Dobrou správou minulého týždňa je, že návrh OĽANO na socioekonomickú podporu matiek v parlamente v 1. čítaní prešiel. Čo na celej veci zaráža je fakt, že napriek tomu, že novela z dielne Obyčajných ľudí bola veľmi umiernená, vlna odporu aká sa voči nej zdvihla bola neadekvátna, ba miestami až hysterická.
Namiesto celospoločenskej diskusie o predchádzaní tragédií potratov väčšou informovanosťou, adresnými preventívnymi opatreniami a socioekonomickou podporou - opatrenia, na ktorých by mala panovať všeobecná zhoda - sa tu viedla neľútostná vojna s cieľom umlčať akúkoľvek snahu, ktorá by viedla matky rozhodnúť sa pre život.
Vezmime si taký informovaný súhlas.
Kto iný by mal stáť v prvej línii presadzovania najaktuálnejších, najrelevantnejších informácií pre ženy, aby sa mohli, čo najkvalifikovanejšie rozhodnúť, ak nie feministky a progresívci, ktorí majú plné ústa toho, ako im záleží na zdraví a životoch žien a ich slobodnej voľbe. Opak je však pravdou. Nielenže neprešli s vlastnou iniciatívou na zlepšenie informovaného súhlasu, ale stoja na čele útoku proti jeho skvalitňovaniu.
Slobodné rozhodnutie znamená informované rozhodnutie. A ak spoločnosť zahmlieva, ba až zavádza o podstatných skutočnostiach potratu, tak celá propotratová diskusia je len obrovskou manipuláciou v prospech potratov, nie zasadzovaním sa za práva žien.
V celej diskusii rezonuje až kŕčovité popieranie ľudskosti počatého dieťa, napriek tomu, že ide o niečo na čom je celosvetový konsenzus obrovskej väčšiny vedcov. 96% biológov z celého sveta jasne spája začiatok ľudského jednoznačne s počatím.
Namiesto vedeckých faktov, však propotratoví aktivisti šíria hrubo zavádzajúci slogan "moja telo, moja voľba", ktorý sa usiluje otupiť svedomie verejnosti, pred hrôzou a krviprelievaním, ktoré sa deje pri každom potrate a odvrátiť pozornosť ľudí od skutočnosti, že v lone matky bije srdce inému malému človiečikovi, a že jej telo nie je jediné, o ktorom matka rozhoduje, že v skutočnosti tá "voľba" znamená ukončenie tlkotu srdca jej bezbranného nenarodeného synčeka alebo dcérky.
Tento falošný slogan sa ženám snaží nahovoriť, že aby mali pocit kontroly nad svojim telom, musia mať možnosť násilne ukončiť život svojho vyvíjajúceho sa dieťaťa. Ale to nie je ani emancipačné, ani oslobodzujúce, je to tragické.
V tomto kontexte je pochopiteľný mediálny lynč, keď radikálni liberáli ostrakizujú všetkých, ktorí predkladajú zákony na zvyšovanie informovanosti žien (Záborská dokonca dostala tesne pred rokovaním o tomto zákone anti-cenu homofob roka), ba aj tých, čo za to hlasujú.
Vyššia informovanosť žien zjavne nie je v ich záujme. Stojí v ceste potratom.
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.