Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
30. máj 2020

Nemaj deti a zachrániš životné prostredie?

„Nemaj deti a zachrániš životné prostredie.“ Asi takto možno opísať uvažovanie nemalej časti z tých, ktorí sa rozhodli dobrovoľne nemať deti, teda potlačiť v sebe reprodukčný imperatív. Dúfajú, že takýmto obmedzením počtu ľudí napomôžu životnému prostrediu. Je však dosť možné, že sa mýlia a životnému prostrediu môžu dokonca skôr uškodiť.
Nemaj deti a zachrániš životné prostredie?

Počet tých, ktorí sa rozhodli nikdy nestať rodičmi, narastá a pre svoje rozhodnutie uvádzajú rôzne dôvody. Ohľad na životné prostredie síce nepatrí k najviac uvádzaným dôvodom, ale nemalá časť práve ním zdôvodňuje svoje rozhodnutie, prípadne ho uvádza ako jeden z viacerých dôvodov. 

Zároveň sa tento prístup k odmietnutiu vlastného potomstva pre údajné dobro planéty prejavuje aj v rôznych iniciatívach, ktoré z neho nerobia len akt individuálneho rozhodnutia, ale aj propagovaný životný štýl či otázku akejsi spoločenskej zodpovednosti. 

Či už ide o pomerne radikálne Hnutie za dobrovoľné ľudské vyhynutie, ktoré založil v roku 1991 americký ekologický aktivista Les U. Knight, alebo britské ženské hnutie Birth Strike, o ktorom pred pár mesiacmi na Postoji písal aj Martin Leidenfrost. 

Tento prístup však podľa mňa nie je domyslený a paradoxne, ako nižšie argumentujem, to môže byť naopak – tí, ktorí nebudú mať deti kvôli životnému prostrediu, mu týmto svojím rozhodnutím skôr uškodia.

Vychádzam z toho, že ľudia sa líšia v tom, do akej miery si uvedomujú potrebu chrániť životné prostredie, resp. do akej miery je to pre nich dôležitý ohľad, ktorý berú do úvahy v osobnom či verejnom živote. A tiež z toho, že životnému prostrediu vieme pomôcť konkrétnymi krokmi, teda tým, že niečo prestaneme robiť, niečo začneme robiť alebo niečo budeme robiť inak ako dodnes.

A teraz k podstate veci. V tom, aký postoj máme k životnému prostrediu, hrajú zrejme nezanedbateľnú rolu naše gény. Vo všeobecnej rovine to možno predpokladať na základe tzv. prvého zákonu behaviorálnej genetiky, podľa ktorého všetky psychologické vlastnosti sú vo významnej miere ovplyvnené geneticky. 

Americký psychológ a špecialista na oblast behaviorálnej genetiky Richard Plomin uvádza, že v priemere približne 50 % odlišností medzi ľuďmi v psychologických vlastnostiach je spôsobených genetickými rozdielmi medzi nimi. 

I keď sa mi nepodarilo nájsť výskum, ktorý by priamo skúmal dedičnosť pro-environmentálnych postojov, tento súvis vieme dokázať aj o niečo konkrétnejšie. Kanadský psychológ Jacob B. Hirsh skúmal vzťah záujmu o životné prostredie k osobnostným charakteristikám podľa psychologického modelu známeho ako Big Five, ktorý popisuje osobnosť človeka podľa pomeru piatich charakteristík: neurotizmus, extraverzia, otvorenosť, prívetivosť a svedomitosť. 

Inzercia

Hirsh na základe vzorky 2 690 nemeckých dospelých zistil, že tento záujem vo významnej miere pozitívne koreluje najmä s prívetivosťou, otvorenosťou a neurotizmom (podrobnosti na s. 246 odkazovanej štúdie). O tom, že genetika hrá rolu pri individuálnych rozdieloch v osobnostných charakteristikách, niet sporu

Z tohto vyplýva, že deti rodičov, ktorí sa zaujímajú o životné prostredie a sú za ohľaduplné správanie k nemu, budú s vyššou pravdepodobnosťou viac „environmentally friendly“ ako deti rodičov, ktorých zmienené hľadisko priveľmi nezaujíma.

Tí, ktorí sa z ohľadu na životné prostredie vzdajú vlastnej reprodukcie, tak môžu prispieť k tomu, že v ďalších generáciách bude podiel ľudí, ktorí prirodzene inklinujú k environmentálnemu zmýšľaniu, menší, čo môže prispieť k zhoršeniu toho, ako sa ľudia k životnému prostrediu správajú, či už na individuálnej alebo na celospoločenskej úrovni. To sa môže osobitne negatívne dotknúť dôležitých systémových proekologických regulácií prijímaných cez demokratické mechanizmy.

Tento argument navyše platí, resp. sa zosilňuje aj vtedy, ak by bol vzťah k životnému prostrediu výraznejšie ovplyvnený výchovou, keďže „zelení“ rodičia asi skôr naučia svoje deti, aby mysleli aj na životné prostredie, ako tí, ktorým na tom veľmi nezáleží.

Samozrejme, o enviromentálnom antinatalizme možno diskutovať aj do väčšej hĺbky alebo z iných uhlov pohľadu, napríklad o tom, či je vôbec možné, aby sa z týchto dôvodov vzdalo vlastného potomstva dostatočné množstvo ľudí, aby to malo nejaký efekt na stav životného prostredia, alebo o tom, či sa takéto zmýšľanie neobmedzuje len na západné krajiny s už i tak nízkou pôrodnosťou a aké sú vôbec možnosti jeho rozšírenia do krajín a oblastí s najväčším populačným prírastkom. Ale to je mimo zámeru tohto textu.

Vzhľadom na uvedené tak možno na otázku v nadpise odpovedať negatívne. Tí, ktorým leží na srdci osud životného prostredie, by sa z toho dôvodu nemali vzdávať potomstva. Ich záujem a prístup bude totiž zrejme potrebný aj v ďalších generáciách.

Ilustračná fotografia: Freepik – Jcomp
 

Odporúčame

Blog
Kultúrna premena Západu očami Douglasa Murraya

Kultúrna premena Západu očami Douglasa Murraya (výber z blogov)

Prečo v dobe, ktorej mal dominovať liberálny individualizmus, zrazu rastie význam skupinových identít? Prečo sa vraj dá zmeniť pohlavie, ale nedá sa zmeniť rasa či vek? Prečo sa zrazu niektoré feministické ikony dostali do nemilosti pre ich nesúhlas s transgenderizmom? Aj na tieto otázky sa snaží nájsť odpoveď britský novinár Douglas Murray vo svojej najnovšej knihe The Madness of Crowds: Gender, Race And Identity (Šialenstvo davov: gender, rasa a identita).

Blog
Faloš prezidentky

Faloš prezidentky

Istanbulský dohovor pre Slovensko nekončí. Pani prezidentka si z ľudí, vrátane poslancov NR SR, urobila bláznov. Poslala list bez právnych účinkov a možno očakávala, že nikomu nenapadne zisťovať to na Rade Európy. Keď sme tak urobili, jej hovorca priznal farbu.