (Kríž) a darovať ho nám, aby sme mohli mať Vykúpenie. Mali by sme ho bez jej veľkého a veľkorysého vzdania sa Syna ako matky?

Štefan Patrik Kováč, ThLic.

Viac zásahov/zázrakov Boha v knihe Život v Božej moci (2019), nezabudnime, že v nej môžeme žiť stále. Vhodný darček na Vianoce.
Čítanie na zimné večery: Život nie je ľahký (poviedky) (2016).

! NOVINKA: Sviatky Boha 2 (2020) - hlboký prienik do tajomstiev Vianoc zo SZ pohľadu + 3 SZ sviatky (Jom Kipur /Deň zmierenia, Nový Rok Roš Ha-Šana a Purim).

Buďte požehnaní, priatelia. Zdieľajte, prosím.