Čo bude s falošne pozitívnymi?

Cez víkend som sa zúčastnila celoplošného nátlakového testovania v Karlovej Vsi.  Nie preto, že by som ho schvaľovala, ale preto, aby som nahradila aspoň jedného lekára, ktorý po nedeľnom 15-hodinovom testovacom maratóne mal ísť v pondelok do služby v nemocnici, aby tam liečil chorých pacientov.  

A nečudo, z akcie som mala zážitok, ako asi všetci, ktorí sa ho zúčastnili.  Spoznala som výnimočných ľudí a emočne som sa cítila ako súčasť niečoho veľkého.  Na mojom odbernom mieste boli ústretoví zamestnanci samosprávy, ktorý v rekordne rýchlom čase zabezpečili testovacie miesta.  Šikovní usmiati vojaci sa snažili, aby sme my ostatní mali ochranné pomôcky, hoci ich jediným vybavením bol respirátor.  Inteligentní policajti, hodiny v plnom vybavení, s prehľadom riešili drobné nedorozumenia.  Obetavé lekárky pokojne komunikovali s pacientmi až do noci, akoby na druhý deň nemuseli vstávať pred piatou a ísť do nemocnice.  Dobrovoľníci  šírili pozitívnu náladu. 

Ľudia trpezlivo znášali odbery z hĺbky nosohltana, hoci im pri nich často vyhŕkli slzy; za kašľanie sa ospravedlňovali a ticho čakali na svoje výsledky.  Pripomenulo mi to prázdninový tábor, pri ktorom si vedúci pripravili pre účastníkov skúšku odvahy, a všetkým, čo ju zvládli, odovzdali pekný modrý diplom.  Mnohí sa pri jeho preberaní potešili, potrasenie rukou nahradila slovná gratulácia.  

Problém nastal až vtedy, keď sa cez emócie ozval hlas rozumu.  Na toto išli desiatky miliónov eur?  Do tohto sme vložili energiu a čas miliónov ľudí?  Nedali sa tieto zdroje využiť lepšie?

Pozrime sa na príklad mojej obce – Karlovej Vsi, ktorá je mestskou časťou Bratislavy.  Za dva dni tu bolo  otestovaných 20 929 ľudí, z toho 67 pozitívnych, čo je 0,32%. Čo nám tieto výsledky hovoria? Deklarovaná špecificita testu je 99,6%.  Falošná pozitivita testu je 0,4%.  To znamená, že pri otestovaní 1000 ľudí, budú mať štyria falošne pozitívne výsledky.  Pri otestovaní 20 929 ľudí teda samotný výrobca testov predpokladá, že falošne pozitívnych bude 83 ľudí.  To je viac, ako celkový počet pozitívnych výsledkov. Zo všetkých 67 pozitívnych prípadov v Karlovej Vsi  je väčšina falošne pozitívna.  Podľa matematických výpočtov je len trojpercentná pravdepodobnosť, že je medzi nimi aspoň jeden nakazený.

  
Na tom, aké senzitívne sú testy, sa nevedia dohodnúť ani odborníci a politici.  Senzitivita sa odhaduje na 70%.  To znamená, že test nezachytí 30% nakazených, a tí dostanú falošne negatívny výsledok.  Ak by sme vedeli  spoľahlivo počet pozitívnych, pridali by sme k nim 30% a dostali by sme počet ozaj pozitívnych.  Keďže však v Karlovej Vsi môžu byť všetky pozitivity falošné, počet falošne negatívnych sa nedá odhadnúť. Takže tak. 

Čo treba urobiť?

Ľudí, ktorým vyšli pozitívne antigénové testy treba čím skôr otestovať PCR testami, ktoré sú citlivejšie ako antigénové testy.  Aby nemuseli falošne pozitívni  zostávať v izolácii s celými rodinami, a aby sa zbytočne nedohľadávali ich kontakty.

Teším sa, že vláda sa rozhodla v druhom kole nepretestovať regióny, kde je chybovosť antigénových testov najvyššia.  Zmysluplnosť opakovaného celoplošného testovania je však otázna aj vo viac postihnutých regiónoch. Neodhalí časť nakazených a onálepkuje ako pozitívnych aj dosť takých, ktorí nakazení nie sú. 

Vhodnejšie by bolo cielené testovanie rizikových  skupín a investovanie energie na dohľadávanie kontaktov ľudí s pozitívnymi PCR testami. 

Treba umožniť, aby testovanie antigénovými aj  PCR testami mohli robiť ambulantní  i nemocniční lekári a zabezpečiť  ich preplatenie zdravotnými poisťovňami.  Ochranné odevy ponúknuť  nemocniciam, ambulanciám a zariadeniam sociálnych služieb.  Zabezpečiť  testovanie rýchlotestami na hraniciach a na letiskách.  Umožniť  testovanie učiteľov v rizikových oblastiach.  Ak sa uvoľnia opatrenia, umožniť  testovanie pred skupinovými podujatiami.

Na záver.  Všetkým, ktorí sa napriek výhradám testovania zúčastnili v pokoji a so snahou pomôcť, zo srdca ďakujem. Rada sa s vami opäť stretnem pri niečom zmysluplnejšom.