Otvorený list kresťanským politikom

Fenomén kresťanov na politickej scéne nie je ničím novým či nezvyčajným. V demokratickom prostredí je úplne legitímne, aby sa o politickú reprezentáciu či exekutívu uchádzali aj kresťania úprimne žijúci a deklarujúci svoju vieru. Už menej obvyklé v prostredí postkomunistických stredoeurópskych krajín je, aby sa vo vrcholovej politike zvýrazňovali osobnosti hlásiace sa k marginálnejším skupinám kresťanstva - evanjelikáli, letniční či charizmatici. 

Otázkou samozrejme ostáva, aké poslanie či akú agendu hlas kresťanov vo vláde, v parlamente či iných politických kruhoch napĺňa. Spoločnosť je na traumy z historických zneužití prepojenosti cirkevnej a politickej moci stále precitlivelá. Ešte aj dnes v súvislosti s prepojením kresťanstva a politickej agendy rezonujú negatívne spomienky a emócie na čierne kapitoly dejín - obdobie stredoveku, klérofašizmu či kolaborácie duchovných s komunistami. 

Táto téma otvára niekoľko fundamentálnych otázok: Aké je poslanie kresťanov v spoločnosti vôbec? Majú sa kresťania angažovať v politike? Je vhodné, aby politické témy rezonovali v cirkevnom prostredí? Čo s prepojenosťou cirkvi a štátu? Ohrozuje charizmatická spiritualita racionálny úsudok vrcholových politikov? 

Nazdávam sa, že gro prebudeneckého kresťanstva (evanjelikálne, letničné/pentekostálne, charizmatické kruhy) na Slovensku sa úprimne teší z pomerne nového javu na našej politickej scéne, akým silnejúca prítomnosť prebudeneckých, znovuzrodených kresťanov v najvyšších politických kruhoch bezpochyby je. Verejné angažovanie nám hodnotovo a spirituálne blízkych kresťanov sme prijali vcelku veľmi pozitívne. Ba viac, odvážime sa v tom vidieť Boží zámer, jeho priazeň a príležitosť. 

Ako kresťania, vyhľadávame zdôvodnenie svojho poslania samozrejme v Biblii. Nachádzame niekoľko povzbudujúcich precendensov v Starej zmluve, kedy sa v najvyšších kruhoch pohybovali biblické postavy a zanechali pozitívnu historickú stopu. Jakubov syn Jozef spravoval Egypt z pozície najvyššieho vládneho činiteľa hneď po faraónovi. V dôležitom momente izraelských dejín tak priniesol záchranu od hladomoru nielen pre svoj klan ale aj pre celú ríšu. Biblická „popoluška" Ester sa dostala na trón Perzskej ríše ako kráľovná. V tejto nevídanej príležitosti zachránila svoj ľud od nedvratného holokaustu. Prorok Daniel v Babylone zastával najvyššie pozície počas celej série vládnúcich garnitúr. Nik nevedel napadnúť jeho neprestrieľný charakter a zbožnosť. Okrem príkladov, kde sa biblickí hrdinovia zasadili o vývoj dejín na scéne svetových mocností, je v Biblii samozrejme zdokumentovaný pokus o teokratické zriadenie, a to v histórii izraelského (najmä judského) kráľovstva. V dejinách Božieho vyvoleného národa sa mal úrad kráľa, kňaza a proroka vzájomne prelínať a dopĺňať. Z tohto obdobia pochádzajú tak legendárne osobnosti ako boli králi Dávid a Šalamún, alebo proroci Eliáš či Izaiáš. Nová zmluva - možno aj preto, lebo zaznamenáva podstatne kratšie obdobie - už neposkytuje tak bohatý materiál. Okrem Jána Krstiteľa, ktorý so zdvihnutým prstom konfrontoval skorumpovaného panovníka Herodesa, Ježiša, ktorý vydal svedectvo pred Pontským Pilátom, a apoštola Pavla, ktorý obhajoval vieru pred rímskymi miestodržiteľmi a zjavne aj pred samotným cisárom Nerom, nenachádzame iné precedensy. 

V tomto kontexte sa nedá nespomenúť profesora etiky na Yale Divinity School z polovice 20. storočia H. Richarda Niebuhra. Vo svojom diele Christ and Culture nastolil pokračujúcu diskusiu o napätí medzi kresťanstvom a kultúrou. I keď Niebuhr k téme pristupuje z pohľadu etiky, je mimoriadnym prínosom i pre celkové nahliadanie na vieru a verejný život. Vo svojej typológii Niebuhr rozoznáva päť typov: Kristus proti kultúre, Kristus kultúry, Kristus nad kultúrou, Kristus a kultúra v paradoxe a Kristus transformujúci kultúru. V tomto spektre sa pohybujú hlasy všetkých kresťanov na adresu spoločnosti. Niektorí cítia, že je ich poslaním byť od spoločnosti oddelení, byť rozoznateľne iní a prorocky ju konfrontovať. Iní vnímajú svoje poslanie so spoločnosťou zrastené v symbióze. Snažia sa angažovať s postojom, že sú v hostiteľskej kultúre spoločnosti doma. Napokon tu sú kresťania, ktorí za svoje poslanie prijali zodpovednosť spoločnosť transformovať. Nazdávam sa, že služba prebudeneckých kresťanov v súčasnej politike vychádza primárne z prežitia povolania kultúru transformovať. Nie militantne, ale ozdravujúco. Nie silovo, ale pozitívnym vplyvom. Ježišovými slovami, chceme byť vo svete, kde žijeme, svetlom a soľou (Matúš 5,13-16).

V demokratickom prostredí sa očakáva sekularita štátu. Štát by teda nemal signalizovať prepojenie s cirkevnou mocou, nemal by pretláčať spiritualitu či preferovať jej druhy a mal by garantovať slobodu pre plné prežívanie viery jednotlivcov a cirkví. Tu niekde teda nachádzame kontext pre pôsobenie kresťanov v politike. Ako kdekoľvek inde v spoločnosti, aj v politike je poslaním kresťanov žiť svoju vieru autenticky a príťažlivo, modelovať kristovský charakter transparentným, etickým a bezkorupčným jednaním, prirodzene sa zasadzovať o hodnoty, ku ktorým sa hlásia (čo je mimochodom rovnocenným právom každého v politike) a tak pozitívne transformovať prostredie štátu, v ktorom im je zverená moc. 

Dovoľte mi ešte na moment zmeniť tón a prihovoriť sa k vám, kresťanským politikom, ako pastor. Som vďačný za vás. Viacerých z vás pokladám za priateľov, ktorých poznám osobne dlhé roky. Som vďačný za vašu odvahu vystúpiť z komfortu a ísť s kožou na trh. Ďakujem za vaše odhodlanie investovať svoje skúsenosti pre verejné dobro. Ďakujem za nasadenie slúžiť druhým, iným, cudzím, slabým a odkázaným, ako to robil Ježiš. Som presvedčený, že ste k vašej pozícii prišli v „kairos“ momente, pre historickú chvíľu, podobne ako kráľovná Ester (Ester 4,14). To, že ste vo vrcholovej politike, pokladám v našom kontexte za bezprecedentný jav, za Božiu priazeň a obrovskú zodpovednosť. V spoločnosti, ktorá je voči vám a spiritualite, ktorú prežívate, podozieravá, je vaše poslanie omnoho širšie, než prinášať eticky vyváženú legislatívu. Ste svedomím krajiny, ktorá sa roky zmietala v chaose korupcie a bezzákonnosti. Prinášate do výkonu vašej služby charakterovú silu. Modelujete novú kultúru, inšpirovanú biblickými hodnotami ako desatoro (Exodus 20,1-17), blahoslavenstvá (Matúš 5,3-12) či ovocie Ducha (Galaťanom 5,22.23). Ste pod drobnohľadom médií a celej spoločnosti, čo je o to vážnejšie, že slúžite v historicky prelomovým období - krátko po najväčších protestoch v krajine po páde komunizmu a bezprostredne po začatí pandémie nového koronavírusu. Vám aj nám je zrejmé, že to nie je náhoda. Ste na vašich miesta pre vyšší zámer. Možno reprezentujem relatívne malú skupinu veriacich, ale tí, ktorí vo vás veria a za vás sa modlia, majú veľké očakávania. Modlitbami vám kryjú chrbát. Neostaňte ticho. Buďte prorockým hlasom. Prinášajte novú politickú kultúru, podobne ako Ježiš pred Pilátom. Transformujte spôsobom, ktorý napomôže k búraniu predsudkov a k otvorenosti voči evanjeliu. Vaša príležitosť je odpoveďou na mnohé modlitby a je splatením dlhu voči predošlým generáciám kresťanov prenasledovaných pre vieru v našej krajine. Nepokazte to. Prosím. Ostaňte verní. Zachovajte si čisté srdce, čistú tvár, čisté ruky a čistý štít. Reprezentujte dôstojne a inšpiratívne kultúru kráľovstva, ktoré je zhora. A vedzte, že mnohí z nás, ktorí veria v moc modlitby, sa za vás pravidelne modlia!

Napokon, dovoľte ešte pár slov ku kresťanom. Ako evanjelikáli, letniční či charizmatici v tejto dobre spolu nesieme zodpovednosť. Je našou úlohou sa tejto historickej chvíli mobilizovať v modlitebnom zápase. Ak správne registrujem, po prvýkrát sme v našej krajine zažili, že si premiér pri nástupe do úradu pýtal modlitby. Tu začína naša úloha. Nesklamme ich. Nepokazme si to ani my. To je naše poslanie. 

Vždy som hovoril, že mojim poslaním je žiť a slúžiť tak, aby keď budú moji synovia v mojich topánkach, bolo moje mesto iné, pretože som tu žil. Pre našu generáciu kresťanov úprimne nasledujúcich Krista je výzvou žiť a slúžiť tak, aby keď príde generácia po nás, bola naša krajina iná, pretože sme tu žili my.

V tomto sme spolu. Politici aj plebejci. Tí, čo sedia v parlamente, aj tí, či kľačia v modlitebniach. 

Napokon na záver, tu je perspektíva, ktorú nám priniesol Majster v modlitbe:

"Otče náš, ktorý si na nebesiach, 

posväť sa meno tvoje, 

príď kráľovstvo tvoje, 

buď vôľa tvoja ako v nebi, tak i na zemi.

Chlieb náš každodenný daj nám dnes

a odpusť nám naše viny, 

ako i my odpúšťame svojim vinníkom. 

A neuveď nás do pokušenia, 

ale zbav nás zlého.“ ‭‭(Matúš‬ ‭6,9-13)

Toto‬ by bolo fajn žiť. Nielen sa modliť. Veľmi si to prajem!

Mgr. Miroslav Tóth, PhD.

pastor a teológ‬

Ilustračné foto. (Zdroj: Jozef Jakubčo - SME)