Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
23. jún 2020

Ján Krstiteľ - Boží muž s prorockým duchom

Evanjeliový úryvok slávnosti Narodenia Jána Kristiteľa (Lk 1, 57 – 66. 80) podáva okolnosti narodenia Pánovho predchodcu.
Ján Krstiteľ - Boží muž s prorockým duchom

Obriezka

Zo všetkých židovských prikázaní patrí príkaz o obriezke pravdepodobne medzi najznámejšie medzi ľuďmi. Vykonávala sa a vykonáva na 8. deň po narodení na potomkoch mužského pohlavia. Obriezka je fyzickým znakom zmluvy, ktorú Boh uzavrel prostredníctvom Abraháma s celým židovským národom. Preto sa v súčanosti obrad nazýva „Berit mila“, čo voľne prekladáme „Zmluva obriezky.“ Boh prikázal praotcovi Abrahámovi: „Toto je moja zmluva medzi mnou a vami a medzi tvojím potomstvom po tebe, ktorú zachováte: Nech je obrezaný každý z vás, kto je mužského pohlavia! Obrežete mäso svojej predkožky a bude to znakom zmluvy medzi mnou a vami. Na ôsmy deň nech je obrezaný každý z vás mužského pohlavia z pokolenia na pokolenie, aj (otrok), čo sa ti narodil v dome, i taký, ktorý bol od cudzinca kúpený za peniaze a ktorý nie je tvojím potomstvom. Obrezaný musí byť aj ten, čo sa narodil v tvojom dome, i taký, ktorý bol kúpený za peniaze. Moja zmluva na vašom tele bude zmluvou večnou. Muž, ktorému nebude obrezané mäso predkožky, nech je vylúčený zo svojho ľudu. Porušil moju zmluvu.“ (Gn 17,10-14)

Sme svedkami prijímania sviatosti krstu, 1. sv. prijímania, birmovania len ako vonkajšieho zvyku.  Zdieľať

Deň obriezky je oslavou tohto pokračujúceho zväzku Boha s Izraelom. Obriezka je znamením príslušnosti k židovskému národu a podielom na Božích prisľúbeniach daných izraelskému národu. V Starom zákone proroci využívali obrazným spôsobom obrad obriezky a hovorili o povinnosti obrezať si predkožku srdca. Išlo o výzvu zanechať iba formálne vonkajšie zachovávanie viery a dôraz na vieru, ktorá vychádza zo skutočného presvedčenia. Je to jav, s ktorým, žiaľ, zápasíme aj v kresťanstve. Sme svedkami prijímania sviatosti krstu, 1. sv. prijímania, birmovania len ako vonkajšieho zvyku. 

V súčasnosti sa počas obriezky prednesie „kiduš“ – „slávnostné požehnanie“ nad pohárom vína a otec oznáme meno dieťaťa. Vieme, že otec Zachariáš pri obriezke  predniesol chválospev na oslavu Boha a evanjeliový text uvádza okolnosti nového mena, ktoré novonarodený chlapček dostal. 

Zmluva

Spomenul som, že obrad obriezky je odkazom na zmluvu medzi Bohom a vyvoleným národom. Téma zmluvy patrí medzi kľúčové biblické témy. Výraz „zmluva“ sa v hebrejčine povie „berit“, čo pravdepodobne pochádza z akadského jazyka a znamená „puto“, keďže uzatvorením zmluvy sa vytvára vzťah – puto medzi dvoma stránkami. V Svätom písme rozlišujeme zmluvy uzatvorené medzi Bohom a človekom a potom medzi ľuďmi. Samozrejme, zaujímajú nás zmluvy uzatvorené medzi Bohom a človekom. Je to napríklad zmluva Boha s patriarchom Noemom a Abrahámom. Osobitný význam má zmluva s Mojžišom a celým izraelským národom uzavretá na vrchu Sinaj. Potom je to zmluva s kráľom Dávidom. Ježiš Kristus pri poslednej večeri hovorí o novej a večnej znluve uazvaretej jeho krvou, tzn. obetou na kríži. Uzatvorenie zmluvy sprevádzajú vonkajšie viditeľné znamenia: s Noeom je to dúha, s Abrahámom obriezka, s Mojžišom zachovávanie posvätnosti soboty. Pri narodení svojho syna Jána prednesie Zachariáš chválospev, v ktorom velebí Boha, lebo „pamätá na svoju svätú zmluvu.“ (Lk 1, 72)

Prijatím krstu sme vstúpili do zmluvného vzťahu s Bohom. Zaviazali sme sa žiť v tomto svete ako kresťania.  Zdieľať

Keď hovoríme o zmluve, hovoríme o záväzkoch, ktoré z nej vyplývajú. Zmluvy sa uzatvárali preto, aby sa dodržiavali, preto najväčšou požiadavkou Pána Boha  na človeka je verbosť zmluve. Je to dôležité aj pre naše prežívanie viery. Nejde len o nejaký sentiment, alebo náladu. Prijatím krstu sme vstúpili do zmluvného vzťahu s Bohom. Zaviazali sme sa žiť v tomto svete ako kresťania. Táto zmluva sa obnovuje vyznaním viery pri 1. sv. prijímaní, pri sviatosti birmovania, ale taktiež pri každej svätej omši, keďže naša účasť na svätom prijímaní, je účasťou na novej a večnej zmluve, ktorú Pán Ježiš raz navždy uzatvoril obetou kríža. 

Nové meno

Osoba a meno je v biblickom prostredí veľmi úzko prepojené. Meno nie je vyhradené iba jednej osobe. Rovnaké meno môžu nosiť aj iné osoby, môže sa aj zdediť.

Zmenou zamýšľaného mena sa naznačuje Jánovo nové poslanie.  Zdieľať

Preto bolo bežné v židovskej rodine, že dieťa dedilo meno po otcovi alebo starom otcovi. Význam dedenia mena bol ten, že aj po svojej smrti bola osoba „prítomná“ v rodine. Jej duch, osobnosť, požehnanie a dobrá žili ďalej v nositeľovi mena. Ak došlo k zmene v tradícii odovzdávania mena, išlo o čosi nezvyčajné a výnimočné. To vidíme aj v príbehu o narodení Jána Krstteľa, kde príbuzní sú prekvapení, že narodení syn sa nebude volať po otcovi. Jána čakal úrad kňaza, keďže sa narodil do kňazskej rodiny, kde sa kňazská služba kmeňa Lévi v jeruzalemskom chráme dedila. Zmenou zamýšľaného mena sa naznačuje JánovoJánkrs nové poslanie. Stane sa prorokom, predchodcom Mesiáša, ktorému pripraví cestu. Slovenské meno „Ján“ je skrátenou verziou hebrejského mena „Jochanan“, čo znamená „Božia milosť“. 

Inzercia

Odporúčame