Navštívili sme v tom čase aj niekoľko charitatívnych organizácií. Jednou z nich bol chlapčenský detský domov v malej dedinke Bortnyky. Odvtedy ubehlo sedem rokov, no v živote asi každého človeka sú stretnutia, na ktoré nikdy nezabudne. Patrilo k nim aj stretnutie s deťmi a pracovníkmi detského domova, ktorý dnes nesie názov „Živá Perla“.

Ahoj, ja sa volám Olexij

Keď sme vchádzali do areálu, vonku sa hrali chlapci, ktorí v domove našli svoju novú rodinu a bezpečné zázemie. Niektorí si nás zvedavo obzerali obďaleč, iní boli smelší a prišli nás hneď privítať. Medzi najmenšie a najútlejšie deti patril chlapec, ktorý robil kotrmelce v jesennom lístí. Veselo na nás zakýval a po ukrajinsky zakričal: „Ahoj, ja sa volám Olexij. Ty sa voláš ako?“ Obraz príchodu do detského domova v Bortnykoch sa mi vybaví vždy, keď o týchto deťoch píšem alebo niekomu rozprávam. Olexij mal vtedy šesť rokov a svojou detskou bezprostrednosťou mi utkvel v pamäti dodnes. Po návrate z Ukrajiny sme v Slovenskej katolíckej charite zvažovali možnosti dlhodobej spolupráce s niektorými ukrajinskými organizáciami. Úspešne sme ju začali aj s detským domovom „Živá Perla“, a to distribúciou materiálnej pomoci. Neskôr, po nastavení všetkých podmienok, sme v roku 2014 zahájili aj Adopciu na diaľku^®. Olexij tak patril medzi prvé ukrajinské deti, ktoré sme do projektu zapojili.

Olexij bol po príchode do domova veľmi útly. Mnohé ukrajinské deti nemajú primeranú výživu.

Príbehov, aký má Olexij, je na Ukrajine veľa

Začiatky realizovania projektu Adopcia na diaľku^® na Ukrajine neboli jednoduché. Ľudia na Slovensku väčšinou nepoznali sociálne pomery našej susednej krajiny, a tak len ťažko rozumeli, prečo je pre nich pomoc potrebná. Vďaka pravidelnému informovaniu o životných podmienkach na Ukrajine, začalo adoptívnych rodičov pribúdať. V uplynulých rokoch sme tak začali úspešnú spoluprácu aj s ďalšími partnerskými organizáciami v tejto krajine. Do projektu zapájame deti, ktoré majú ťažký osud.

Aj vďaka pomoci zo Slovenska mohli do domova prijať i Dmitra. 

Ich príbehy sa často podobajú príbehu Olexija. O ňom nám Ruslan Markiv, riaditeľ detského domova „Živá Perla“, v jednej zo správ napísal: „Olexij k nám prišiel ako šesťročný a rýchlo sa skamarátil s ostatnými deťmi. V našom domove bol umiestnený spolu so svojím starším bratom Andrejom. Chlapci sú siroty. Ich rodičia zomreli. Olexija a Andreja v domove navštevuje iba ich teta, ktorá k nám prichádza raz či dva razy počas roka. Keď k nám chlapci prišli, mali veľké problémy so správaním. Má ich však väčšina chlapcov, ktorých prijímame, keďže prichádzajú z rizikového prostredia. V začiatkoch k nám boli umiestnení niektorí chlapci z ulice. Deti si u nás postupne zvykajú na poriadok a zapájajú sa do aktivít, ktoré sú primerané ich veku. Máme rozdelené služby a každý tu má svoje povinnosti. Olexij rád pomáha pri práci so zvieratami. V areáli chováme aj poľnohospodárske zvieratá, aby sme sa vedeli uživiť. Olexij k nám vždy donesie z okolia zatúlaného psa, mačiatko či zajaca, o ktoré sa nemá kto postarať. V škole patrí k najlepším žiakom a z predmetov má najradšej angličtinu. Je vždy usmiaty a my sa tešíme, že u nás našiel rodinné zázemie, v ktorom môže rásť a rozvíjať sa. Veríme, že po ukončení základnej školy bude úspešne pokračovať na strednej škole a neskôr aj na univerzite.“

Olexij si vždy rád zahrá futbal s kamarátmi.

Od partnerských organizácií na Ukrajine dostávame každoročne aktuálnu fotografiu, kresbu či list a vysvedčenie každého dieťaťa, ktoré je v projekte zapojené. Tak môžeme vidieť my i adoptívni rodičia, ako deti rastú a ako sa im darí. Vždy nás poteší, keď z fotografií alebo z osobných stretnutí počas služobných ciest vidíme, že deti sú šťastné. Pomoc zo Slovenska mení ukrajinským deťom život k lepšiemu.

Kresby alebo listy chodia slovenským darcom každý rok. 

Na Ukrajine pomáhame i naďalej

Od roku 2013 ubehlo sedem rokov a služobných ciest na Ukrajinu bolo niekoľko. Ani jedna nebola ľahká. Stretla som stovky ľudí a spoznala mnoho príbehov. Stretla som sa s partnermi i s ľuďmi v núdzi, ktorí si mnohokrát museli zachraňovať holý život. Často išlo o starších ľudí, vdovy, siroty a matky s deťmi, ktoré prišli o všetko. Rodiny, ktoré ušli z východu Ukrajiny pred bojmi a ostali bez strechy nad hlavou, bez domova či blízkych. Zostali odkázaní zo dňa na deň na pomoc niekoho, kto bol ochotný podať pomocnú ruku. Ľudsky patrili stretnutia s ukrajinskými matkami a osirelými deťmi k najťažším v mojom živote. Ukrajina sa zmieta v extrémne ťažkých pomeroch a najviac na to doplácajú najslabší. Adopcia na diaľku^® vďaka pravidelným darcom pomáha aktuálne viac ako 920 ukrajinským deťom.

Chlapci, ktorí našli v domove svoju novú rodinu a kamarátov.

Veľké poďakovanie patrí všetkým Slovákom, ktorí v týchto náročných časoch podporujú núdzne deti. Či už prostredníctvom modlitby, záujmu, solidarity alebo adopciou na diaľku konkrétneho dieťaťa na Ukrajine. Dieťa dostáva školské zošity, ceruzky, topánky či zimnú bundu. Rodine dieťaťa a najbližším to prináša ešte viac. Vedomie, že v ťažkých životných okolnostiach nie sú osamotení. Dostávajú nádej, že v náročných časoch niekomu na nich záleží, že neostali opustení a zabudnutí. Príbeh pomoci pre ukrajinské deti, ktorý začal pred siedmimi rokmi, pokračuje naďalej. Okrem podpory konkrétneho dieťaťa je možné pomôcť aj detskému domovu „Živá Perla“ pravidelným alebo jednorazovým darom. Viac informácií o pomoci pre chlapcov v domove nájdete TU alebo si môžete prečítať príbeh Mykolu, ktorý v domove žije od däviatich rokov a v sedemnástich sa stal šampiónom v karate. Za akúkoľvek pomoc vám ďakujeme.

Martina Borčíková, projektová koordinátorka, fotografie - archív SKCH

Momentky zo života chlapcov: