Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
03. december 2020

Mirri, prosím Ťa, toto nie je stratégia

Na Slovensku prevláda názor, že sme majstrami sveta v písaní strategických dokumentov a svetovými lúzrami v ich implementácii. Pravda je však taká, že zavedenie plánovaných stratégií nezažíva krach kvôli našej praktickej a manažérskej neschopnosti (aj keď...), ale najmä kvôli tomu, že v skutočnosti nejde o strategické dokumenty.
Mirri, prosím Ťa, toto nie je stratégia

Dnes (3.12.) som sa zúčastnil na diskusii organizovanej Ministerstvom IRRI. Len na okraj, diskusia mala mať participatívny charakter, ale osobne mám zadefinovanú participáciu ako reálnu schopnosť a možnosť ovplyvniť spoločné dielo, nie ako nezáväznú tlačovú konferenciu pár odborníkov a úradníkov, ktorí si voľne vyberajú otázky, na ktoré chcú odpovedať, a úroveň zovšeobecnenia, akou chcú na ne odpovedať. Akokoľvek, už náznaky nejakej participácie sú lepšie, než keď sa všetko dôležité doposiaľ dialo za dverami apartmánov vybraných hotelov (postavených zo štátnych dotácií). Pravda je, že som dostal pozvanie prispieť už do samotného textu, ale všetko sa to na moje časové možnosti zbehlo príliš rýchlo (reagovať bolo treba do 7-10 dní) a predpokladám, že rovnako sa nestihli konštruktívne zapojiť ani mnohí iní.

Ale k veci. Tentokrát budem krátky. Diskusia bola jednou zo série verejných diskusií pod názvom Národná konzultácia k eurofondom 2021 – 2027 a jej cieľom malo byť doplnenie a precizovanie strategického dokumentu Partnerská dohoda 2021 - 2027. Zaujímala ma, prirodzene, predovšetkým oblasť vzdelávania a výchovy, ktorá v tomto dokumente spadá pod kapitolu SOCIÁLNE, SPRAVODLIVÉ A VZDELANÉ SLOVENSKO (SOCIÁLNEJŠIA EURÓPA). Počas online stretnutia najprv zaznela krátka prezentácia (oceňujem, že nemala viac než 25 min.) a potom trochu dlhšia diskusia cez aplikáciu slido. Každý z dopytujúcich sa účastníkov diskusie sa snažil zo svojho uhla pohľadu, svojej špecifickej profesie či roly dosiahnuť od prítomných zodpovedných utvrdenie, že na jeho oblasť záujmu sa v dokumente nezabudne, a recipročne sa všetci štyria odborníci a úradníci snažili každému vyhovujúco odpovedať. Výsledkom mohol byť dojem, že sa na nikoho nezabudlo a každý môže byť spokojný.

A to je práve zle.

Žijeme si tu v ilúzii, že síce dokážeme napísať výborné stratégie, len sa nám ich akosi nedarí nikdy naplniť. Ale tento dokument je ukážkou, bohužiaľ, reprezentatívne zastupujúcou mnohé iné, ako vlastne nevieme kvalitnú stratégiu napísať.

V diskusii som položil jednu otázku: vedeli by ste, prosím, uviesť príklad nejakej výchovno-vzdelávacej iniciatívy alebo projektu, ktorá by sa aplikačne nevmestila do tejto stratégie? Ak nie, v čom potom spočíva strategickosť tohto dokumentu? Otázka sa nedostala do diskusie, behom minúty bola vymazaná. Keď som ju napísal ešte raz, neprešla schválením a nedostala sa tak ani na panel. Táto nekultúra komunikácie, ktorá sa objavuje na ministerstve, ktoré sľúbilo novú kultúru komunikácie, je vlastne smiešna. Ale tá otázka nebola myslená ako deštruktívna provokácia, ona je totiž kľúčová.

Pointa stratégie je, že má jasne vydeliť, aké aplikácie/taktiky sú pre ňu prijateľné a aké nie. Ak hrám šach a otvorím dámskym gambitom (inak, výborný seriál!), ide o strategické rozhodnutie, ktoré otvára síce rôzne možnosti na odpovede, ale to množstvo je limitované a je jasne preskúmané a zdôvodnené, prečo sú tie-ktoré možnosti lepšie alebo horšie. Bohužiaľ, do naplnenia našich strategických dokumentov sa vmestí všetko. Každý si tam v akomkoľvek poňatí vzdelávania a výchovy vie vložiť, čo potrebuje. Nikto nepomenuje víziu, princípy, hodnoty a kritériá (nemyslím administratívne ale odzrkadľujúce víziu), podľa ktorých by akýkoľvek projekt bol hodnotený a, samozrejme, prípadne vyradený. Ak v stratégii napíšete, že od nej očakávate "vyššiu kvalitu a atraktivitu vzdelávania prístupného pre všetkých obyvateľov", potom nemusíte písať vôbec nič... Alebo stačí vlastne táto veta a ušetríme kopec papiera, starostí, diskusií a nákladov na celé úradnícke oddelenia.

Nájdeme konečne odvahu napísať stratégiu, ktorá bude limitovať neadekvátne aplikácie? Ktorá nebude triviálna, ale jasne pomenuje, o čom je naša koncepcia vzdelávania, a ten, kto sa do nej nevmestí, nech si hľadá zdroje inde? Máme odvahu napísať selektívnu stratégiu, ktorá nebude chcieť riešiť všetko a zároveň nič? Vieme konečne stratégie oprieť o dáta, ktoré nepopisujú len zlý východiskový stav, ale ktoré popisujú excelentné komplexné riešenia? Vieme investovať do pilotných projektov, ktoré precízne zhodnotíme a budú môcť byť základmi stratégií, vďaka ktorým budeme rozumieť, čo sa myslí tým, čo sa píše?

Inzercia

Odporúčame

Blog
Teraz máme čas

Teraz máme čas

Epištola tohtoročnej druhej adventnej nedele je vzatá z Druhého Petrovho listu. Väčšina biblistov ho považuje za chronologicky jeden z najmladších, ak nie najmladší spis Nového zákona. Datácia jeho vzniku sa niektorými určuje až do začiatku 2. storočia. Ak by sme to prijali, tak boli jeho prvotnými adresátmi kresťania minimálne už druhej alebo tretej generácie. Nikto z nich sa tak nemohol naživo stretnúť už ani s Ježovými apoštolmi. Ich problémy sa oproti ich predchodcom posunuli iným smerom. Typickou črtou skoršej generácie bolo napríklad presvedčenie o skorom Ježišovom návrate na svet. Tí po nich už vedeli, že sa tak nestalo. A práve touto otázkou sa zaoberá aj náš úryvok.