Veľký Babylon ( Zjv 14:8), ide o Rím alebo o Jeruzalem

Mnoho ľudí dnes spája Babylon v zjavení Jána s katolíckou cirkvou (kresťanským Rímom). Iní zas spájajú Babylon s Jeruzalemom. Babylon v zjavení sa tiež označuje ako Žena (Zjv 17:5) : 

1) Mesto postavené na siedmich vrchoch :

Zjavenie 17:9 : "Kto je múdry, tu má vysvetlenie: Sedem hláv je sedem vrchov, na ktorých žena sedí; aj kráľov je sedem"

Poznámka :

Mesto na siedmich vrchoch môže predstavovať  Rím, ale môže ísť aj o Jeruzalem, ktorý je vystavaný tiež na siedmich vrchoch.

2) Babylon - veľké mesto :

Babylon je v knihe zjavenia označovaný ako veľké mesto celkom sedem krát (Zjv 11:8, 16:19, 17:18, 18:10, 18:18, 18:19, 18:21). Zaujímavý je však predovšetkým Zjv 11:7-8 v ktorom sa píše :

"Keď dokončia svoje svedectvo, šelma, čo z priepasti vystúpi, bude viesť proti nim vojnu, zvíťazí nad nimi a zabije ich. Ich telá budú ležať na námestí veľkého mesta, ktoré sa obrazne volá Sodoma a Egypt, kde bol ukrižovaný aj ich Pán."

Poznámka :

"ktoré sa obrazne nazýva Sodoma" = Jeruzalem bol v Písme označovaný ako Sodoma (Iz 1,10, Ez 16: 1-3, Ez 16: 46-56). Rím nebol nikdy nikde v Písme označovaný ako Sodoma.        

"miesto kde bol ukrižovaný aj ich Pán = kde bol ukrižovaný Ježiš Kristus, a to bolo v Jeruzaleme a nie v Ríme. Tento verš je veľmi silným potvrdením, že sa jedná o Jeruzalem.

3) Smilstvo : 

Zjavenie 17: 1-2 : "Potom prišiel jeden zo siedmich anjelov, čo mali sedem čiaš, a prihovoril sa mi: „Poď, ukážem ti odsúdenie veľkej neviestky, ktorá sedí na mnohých vodách, s ktorou smilnili králi zeme a vínom jej smilstva sa opíjali obyvatelia zeme.“

 Poznámka :

Žena (Babylon) je v inej časti zjavenia prezývaná aj ako neviestka. Neviestkou sa v Písme niekoľko krát označoval Jeruzalem (Iz 23:16, Jer 3:3, Ez 16:35). Písmo nikdy nikde neoznačovalo Rím ako neviestku. Výraz neviestka sa používal na označenie niekoho, kto kedysi zachovával Božie prikázania, no neskôr od nich odpadol (Jeruzalem). Ide teda o Jeruzalem, a nie o katolícku cirkev. Veď predsa tí, ktorí stotožňujú katolícku cirkev s Babylonom, predsa neuznávajú, že katolícka cirkev nejaký čas zachovávala Božie prikázania, ako potom katolícka cirkev môže predstavovať neviestku ?

4) Odená purpurom a šarlátom :

Zjavenie 17:4 : Tá žena (Babylon) bola oblečená do purpuru (fialový odev) a šarlátu (červený odev), vyzdobená zlatom, drahými kameňmi a perlami a v rukách mala zlatý pohár, plný ohavností a nečistoty svojho smilstva.

Poznámka : Niektorí sa snažia stotožniť tento verš s katolíckou cirkvou. Katolícky biskupi totiž nosia fialový odev a kardináli červený odev. Lenže jedná sa o ich vedľajšie farby a nie o ich dominantné farby. Dominantnou farbou katolíckých cirkevných predstavených je farba biela (biele rúcho - alba), pri ktorej slúžia všetky bohoslužby.  

Červená a fialová (dominantná v Izraeli u kňazov) farba sa používa aj v Izraeli. Boh prikázal, aby sa šarlátové (červené) farbivo používalo pri liturgických obradoch (Lv 14,4.6. 49-52; Nm 19:6) a odev kňazov mal byť fialovej farby (Ex 28, 4-8. 15. 33; 39, 1-8. 24. 29). 

Znova je teda pravdepodobnejšie, že ide o Jeruzalem, vzhľadom na to, že Písmo stotožňovalo červenú a fialovú farbu s Izraelom a nikdy nikde nestotožňovalo Rím s týmito farbami.

5) Veľké bohatstvo :

Zjavenie 17:4 : "Tá žena bola oblečená do purpuru a šarlátu, vyzdobená zlatom, drahými kameňmi a perlami a v rukách mala zlatý pohár, plný ohavností a nečistoty svojho smilstva."

Poznámka :

V tomto verši sa hovorí o veľkom bohatstve neviestky, a niektorí preto tento verš stotožňujú s katolíckou cirkvou. Lenže pre tento verš by sa znovu hodil lepšie Jeruzalem, ktorý bol v staroveku ekonomickým strediskom sveta.

 6) Zlatý pohár :

Zjavenie 17:4 : "Tá žena bola oblečená do purpuru a šarlátu, vyzdobená zlatom, drahými kameňmi a perlami a v rukách mala zlatý pohár, plný ohavností a nečistoty svojho smilstva."

Poznámka :

Katolícka cirkev síce vlastní po celom svete tisíce zlatých kalichov, no nejde o dominantné kalichy, ale väčšinou sa používajú kalichy z medi, striebra, skla. Zlaté kalichy sa používali i v Izraeli, (Ex 25, 38-40; 37, 23-24; Nm 31, 50-51; 2Kron 24, 14). Znova je teda pravdepodobnejšie, že sa jedná o Jeruzalem, ktorého Písmo spája so zlatými kalichmi, kým Rím Písmo nikdy nikde so zlatými kalichmi nespájalo.

7) Matka všetkého smilstva : Zjavenie 17:5 : "Na čele mala napísané meno, tajomstvo: „Veľký Babylon, matka smilstva a ohavností zeme.“

Poznámka: 

Smilstvo sa v Písme označovalo nielen za sexuálne hriechy, ale i odstúpenie od Božích prikízaní. V Písme je Izrael niekoľko krát spomenutý ako smilnica (Jer 3:6;Ez 16:15;Oz 2:7). Znova je teda pravdepodobnejšie že tou smilnicou bol myslený Jeruzalem, než Rím, o ktorom Písmo nikdy nikde nehovorilo ako o smilnici.

8) Krv mučeníkov : Zjavenie 17:6 : "I videl som ženu spitú krvou svätých a krvou Ježišových mučeníkov. Keď som ju uvidel, veľmi som sa zadivil."

Poznámka :

V Písme sa spomína zabíjanie kresťanov židmi (napr. kamenovanie Štefana), no Písmo nikdy nikde neoznačuje Rím ako tých, ktorí zabíjali kresťanov. Je preto na základe Písma znova pravdepodobnejšie, že sa tu myslí Jeruzalem.

Zjavenie 18:4 : "Našla sa v ňom krv prorokov a svätých a všetkých zavraždených na zemi!“

Ktoré mesto bolo známe prenasledovaním a zabíjaním prorokov ? Je to Jeruzalem (Lk 11:50. Lk 13:34). V Lk 11:50 Ježiš hovorí, že je to Jeruzalem, ktorý zabil všetkých prorokov, a preto sa bude zodpovedať za všetkých prorokov.

9) Panuje nad kráľmi Zeme : Zjavenie 17:18 : "A žena, ktorú si videl, je veľké mesto, ktoré kraľuje nad kráľmi zeme.“

Poznámka :

Kraľuje nad kráľmi zeme v zmysle duchovného smilstva (Porov. Zjv 17:2), a teda pravdepodobne ide o Jeruzalem.

10) Nový Jeruzalem : Zjavenie 21: 1-2 : "Videl som nové nebo a novú zem, lebo prvé nebo a prvá zem sa pominuli a ani mora už niet. A videl som, ako z neba od Boha zostupuje sväté mesto, nový Jeruzalem, vystrojené ako nevesta, ozdobená pre svojho ženícha."

Poznámka :

Po konci sveta Ján vidí nové nebo a novú zem, a vidí zostupujúci nový Jeruzalem. O tom, že nový Jeruzalem nepredstavuje len cirkev, ale ide o fyzické mesto a súčasne i cirkev hovoria verše Zjv 21: 10-27 :

 "A v duchu ma preniesol na veľký a vysoký vrch a ukázal mi sväté mesto Jeruzalem, ako zostupuje z neba od Boha 11ožiarené Božou slávou. Jeho jas bol podobný najdrahšiemu kameňu, akoby krištáľovo čistému kameňu jaspisu. 12 Malo veľké a vysoké hradby. Malo dvanásť brán a na bránach dvanásť anjelov a napísané mená dvanástich kmeňov synov Izraela. 13 Tri brány boli od východu, tri brány od severu, tri brány od juhu a tri brány od západu. 14 Hradby mesta mali dvanásť základných kameňov a na nich dvanásť mien dvanástich Baránkových apoštolov. 15 Ten, čo so mnou hovoril, mal mieru zo zlatej trstiny na premeranie mesta, jeho brán a jeho hradieb. 16 Mesto je postavené do štvorca: jeho dĺžka je taká istá ako šírka. Trstinou odmeral mesto a malo dvanásťtisíc stadií. Jeho dĺžka, šírka i výška sú rovnaké. 17 Zmeral aj jeho hradby; mali stoštyridsaťštyri lakťov podľa ľudskej miery, ktorú anjel mal. 18 Jeho hradby boli postavené z jaspisu a mesto samo bolo z rýdzeho zlata, podobného čistému sklu. 19 Základné kamene hradieb mesta boli ozdobené všelijakými drahými kameňmi: prvý základný kameň jaspis, druhý zafír, tretí chalcedón, štvrtý smaragd, 20 piaty sardonyx, šiesty sardion, siedmy chryzolit, ôsmy beryl, deviaty topás, desiaty chryzopras, jedenásty hyacint, dvanásty ametyst. 21 Dvanásť brán je dvanásť perál; každá brána bola z jednej perly. A námestie mesta bolo z rýdzeho zlata, takého ako priezračné sklo. 22 Ale chrám som v ňom nevidel, lebo jeho chrámom je Pán, všemohúci Boh, a Baránok. 23 A mesto nepotrebuje ani slnko, ani mesiac, aby mu svietili, lebo ho ožiaruje Božia sláva a jeho lampou je Baránok. 24 V jeho svetle budú kráčať národy a králi zeme doň prinesú svoju slávu. 25 Jeho brány sa cez deň nezavrú a noci tam nebude. 26 A budú doň prinášať slávu a bohatstvo národov. 27 Ale nič poškvrnené, nik, kto sa dopúšťa ohavnosti a lži, doň nevojde, iba tí, čo sú zapísaní v Baránkovej knihe života."

Nový Jeruzalem teda predstavuje fyzické mesto spolu s jeho obyvateľmi. Ked sa teda hovorí o novom Jeruzaleme, naznačuje to, že starý Jeruzalem (mesto spolu s obyvateľmi) o ktorom bolo v celom zjavení reč, bolo zničené a teda Babylon predstavoval Jeruzalem, a nie Rím.