Zajtra budeme v našom parlamente hlasovať aj o našom návrhu na podporu matiek, ktorí mnohí nazývajú potratovým zákonom či iní čajovým zákonom. Toto nálepkovanie je obrazom kultúrnej vojny v hlavách našich mnohých novinárov, politikov a aktivistov. Kritické rozmýšľanie a zmysel pre diskusiu sa akoby u nás vytratil. Spomeňte potrat a hneď sa veľkej časti ľudí vo verejnom živote zatemní myseľ. Žiaľ.

Je to teda potratový či čajový zákon?

Ani jedno.

Náš návrh zákona nemení podstatné podmienky pre umelé ukončenie tehotenstva. Ženy netýra, nevytvára prekážky v prístupe k potratom a teda nie je potratovým zákonom. Na druhej strane nejde ani o čajový zákon – ak zákon prejde, pôjde o najväčší posun vpred v oblasti predchádzania umelých potratov, informovania žien o dôsledkoch interrupcií a možnostiach, ktoré majú, ak si chcú dieťa nechať.

Čajový zákon je iba pre tých, ktorí nečítajú spoločenskú a politickú realitu na Slovensku a tvária sa, že zajtra, o mesiac či o rok budeme schopní zakázať potraty na žiadosť. Všetci vieme, že sa mýlia. Mýlia sa roky. Ak chceme postúpiť vpred, musíme zmeniť prístup a to sme týmto návrhom zákona urobili.

Nie, nezmenili sme sa. Stále sme za život, ale nepôjdeme hlavou proti múru. Ak zmena taktiky môže zachrániť desiatky životov dnes, zmeníme ju. O tom je politika. O riešení problémov, nie o snívaní a sľuboch. Maximalistický prístup nepriniesol za 30 rokov takmer nič.

K liberálnemu spektru sa vyjadrovať nebudem. Ďalej žijú svoju zákopovú vojnu. Ja v zákopoch prežiť život nechcem. Neprináša to nič dobré. Vidím, že aspoň niekoľkí z nich začínajú uvažovať. Snáď sa aj medzi nimi prebudí kritická väčšina a zmenia prístup.

Kultúra skartácie, o ktorej hovorí Svätý otec, je prítomná všade a, bohužiaľ, posledné mesiace som ju silne vnímala na webe Postoja, konzervatívneho denníka.

Ja rozumiem tomu, že aj redaktori médií majú svoje politické názory a nestrania ani Kresťanskej únii ani OĽaNO. To je v poriadku, ale myslím si, že máme mať úctu k pravde a vyváženosti.

Už som reagovala v minulosti na článok Evy Čobejovej, takže jej hranie sa na psychológa a oslavu Jany Cigánikovej nechám stranou. Len mi dovoľte povedať: použijem aj svoje posledné sily, aby moja nástupkyňa nepoužívala spôsoby komunikácie ako pani Cigániková. Účel nesvetí prostriedky.

A ešte jedno: Ja neodchádzam, aj keď ma pravidelne pochovávajú.

Chcem sa skôr vyjadriť ku komentáru Jozefa Majchráka, lebo je nepravdivý a ohovára človeka, ktorý je v presadení nášho návrhu zákona veľmi nápomocný – premiéra Matoviča. Ani  mi tak nejde o to, že ho pán Majchrák kritizuje ako politika, na to má nárok (Igora Matoviča som verejne kritizovala aj ja), ale ide o útok ad personam, ktorý  spochybňuje jeho hodnoty. Jozef Majchrák určite rozumie, že politika sa robí viac v zákulisí ako verejne. O to viac, keď je niekto premiér. V zákulisí znamená, že ani novinári o tom často nevedia. A ani mnohí politici, ktorých sa pýtajú. Preto by som sa vyhýbala silným slovám postaveným na dojmoch a osobnej politickej preferencii. To by mohol novinár hlásiaci sa ku kresťanstvu a pro-life postojom dokázať.

V súčasnosti prebiehajú rokovania o podpore nášho zákona. Najväčšej zmene v oblasti podpory tehotných žien a umelého ukončenia tehotenstva za 30 rokov a premiér Matovič je lídrom týchto rokovaní. Som vďačná, že je na našej strane. Od dôb premiéra Čarnogurského sme nemali takého pro-life premiéra.