Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
08. august 2020

Čo sa stalo v Bejrúte ?

Krátka analýza toho, čo sme zatiaľ mohli vidieť a ako mohlo dôjsť k niečomu takému .
Čo sa stalo v Bejrúte ?

Útok, alebo naopak dielo náhody ?

Krátko po masívnej explózii dusičnanu amónneho ( Ammonium Nitrate – AN – NH4NO3 ) sa vyrojili špekulácie o tom, ako mohlo dôjsť k výbuchu, či v skutočnosti nešlo o riadenú, resp. predom naplánovanú detonáciu zo strany izraelských tajných služieb, alebo niektorej z odnoží Dáeš. Pokúsim sa krátko zodpovedať na spôsob ako mohlo dôjsť k výbuchu, pričom si však v analýze situácie jednoznačne musíme počkať na ďalší rozbor. Chcem však poznamenať, že moje vysvetlenie nemusí byť konečné, pretože máme zatiaľ k dispozícii pomerne málo informácií, ale dobre vysvetľuje možnosť toho,že šlo o trestuhodnú "náhodu" ,resp. požiar v sklade Hizballáhu bez nutnosti ďalšieho aktéra.

Mechanizmus explózie

Mechanizmus explózie je to, čo vyjadruje asi najväčší rozpor. Pre použitie AN ako výbušniny musí mať dusičnan určité vlastnosti a kvality, nazvime ich „military grade“.

Čistý dusičnan amónny je kryštalická biela polymorfná látka so stupňom topenia 169 st. C a stupňom varu 210 stupňov, pričom dochádza k jeho rozkladu (na vodu a azoxid a ďalej na N2 a O2). Pre použitie ako výbušniny sa musí zvýšiť jeho citlivosť na iniciáciu a následný explozívny rozklad, pričom až potom dôjde k detonácii. Svojim spôsobom sa jedná o veľmi lacnú, ale zároveň aj pomerne slabú výbušninu. Pre zvýšenie citlivosti sa používa fázový prechod AN a znečistenie organickou horľavinou.

K obom mohlo dôjsť, je to samozrejme „varenie z vody“ ,ale myslím, že dokáže poslúžiť ako zaujímavý predpoklad toho, čo sa tam mohlo stať. AN prechádza zmenou kryštalickej štruktúry pri kolísaní teploty medzi 30-35 stupňov C. Nie je ťažké si domyslieť, že v  podmienkach Bejrútu k niečomu podobnému dochádzalo. Bejrút sa nachádza v horúcom letnom stredomorskom pásme s vysokými priemernými teplotami a nezanedbateľný faktor určite hraje aj miesto uloženia dusičnanu. (o čom môžeme špekulovať). Druhou podmienkou je navĺhanie dusičnanu. AN je extrémne hygroskopická látka, ktorá ma schopnosť hrudkovatieť až tvoriť „pevné bloky“. Niečo podobné je nevyhnutné pre riadenú detonáciu (proces fázoveho prechodu je pochopiteľne priemyselne podstatne zložitejší a náročnejší, ale degradácia veľkého množstva AN po dobu vyše 6 rokov v týchto podmienkach môže viesť k niečomu podobnému). 

Treťou podmienkou, ktorú musíme predpokladať je iniciujúca trhavina. Je prakticky nemožné donútiť AN k detonácii bez použitia väčšieho množstva výbušniny. Na záberoch z horiaceho skladu je možné vidieť a počuť záblesky a stúpajúci biely dym typický pre vybuchujúcu muníciu. Nevieme čo všetko sa v sklade nachádzalo, ale vzhľadom k tomu, že ako najpravdepodobnejšie sa javí to, že sklad bol pod kontrolou Hizballáhu je veľmi dobre možné, že v sklade boli uložené aj rôzne druhy munície a konvenčných výbušnín. Prvé odhady hovorili o možnom sklade pyrotechniky, to však môžeme s určitosťou vylúčiť, pyrotechnika maximálne deflagruje, ale nie je schopná detonovať a teda ani prinútiť AN k explozívnemu rozkladu. V sklade teda pravdepodobne bola uskladnená aj munícia, ktorá následne iniciovala dusičnan. O tejto možnosti hovorí napr. bývalý spravodajský dôstojník NATO Jiří Soukup.

Protiargumenty

 AN ako hnojivo obsahuje prísady, ktoré majú znemožniť jeho úpravu na výbušninu (a zároveň vhodne pôsobia ako prísady do hnojiva). Toto je asi najvážnejšia námietka, pretože takéto prísady dokážu AN prakticky úplne znehodnotiť. Otázka pre expertov na výbušniny je množstvo, či dokáže AN detonovať od určitého množstva bez ohľadu na prísady brániace jeho rozkladu (jeho schopnosť výbuchu v čistom stave je úmerná okrem iného aj od množstva ) a tiež úplne nevieme aký presne druh hnojiva tam bol skladovaný. Druhá vec je, že AN nie je pre teroristov zvlášť zaujímavý, pretože jeho sila je v porovnaní s inými výbušninami veľmi nízka. Je však vhodnou surovinou, ktorá môže slúžiť k výrobe kyseliny dusičnej, ktorá už je prekurzorom k výrobe tých najsilnejších výbušnín (TNT,PETN atď...., okrem iného aj nitroglycerín, ktorý je v želatinizovanej podobe veľmi často primárnym raketovým palivom používaním Hizbaláhom k ostreľovaniu Izraela raketami krátkeho doletu). To znamená, že sa nedá úplne vylúčiť, že minimálne časť AN bola aj nejakým spôsobom prečisťovaná.

Existuje tiež otázka prečo sa pyroklastický oblak sformoval do známeho tvaru „Mushroom cloud“ alebo inak hríbu, pozorovaného najmä pri explóziach nukleárnyh zbraní.  Jadro otázky tkvie v tom, že AN nie je energicky zvlášť výdatná výbušnina, ale aj napriek tomu došlo k takémuto javu. Na toto je pomerne ťažké odpovedať, neatómové výbuchy takýchto rozmerov sú pomerne málo preskúmaná oblasť, ale ako zaujímavé zrovnanie je možné použiť Halifaxký výbuch  z roku 1917, kde došlo k podobnému javu i keď sila oboch nie je úplne zrovnateľná (ekvivalentne cca. 3000t TNT v Halifaxe a cca 240 t TNT v Bejrúte podľa Jeffryho Lewisa pre Bellingcat ). Tu je vhodné ešte poznamenať, že hrubý odhad 240t TNT dobre korešponduje s množstvom uloženého dusičnanu amónneho (2750t).

Záver

Výbuch v Bejrúte určite patrí medzi najväčšie neatómové explózie.  Vyžiadal si zatiaľ smrť 135 ľudí a vyše 5000 zranil. Zatiaľ si nie je dôvod myslieť, že išlo o sabotáž, pretože existuje prijateľné vysvetlenie jeho vzniku, ktoré však predpokladá aj to, že naozaj šlo o sklad Hizballáhu, kde boli umiestnené aj iné druhy konvenčných zbraní a munície. Tento záver potvrduje aj vyšetrovanie ALMA Center ktoré hovorí o tom, že priamo v centre Bejrútu má Hizballáh 28 odpaľovacích plôch pre rakety krátkeho doletu, ktoré zahŕňajú aj "veliteľskú a riadiacu infraštruktúru, sklady raketových palív a výbušnín a montáže rakiet". Požiar v jednom takomto sklade tak zrejme zapríčinil túto katastrofu.

Inzercia

Odporúčame