Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
22. október 2020

Psychologička Iveta Schusterová: Obeť tyrana ospravedlňuje – len raz ma zbil

Domáce násilie býva skutočným peklom
Psychologička Iveta Schusterová: Obeť tyrana ospravedlňuje – len raz ma zbil

Domáce násilie je vážny trestný čin. Ak sa včas nezastaví, môže zasiahnuť aj ďalšie pokolenie. Deti tyranov tak môžu nechtiac prebrať diabolskú štafetu zla od svojho rodiča – tyrana a môžu zlyhávať v tých istých slabostiach a ubližovať iným práve preto, lebo bolo ubližované im. Ak sa tomuto zlu človek nevzoprie, zasiahne aj nevinných a bezbranných. Dôležité je nepodľahnúť. Proti domácemu násiliu treba s Božou pomocou odvážne bojovať! 

Kedy, za akých okolností je človek považovaný za obeť domáceho násilia? 

Za obeť domáceho násilia považujeme osobu alebo osoby, na ktorej alebo ktorých bol spáchaný násilím alebo hrozbou násilia trestný čin.V zákone 274 z 12. 10. 2017 o obetiach trestných činov je chápanie obete širšie, pretože považuje za obeť každú osobu, ktorá tvrdí, že je obeťou, t. j. považuje sa za obeť, kým sa nepreukáže opak, bez ohľadu na to, či bol páchateľ trestného činu domáceho násilia zistený, trestne stíhaný alebo odsúdený. 

Kto býva najčastejšie obeťou zneužívania?

Ak by som mala zhrnúť z celej mojej praxe klientelu, väčšinou ide o ženy, ale zneužívanie sa neskôr rozširuje aj na iných členov rodiny – deti či iných príbuzných. Najviac sú zasiahnuté partnerské vzťahy, ale domáce násilie sa odrazí na všetkých vzťahoch. Neexistujú špecifické sociálne skupiny, kde sa s domácim násilím nestretneme.

Kto býva tyranom?

Ide väčšinou o príbuzného v prvom rade, osvojiteľa, osvojenca, súrodenca, manžela, bývalého manžela, druha, bývalého druha, rodiča spoločného dieťaťa alebo inú osobu, ktorá žila či žije s páchateľom v spoločnej domácnosti.

Zraniteľnosť a podriadenosť obete môže provokovať a posilňovať agresivitu tyrana

Aké spôsoby a formy zneužívania sú najčastejšie?

Spôsob zneužívania je veľmi individualizovaný. Zneužívanie ako také nadobúda rôzne formy. Verbálne formou ironizovania, ponižovania, pohŕdania, psychického týrania, ktoré sa ťažko dokazuje, keďže ide o vyvolávanie strachu, vydieranie, obmedzovanie osobnej slobody; ďalej sociálne, ktoré sa prejavuje obmedzovaním kontaktu s rodinou, kamarátkami, blízkymi; ekonomické zneužívanie sa deje vtedy, ak ide o vydeľovanie finančných prostriedkov, kontrola účtov, nákupov a, samozrejme, aj fyzické ubližovanie, ako napríklad facky, bitky, hrubé napadnutie sotením, škrtením, kmásaním vlasov, ktoré vedie k vážnemu ohrozeniu zdravia obete domáceho násilia.

Čo je hlavnou a najčastejšou príčinou násilia v rodine?

Príčiny násilia sú mnohoraké – od porušenia dohodnutých pravidiel v rodine cez nespokojnosť so sebou či partnerom. Ďalej je to večne diskutovaná téma o rolových modeloch mužov a žien v modernej rodine, teda, čo sa očakáva od roly ženy, od roly muža, napríklad sa stretávame s názorom, že muž má právo kontrolovať ženu, veď ju tým vlastne chráni. Násilie tak môže byť pokusom muža o znovuvymedzenie svojej dominancie nad ženou. 

Medzi ďalšie príčiny patrí napríklad aj skúsenosť zneužívajúceho partnera s násilím z jeho detstva v čase, keď sa takto správal k matke jeho otec. 

Tiež sem patria taktiky používané pri riešení konfliktov, ale aj samotný konflikt záujmov, keď sa každý z partnerov pokúša žiť svoj život podľa svojich potrieb, ktoré sa môžu odlišovať. 

Paradoxne, v začiatkoch vzťahu vlastnícke správanie niektorých mužov, ale i žien vedené pocitmi strachu a obáv, že stratia náklonnosť toho druhého, býva považované za „veľkosť lásky“, pričom v pozadí môže stáť chorobná žiarlivosť, ktorá časom prejde do obťažujúcej kontroly a zneužívania moci.

Medzi ďalšie príčiny možno zaradiť aj osobnostnú patológiu u niektorých potenciálnych páchateľov násilia. 

A doplňujúcu úlohu tu zohráva aj kontext sociálneho prostredia, v ktorom agresor žije – napríklad neúctivé správanie, bezohľadnosť. 

A, samozrejme, aj alkohol či iná závislosť môžu byť spúšťačmi agresívneho správania.

Domáce násilie sa od konfliktov odlišuje v tom, že je v ňom prítomná nerovnováha moci a zneužívanie jedného člena rodiny druhým.

Ako rozlíšiť, či ide o rodinný konflikt alebo už o domáce násilie?

Klienti sa často pýtajú:„Som obeť domáceho násilia?“ Vtedy sa snažím o jednoduchšiu odpoveď, pretože tu pôsobia mnohé predsudky a mýty o domácom násilí. Jeden z nich interpretuje domáce násilie ako následok konfliktu medzi príbuznými, najčastejšie manželmi, pri riešení rodičovských partnerských problémov. Domáce násilie sa však od konfliktov odlišuje najmä v tom, že je v ňom prítomná nerovnováha moci a zneužívanie jedného člena rodiny druhým. Je samozrejmé, že konflikty do rodín prináša sám život, prakticky na dennodennej báze a každá rodina má právo na svoj vlastný spôsob riešenia podľa rodinných pravidiel, typickými pre tú-ktorú rodinu. Spoločnosť rešpektuje tieto pravidlá spolužitia vytvorené členmi v rodine, pokiaľ tieto nespôsobujú jednému či viacerým členom fyzické, psychické, sexuálne a ekonomické či sociálne utrpenie a nedochádza k zneužívaniu jedného z nich. A tiež tu platí nepísané pravidlo, že najhoršie prejavy domáceho násilia vôbec nie sú výsledkom konfliktu medzi blízkymi osobami.

Inzercia

Čo znamená toto nepísané pravidlo?

Pravidlá v násilnom vzťahu totiž neexistujú, a teda ani sa nemenia konfliktmi či nebodaj dohodou. Obeť v dôsledku dlhodobého násilia stratí schopnosť nesúhlasiť, brániť sa, a teda aktívne reagovať voči násilníkovi tak, že sama pri nespokojnosti vyvolá konflikt. Pre obeť, ktorá sa obáva o svoj život a zdravie, je charakteristické, že nevyvoláva konflikty, ale zo všetkých síl sa vyhýba násilníkovi, teda jednou z charakteristík domáceho násilia je, že pri ňom absentuje partnerský konflikt v pravom slova zmysle, čiže partnerský konflikt, ktorý pomáha partnerom spoločne rásť.

Ktoré oblasti sú rizikové; kedy a kde sú obete najčastejšie zneužívané?

Väčšinou sú to priestory, kde sa zdržujú obaja – páchateľ aj obeť, teda pre obeť domáceho násilia sa časom stane nebezpečným celý domáci priestor, lebo dlhotrvajúce násilie mení obeť na závislú, nesamostatnú, neschopnú sa brániť, s nízkou sebaúctou a podobne. Sviatky, ale aj nútené PN-ky či epidémie ako teraz počas korony, sú pre obete zaťažujúcejšie; obeť sa snaží byť neviditeľná, nekonfliktná, a snaží sa na ataky nereagovať, čo môže a nemusí pomôcť, lebo jej podriadenosť môže posilňovať partnerovu agresivitu. Je to zrejmé aj z našich štatistík.

Aké informácie vykazujú štatistiky súvisiace s koronakrízou?

Počas koronakrízy nám volali obete zriedkavejšie, lebo by museli vysvetľovať odchod z domu; ubytovanie v azylových domoch bolo podmienené negatívnou anamnézou a dvojtýždňovou izoláciou. Hneď ako prvá vlna koronakrízy skončila, zintenzívnili sa telefonáty, osobné konzultácie, umiestňovali sme viacero klientov do azylových domov.

 „Spoločnosť, teda jej kontrolné mechanizmy, väčšinou reagujú až na fyzické násilie, ale to je len vrchol ľadovca. Všetko, čo je pod ním, je tiež násilie a s vážnym dopadom aj na deti, ktoré sú často jeho svedkami, i obeť samotnú, lebo oslabí schopnosť mobilizovať sily a účinne sa brániť pri ďalšom fyzickom ataku.“

Dá sa domáce násilie vždy dokázať?

Fyzické násilie je dokázateľné. Všetky predchádzajúce formy násilia, ktoré som práve spomenula, sa dokazujú ťažšie, ale nechávajú na psychike obete vážne stopy, ktoré vedú k bezmocnosti a keď dôjde k priamemu fyzickému ataku, často ho bagatelizujú, respektíve spochybňujú, že ide o týranie, a odôvodňujú to tým, že veď „len raz ma zbil“, „len raz mi zlomil ruku“... a hľadajú pre páchateľa výhovorku. Robia to preto, že ich domácnosti sú vojnovými územiami a každé priznanie väčšinou zvyšuje utrpenie obete, lebo reakcia násilníka je nevypočítateľná, ale aj preto, že sú na násilníkovi závislé finančne, majetkovo či citovo.

 „Častokrát som bola prítomná na výsluchoch na jednotke intenzívnej starostlivosti, keď bola obeť tak dobitá, že musela byť väčšinu času napojená na prístroje.“

Ako sa dá vypozorovať, že nejaký človek sa stal obeťou domáceho násilia?

Opäť ťažká odpoveď. Sú obete, kde by vás vôbec nenapadlo, že trpia domácim násilím, pretože keď vyjdú na ulicu z „pekla domáceho násilia“, nasadia úsmev alebo komunikujú o bežných denných starostiach, ako hocikto iný. Väčšinou, keďpáchateľa zoberú do väzby, okolie sa čuduje, čo sa to deje, veď celkom pekne spolunažívali a aké majú šikovné deti. Jednoducho sa čudujú a nevedia to pochopiť. Tu funguje mechanizmus, že obeť prepáči, odpustí 1 000-krát, nesťažuje sa ani tým najbližším, ale príde čas, kedy to dôjde do bodu, keď agresor použije násilie, ktoré je takpovediac tou poslednou kvapkou v pohári, a obeť sa rozhodne to skončiť. Paradoxne, často tento typ obetí okolie spochybňuje, pretože o násilí nič nevedeli. A potom sú obete so stiahnutými plecami, sklonenou hlavou, takmer hovoriace šeptom, ktoré sú zastrašené a vykazujú syndróm týrania. Tie sa často boja, že návšteva psychológa/psychiatra im môže v trestnom konaní uškodiť, pretože bude spochybňovaná vierohodnosť výpovedí.

Čo je v takomto momente nevyhnutné spraviť?

Vtedy je potrebné, aby jej pomohli blízki z okolia a ponúkli pomocnú ruku, nie ľutovaním či nevšímaním si jej strádania, ale tým, že ju nakontaktujú na organizáciu či odborníka, ktorý pomáha obetiam domáceho násilia, kde môže získať prehľad o možnostiach právnej, sociálnej i psychologickej pomoci. Ak je obeť veľmi podozrievavá, môže aspoň v našich poradniach Pomoc obetiam násilia ostať v anonymite až do nadobudnutia dôvery v účinnú pomoc. Obeť v rámci konzultácií získa informácie o tom, čo môže pre seba či svoje deti i iných blízkych urobiť. Získa prehľad a, samozrejme, pomoc pre navodenie niektorých zmien v jej živote. Pracovníci neriešia situáciu za ňu, len ju sprevádzajú a poukazujú na ďalšie možnosti ako ďalej. Je na nej, čo si z toho vyberie, a pre čo sa rozhodne. Pomoc zvonku sa totiž nedá nanútiť, a bola by bez efektu pre obeť samotnú. Pracovníci v poradniach vedia poskytnúť relevantnú sociálnu oporu i praktickú pomoc právnu či sociálnu, podľa individuálnych požiadaviek klienta. Nie sú posudzovateľmi ani hodnotiteľmi života a správania obete domáceho násilia - sú tam, aby pomohli z krízy. Je na nich, aby prebudili pozitívne zdroje pre zvládnutie v klientovi spôsobom, ktorý je „šitý na jeho mieru“ a jeho situáciu.

Psychologička Mgr. Iveta Schusterová, PhD. sa venuje 20 rokov obetiam domáceho násilia. Je výkonnou riaditeľkou, koordinátorkou a psychologičkou v OZ Pomoc obetiam násilia. Ako expert II. vypomáha na Ministerstve vnútra a na Ministerstve spravodlivosti v projektoch spojených s problematikou obetí násilia a trestných činov. Zúčastňuje sa na výsluchoch osobitne zraniteľných osôb - obetí násilia a trestnej činnosti ako prizvaný psychológ. Odborne gestorovala medzinárodný projekt MUSAS II/ Práca s detskými obeťami trestných činov. Na Trnavskej univerzite v Trnave prednáša budúcim psychológom predmety Pomoc obetiam násilia a Poradenstvo obetiam násilia.

Foto: archív Iveta Schusterová

Júlia Kubicová

Autorka rozhovoru je absolventka RKCMBF UK (Bc.) a TF TU (Mgr., PaedDr.). Okrem Krásy, umenia a novej evanjelizácie sa zaujíma o fenomén utrpenia v kresťanskom chápaní - s cieľom konkrétnej praktickej pomoci.

Blog Zastolom.sk vychádza v spolupráci s denníkom Postoj, pripravuje ho občianske združenie Slovenská asociácia kresťanských rodín (SAKRO). Našu činnosť môžete podporiť nákupom v našom eshope alebo finančným darom.

Portál www.zastolom.sk sprevádza kresťanské rodiny na ceste viery. Robí tak prostredníctvom online magazínu, rozširovaním zoznamu odporúčaných psychológov, budovaním Facebookovej komunity, vymýšľaním a vyrábaním konkrétnych nástrojov na slávenie liturgického roka v rodine, ktoré ponúka vo svojom eshope. Nové články od septembra 2020 publikuje na Postoji.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame

Blog
Celoplošné testovanie: dobrý nápad?

Celoplošné testovanie: dobrý nápad?

Viesť krajinu v čase vojny je to najhoršie, čo sa môže politikovi stať. V takom čase neplatia ekonomické poučky ani politické pravidlá, podľa ktorých by sa dalo vládnuť. Je to stav, kedy sa veľa improvizuje, tzv. „chodí sa po tenkom ľade“, a každé rozhodnutie môže byť neskôr vyhodnotené ako nesprávne.

Denník Svet kresťanstva