Blog 28. jún 2020

Boh zjavuje Petrovi tajomstvo Syna

František Trstenský
František Trstenský
Evanjeliový úryvok slávnosti svätých apoštolov Petra a Pavla (Mt 16, 13 - 19) podáva Petrovo vyznanie Ježišovho božstva.
Evanjeliový úryvok slávnosti svätých apoštolov Petra a Pavla (Mt 16, 13 - 19) podáva Petrovo vyznanie Ježišovho božstva.
Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

František Trstenský

Boh zjavuje Petrovi tajomstvo Syna

Keďže povolanie Pavla na ceste do Damasku za apoštola Ježiša Krista sa udialo v čase po Pánovom nanebovstúpení, logicky sa jeho meno nespomína v žiadnom z novozákonných evanjelií. 

Cézarea Filipova

Udalosť Petrovho vyznania sa odohráva na severe Galiley pod pohorím Hermon, ktorý je v súčasnosti hranicou medzi Izraelom, Libanonom a Sýriou. Herodes Filip, syn Herodesa Veľkého, si tu dal postaviť svoje sídlo. Do jeho názvu dal dve mená. „Kaisaréia“ – „Cézarea“ na počesť rímskeho cisára a „Filípeia“ – podľa svojho mena, aby ju odlíšil od Cézarey Prímorskej, ktorú dal vybudovať jeho otec na brehu Stredozemného mora. Po smrti svojho otca Filip spravoval túto časť územia v rokoch 4 pred Kr. – 34 po Kr. Obidve Cézarey sú dnes súčasťou Národného archeologického parku štátu Izrael. 

Ježišovo posolstvo jasne ukazuje, že nejde o politické, ale o duchovné kráľovstvo. Zdieľať

Keď Pán Ježiš vzal svojich učeníkov do blízkosti sídla panovníka, stavia do konfrontácie ľudskú predstavu o mesiášovi. Na jednej strane apoštoli videli moc, slávu a bohtastvo vtedajšieho panovníka. Na druhej strane Ježiš z Nazareta, ohlasuje vo svojej osobe naplnenie  Božieho kráľovstva. Pre vtedajšieho človeka bola myšlienka Božieho kráľovstva spojená s nádejou, že sa na zemi uskutoční ideál spravodlivej vlády. Kristus neohlasoval Dávidovo kráľovstvo, čo by znamenalo politické obnovenie krajiny. Ježišovo posolstvo jasne ukazuje, že nejde o politické, ale o duchovné kráľovstvo. 

Peter - skala

V tejto lokalite pod skalným bralom sa octievala jaskyňa, z ktorej vyviera jeden z prameňov rieky Jordán. Nad jaskyňou bol postavený pohanský chrám zasvätený Panovi – gréckemu bohu prírody. Preto sa lokalita nazývala Panias (niekedy aj s výslovnosťou Banias). Kult boha Pana bolo pre zbožných židov rúhaním a dielom satana. Spomínanú jaskyňu považovali za bránu, ktorá vedie do podsvetia. V blízkosti celej lokality Pán Ježiš označil Petra za skalu, na ktorej postaví inú „stavbu“ – svoju Cirkev, ktorú pekelné brány nepremôžu. 

Zmena mena, ktorú urobil Pán Ježiš so Šimonom, má veľký význam. Praotec Abram pri požehnaní dostal nové meno Abrahám a stal sa praotcom mnohých (porov. Gn 17, 5). Podľa proroka Izaiáša je Abrahám skalou: Pozrite na skalu, z ktorej ste vytesaní, a na hĺbku studne, z ktorej ste vykopaní.Pozrite na Abraháma, svojho otca, a na Sáru, ktorá vás zrodila. Veďsom ho osamelého povolal, požehnal som ho a zveľadil.“ (Iz 51, 1-2) Peter je teda duchovným otcom tej viery, ktorú Pán Ježiš prijíma ako pravovernú. Peter – skala sa stáva základom pre staviteľa Krista, ktorý buduje Božiu Cirkev ako  svätyňu postavenú zo živých kameňov – veriacich.

Peter je teda duchovným otcom tej viery, ktorú Pán Ježiš prijíma ako pravovernú. Zdieľať

V tejto svätyni dostáva Peter moc kľúčov, aby bol jej správcom a strážcom. „Zviazať a rozviazať“ znamená mať moc výkladu Kristovho učenia a určovanie ďalšieho smerovania Cirkvi. Každý pápež je Petrom svojej doby. Je skalou pre Cirkev, ktorú naďalej buduje jej zakladateľ Ježiš Kristus. 

Kto je Ježiš z Nazareta? 

Dnešným jazykom by sme mohli povedať, že Pán Ježiš urobil najskôr medzi svojimi apoštolmi prieskum verejnej mienky o svojej osobe: Za koho pokladajú ľudia Syna človeka?“ (Mt 16, 13) Nachádzame sa v 16. kapitole Matúšovho evanjelia. Ak prelistujeme predchádzajúce kapitoly, evanjelista už zachytil veľa zázrakov, ktoré Boží Syn počas svojho hlásania evanjelia už urobil (exorcizmy, uzdravenia, vzkriesenia atď.). Verejná mienka považovala Ježiša za proroka (Ján Krstiteľ, Jeremiáš, Eliáš, alebo iný z dávnych prorokov). Na prvý pohľad by sa zdalo, že je to dostačujúce. V Starom zákone bola Galilea svedkom pôsobenia viacerých prorokov. Medzi nimi vynikali Eliáš a Elizeus, ktorý v Izraeli vykonali veľké divy (porov. 1 Kr 17 až 2 Kr 8). Spomienka na nich bola medzi Galilejčanmi stále živá. Avšak prekvapuje, že medzi ľuďmi nekoluje mienka, že Ježiš je Boží Syn. Kristus ostáva nepoznaným, ukrytým, ba dokonca ho nechápu ani vlastní učeníci.

Pravý učeník môže pochopiť skutočnú identitu Ježiša Krista až v pohľade na jeho kríž. Zdieľať

Hrozilo, že jeho učeníci a zástupy si vytvoria o Kristovi obraz ako o divotvorcovi, ktorý prišiel, aby konal zázraky, liečil a uzdravoval. Zatienilo by sa skutočné poslanie Božieho Syna, trpiaceho Pánovho služobníka, ktorý prišiel, aby svojou smrťou a  zmŕtvychvstaním zachránil ľudstvo. Pravý učeník môže pochopiť skutočnú identitu Ježiša Krista až v pohľade na jeho kríž. To bola napokon aj cesta apoštolov Petra a Pavla. 

Na Ježišove slová o vlastnom utrpení reaguje Peter dohováraním. Peter sa nedokáže stotožniť s predstavou trpiaceho Mesiáša, ktorú Ježiš ohlasuje. Nepozná ešte v plnosti identitu Božieho Syna. Ježiš odpovedá: „Choď mi z cesty, satan! Na pohoršenie si mi, lebo nemáš zmysel pre Božie veci, len pre ľudské.“ (Mt 16, 23) Tu musím pripomenúť, že slovenský preklad nie je presný. Pán Ježiš neodháňa Petra od seba. Doslovný preklad znie: „Choď za mňa!“ Ježišov učeník nemá ísť pred Kristom a rozkazovať mu, čo má jeho Učiteľ robiť, ale nasledovať ho, tzn. ísť za Kristom.

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia 0
Diskusia 0