Ak reforma školstva nezasiahne didaktické jadro, výsledky neprinesie

Ak reforma školstva nezasiahne didaktické jadro, výsledky neprinesie
Minister Gröhling predstavil prvý súbor opatrení, ktoré majú reformovať školstvo. Komunikuje sympaticky, viaceré z opatrení sa ľudí v teréne pozitívne dotknú, všetko vyzerá byť na dobrej ceste, ale...
Martin Brestovanský
Martin Brestovanský
Som pedagóg - dobrodruh. Nie som robot.

Hovorí sa, že spojka "ale" ruší platnosť všetkého, čo bolo napísané pred ňou. Obsah pred "ale" je len rečníckym obratom, po ktorom príde drvivá pointa s opačným znamienkom. Nie je to celkom tak. Naozaj úprimne oceňujem,

  • že minister komunikuje skromne, snaží sa byť v kontakte s mnohými aktérmi v školstve. Hoci ma mrzí, že zatiaľ nebol zriadený stabilný dlhodobý panel takéhoto dialógu, pokrok v kultúre komunikácie je evidentný. Ak chce byť reforxx (slovo, ktoré je zakázané vysloviť) úspešná, potrebuje minister získať na svoju stranu kľúčových ľudí v teréne - oni ju musia spolutvoriť, inak ju neprijmú,

  • že sa uvoľnil trh s učebnicami, hoci kvalitní učitelia nepoužívajú učebnice, ale vlastné učebné zdroje, aktualizované na kontext školy a potreby žiakov, ktorých učia,

  • že sa debyrokratizáciou rieši z pohľadu riaditeľov subjektívne najväčší problém škôl a že ju má na starosť veľmi rozumná osoba, ktorá dobre rozumie praxi riaditeľa bežnej verejnej regionálnej školy. Treba však dodať, že zdrojom byrokracie sú nielen centrálne legislatívne nastavenia, ale úradnícka nadpráca zriaďovateľov škôl nad rámec zákonov, ktorí nezrelo zaťažujú riaditeľov nadbytočnou agendou, a zároveň nesprávne interpretácie vyhlášok, ktorými si sami riaditelia zväzujú ruky,

  • že vznikne pozícia digitálneho koordinátora, hoci nie je jasné, koľko je napr. vyčlenených dodatočných finančných zdrojov na túto pozíciu, či to pokryje reálnu potrebu všetkých škôl, kde týchto ľudí chceme pre 2600 škôl vziať, príp. či pôjde o dodatočnú rolu pre jedného z učiteľov, ktorému sa adekvátne zníži úväzok, atď., mnoho podobných otázok,

  • že vznikne tzv. modelová škola, hoci nie je jasné, na základe akej teórie a praxe a s akými prepojeniami na pedagogický výskum bude fungovať. Bude to niečo na spôsob P.K.Yonge Developmental Research School pri University of Florida, alebo len taká hra na inovácie? Budú do jej vývoja a ďašieho rozvoja zapojené pedagogické fakulty? Kto bude zriaďovateľom?

  • že vzniklo pilotné overovanie, hoci nie je jasné, ako presne prebieha a čo zapojené školy doposiaľ urobili, aké sú ďalšie kroky, ako vyzerajú priebežné implementačné správy a či vôbec také čosi existuje...

Ale... Všetky uvedené pozitíva ležia v akejsi hmle nejasných detailov. Celkom pochopiteľné je, že v rozhovoroch s novinármi nie je priestor ísť do podrobností týchto plánov, ale snáď existujú realizačné štúdie a odôvodňovacie správy... Ja som sa k žiadnym nedopátral.

Akokoľvek, či už sú tieto opatrenia rozpracované alebo nie, jadro problému, bohužiaľ, neriešia. Čo je tým jadrom? Nič iné, len to, čomu sa v didaktike jadro hovorí - tzv. didaktický trojuholník: učiteľ - obsah - žiak/-ci. Sú len tri spôsoby ako skvalitniť učenie sa žiaka. Prvým je zvýšiť úroveň poznatkov a zručností, ktoré učiteľ prináša do vyučovacieho procesu. Druhým je zvýšiť úroveň a komplexnosť obsahu, ktorý sa majú žiaci naučiť. A tretím je zmeniť rolu žiaka vo vyučovacom procese. To je celé. Ak nerobíte jednu z týchto troch vecí, neskvalitňujete vyučovanie a učenie sa. Všetko ostatné je len inštrumentálne k tomuto jadru, t.j. všetko, čo nie je súčasťou didaktického trojuholníka, môže mať nejaký dopad na učenie sa žiaka a jeho výkon len tým, že ovplyvňuje to, čo funguje vo vnútri tohto jadra. Hovoríme o reforme vzdelávania učiteľov, kurikulárnej reforme a zmene mentality prístupu k žiakovi, ktorý (napriek všetkým proklamáciám a teoretickým príručkám) je stále len objektom vzdelávania, nie subjektom, ktorý by za vlastné učenie sa preberal primeranú zodpovednosť a rástla u neho kvalita vyšších kognitívnych funkcií.

Ale no tak, poviete si, veď toto predsa nie je fokus ministerstva, ale metodických centier a ŠPÚ! Áno aj nie. Ich zdroje sú natoľko obmedzené, že bez zásadného zásahu zvrchu nič mimoriadne nezmenia. Ďalšie vzdelávanie učiteľov by sa malo organizovať najmä na samotných školách a v koordinácii s ďalšími školami pod jedným zriaďovateľom. Na to sa musia radikálne personálne prekopať školské úrady. Na toto vzdelávanie musia byť identifikovaní (a zaplatení!) špičkoví učitelia a experti. Na to musí mať riaditeľ/zriaďovateľ právomoci a reálne možnosti organizovať a finančne zabezpečiť  ich prácu tak, aby svoju funkciu učiteľa vzdelávajúceho iných učiteľov mohli realizovať naplno (znížený úväzok, expertný príplatok, koordinácia, manažment profesijných učiacich sa a pod.). Na to potrebuje riaditeľ víziu rozvoja školy. Nemyslím formálny dokument "koncepciu rozvoja", ale reálnu víziu, ktorá zasahuje do každého rozhodnutia, určuje procesy, je mechanizmom pre riešenie dilem a sporov atď. Na to všetko treba zásadne zmeniť vzdelávanie riaditeľov atď...

Inými slovami, v skutočnosti nie je primárne dôležité, v akých podmienkach učiteľ učí, ale čo a ako učí a akú rolu v učení sa má samotný žiak. Všetko ostatné (byrokracia, učebnice, digitalizácia, príklady z vonku atď. - proste hardvér) tu má slúžiť len na to, aby sa skvalitnilo toto didaktické jadro. Ak nie je napísané, ako presne sa dosiahne jednotlivými parciálnymi zásahmi skvalitnenie jadra, hrozí, že minieme veľa zdrojov (s dobrým vykazovaním a bez kradnutia), no tieto neovplyvnia výsledky žiakov. Učiteľ bude mať k dispozícii lepšie pripojenie, hardvér, učebnice..., no to je nezávislé od toho,či bude vedieť identifikovať kvalitný obsah, či ho bude vedieť kvalitne sprostredkovať a či žiak bude považovať učenie sa za svoje vlastné a bude vnútorne motivovaný sa učiť. Pointa kvality školy je v ľudských zdrojoch, v odborných kapacitách. Ak tie neprepojíme, neoceníme, nevybudujeme systém ich ďalšieho rastu, hardvér zostane prázdny. 

Takáto podstata sa oveľa ťažšie politicky a manažérsky vykazuje. A k tomu potrebujete získať učiteľov - predstaviť im takú víziu vzdelávania, ktorej a) uveria, b) budú vedieť, že im pomôže a nezaťaží ich navyše, c) zažijú tak potrebný úspech (ich žiaci začnú konečne rásť vo vzdelávacích výsledkoch). Učitelia potrebujú vidieť jasnú a realizovateľnú víziu. Bez vízie zameranej na podstatu vzdelávania (didaktický trojuholník) pôjde len ďalší potemkinovský pokus o reforxx (pardon, stále mi to tam nabieha).

 

Zobraziť diskusiu
Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na [email protected]

Diskusia je pre podporovateľov
Postoja od 7 €

Vyberte si úroveň podpory

Diskusia
7 € / mes.
Diskusie pod článkami
Čítajte bez prerušenia
Podporiť iným spôsobom

Diskusia je pre podporovateľov
Postoja od 7 €

Navýšte podporu a zapojte sa

Diskusia
+ 2 mes. navyše
Diskusie pod článkami
Čítajte bez prerušenia

Diskusia je pre podporovateľov
Postoja od 7 € / mes. alebo 84 € / rok

Navýšte svoju podporu v nastaveniach účtu

Nastavenia podpory

Diskusia je pre podporovateľov
Postoja od 7 €

Pridajte sa k čitateľom ktorí Postoj podporujú

alebo sa staňte členom
Diskusia
7 € / mes.
Diskusie pod článkami
Čítajte bez prerušenia
Podporiť iným spôsobom

V prípade problémov kontaktujte podporu na [email protected]

Ttoto je message Zavrieť