Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
15. august 2020

Žena, veľká je tvoja viera!

Evanjeliový úryvok najbližšej nedele (Mt 15, 21-28) prináša príbeh uzdravenia dcery kanaánskej ženy.
Žena, veľká je tvoja viera!

Príbeh začína informáciou, že Ježiš opustil územie Galiley a vybral sa na severozápad smerom k Stredozemnému moru do okolia Týru a Sidonu. Tieto dve prístavné mestá sa spomínajú na viacerých miestach v Starom zákone. 

Mimo teritória

Pre svoj kult pohanským bohom boli predovšetkým negatívnym symbolom modloslužby a výstrahou pre Izrael. Najmä v prorockej literatúre sa spomínajú viaceré výroky namierené proti týmto mestám (porov. Iz 23; Jer 25; 27; 47; Ez 26 - 28; Joel 4; Zach 9). V Starom zákone je známy príbeh Jezabel, dcéry sidonského kráľa Etbála, ktorú si vzal za manželku izraelský kráľ Achab a ktorá zaviedla v Izraeli pohanský kult boha Bála (porov. 1 Kr 16, 31 – 32). Na druhej strane v pohanskom meste Sarepta pri Sidone žil v dome vdovy prorok Eliáš, ktorý jej vzkriesil syna (porov.  1 Kr 17, 7 – 24). 

Dej evanjeliového príbehu sa odohráva mimo teritória Svätej zeme. Ide viac než len o geografický údaj. Odráža protiklad medzi neprijatím Krista zo strany vlastného národa a prejavmi viery zo strany ľudí nežidovského pôvodu. Na jednej strane stojí vyvolený Boží ľud, ktorému sa Boh dal poznať osobitným spôsobom v jeho dejinách (Abrahám, Mojžiš, Dávid, proroci atď.), uprostred ktorého si vybral sväté miesto, kde bude prebývať (Jeruzalem, chrám, archa zmluvy, kňazstvo), s ktorým uzavrel zmluvu (Božie prikázania na vrchu Sinaj, vyvolenie, zasnúbená krajina, Sväté písmo) a dal prisľúbenia ohľadom Mesiáša. Na druhej strane sú to ľudia, ktorí v očiach židovského národa boli považovaní za modlárov, bývali za hranicami Svätej zeme, nerozlišovali medzi čistými a nečistými jedlami, nepoznali Božie prikázania, uctievali bôžikov a vykonávali pohanský kult na ich oslavu. 

Veľká viera

V texte sa uvádza, že žena „kričala“ na Ježiša.  Rovnaké grécke sloveso  použil evanjelista už minulú nedeľu, keď sa Peter topil a „kričal“ na Ježiša o pomoc. Výraz odráža na jednej strane zúfalú situáciu matky, ktorá opúšťa choré dieťa, prichádza sama a hľadá všetky možnosti, aby sa jej dcéra uzdravila. Je to však výkrik viery. Žena totiž prichádza ku Kristovi a pokloní sa mu. Robí tzv. prostráciu, tzn. žena padá pred Kristom na zem, aby ho vyznala ako Boha. Prosí od neho to, čo dokáže iba Boh – zvíťaziť nad zlým duchom.

Príbeh ná učí, ako sa máme správať, keď sa nám zdá, že Boh mlčí. Zdieľať

Keď v roku 332 pred Kr. Alexander Veľký dobyl územie Svätej zeme a začlenil ho do svojej obrovskej ríše, Židia začali používať pre obyvateľov nežidovského pôvodu všeobecné označenie „Gréci“. Používali aj tvrdšie vyjadrenia: pohania, národy (tzv. gojím), hriešnici, ba dokonca psy. Toto posledné označenie je dôležité, aby sme pochopili Ježišovu námietku: „Nie je dobré vziať chlieb deťom a hodiť ho šteňatám.“ (Mt 15, 26) Ježišova odpoveď žene je mimoriadne tvrdá a vyjadruje skutočnosť, že nie je súčasťou vyvoleného národa. Neodráža Kristovo zmýšľanie, ale stereotyp a vyjadrovanie, akým sa v tej dobe Ježišovi súkmeňovci pozerali na ostatné národy. Viacerí biblisti sa snažia tieto slová „zmierniť“. Robia to napríklad tvrdením, že označenie „šteňatá“ je odkazom na milé zvieratko alebo že Pán Ježiš ženu iba skúšal. Nesúhlasím s ich dôvodmi, lebo v texte ide o zrejmé odmietnutie. Žena však na prekvapenie neodchádza, ale „prijíma“ túto hru argumentov, ktoré využije vo svoj prospech. Spomeňme si na iné evanjeliové miesta, ktoré poukazujú na skutočnosť, že vypočutie prosby je výsledkom vytrvalosti a neodbytnosti. Stačí uviesť podobenstvo o nepoctivom sudcovi a neodbytnej vdove v Lk 18, 1 - 7. Podobne aj v našom príbehu bola žena vypočutá pre svoju neodbytnosť. Správanie tejto ženy môžeme prirovnať tiež ku konaniu ženy trpiacej na krvotok, ktorá sa vo svojej túžbe dotknúť Krista nedala odradiť ani veľkým zástupom, ani predpismi židovského náboženstva. 

Dej evanjeliového príbehu sa odohráva mimo teritória Svätej zeme. Ide viac než len o geografický údaj. Odráža protiklad medzi neprijatím Krista zo strany vlastného národa a prejavmi viery zo strany ľudí nežidovského pôvodu. Zdieľať

Príbeh ná učí, ako sa máme správať, keď sa nám zdá, že Boh mlčí. Odpoveďou nie je rezignácia alebo hnev, ale ešte väčšie naliehanie na Boha. Žena je vzorom viery, ktorý Matúš odovzdáva svojim čitateľom, aby nasledovali jej príklad vo chvíľach, keď sa zdá, že Boh mlčí.

Príprava na novú perspektívu

Matúš uvádza oslovenie, ktorým sa žena obrátila na Ježiša. Matúšovo evanjelium vyniká v jasnom označení Ježiša ako Dávidovho syna. Matúš chce ukázať, že v osobe Krista sa napĺňa prísľub daný Dávidovi a jeho potomstvu v 2 Sam 7, 16: „Tvoj dom a tvoje kráľovstvo bude predo mnou naveky pevné; tvoj trón bude upevnený naveky!“ Evanjelista odmieta politické alebo národné chápanie Ježišovho mesiášstva a predstavuje Dávidovho syna ako uzdravovateľa. Titul „Syn Dávidov“ sa totiž často používa v spojení s uzdraveniami, čo je aj náš prípad. Na rozdiel od Marka Matúš zjednodušuje pôvod pohanskej ženy a volá ju „kanaánska žena“. Ide o starozákonný výraz pôvodného obyvateľstva, ktorému sa izraelský národ mal vyhýbať, aby ho nenaviedol na modloslužbu. Preto Ježiš v Matúšovom evanjeliu zdôrazňuje svoje poslanie iba k ovciam strateným z domu Izraela. Táto perspektíva Matúšovo evanjelia je pre nás zrozumiteľnejšia, keď si uvedomíme, že jeho adresátmi boli predovšetkým kresťania pochádzajúci zo židovstva. Matúš im predstavuje osobu Ježiša ako Mesiáša, na ktorom sa vypĺňajú starozákonné prisľúbenia, a pozýva ich nanovo ho čítať a vidieť v ňom základné línie, ktoré vedú k Ježišovi Kristovi. Pred nami stojí úloha dobre poznať Starý zákon. Aj pre nás zaznieva pozvanie tohto evanjelistu čítať starozákonné udalosti, osoby a proroctvá vo svetle viery v Ježiša Krista. 

Božie milosrdenstvo je nesmierne, preto pozvanie pohanov nie je na úkor prisľúbení daných Izraelu. Zdieľať

Spolu s príbehom uzdravenia stotníkovho sluhu (porov Mt 8, 5 – 13) je vyzdvihnutá viera osôb z pohanského prostredia. Je to príprava na misiu k pohanom, ktorá naplno zaznie v závere celého evanjelia Ježišovou výzvou: „Choďte teda, učte všetky národy...“ (Mt 28, 19) Matúš si je vedomý, že v Ježišovi Kristovi sa otvára Božia spása aj pre pohanov, čo pôvodné židovstvo nebolo schopné realizovať. Božie milosrdenstvo je nesmierne, preto pozvanie pohanov nie je na úkor prisľúbení daných Izraelu. Nové spoločenstvo, ktoré založil Ježiš Kristus, sa má stať Božím nástrojom spásy pre celý svet.

Inzercia

Odporúčame

Blog
Mária je nová Archa

Mária je nová Archa

Slávnosť Nanebovzatia Panny Márie ponúka rôzne čítania zo Starého a Nového zákona. Ich cieľom je poukázať na predobrazy Božej Matky v Starom zákone a ich naplnenie v Novom zákone.