Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
30. máj 2020

Duch dáva dary, aby bolo lásky viac

Pár veršov z Prvého listu Korinťanom (12,3b-7.12-13) na slávnosť Zoslania Ducha Svätého nás vovádza do širšej problematiky rozličnosti darov Ducha Svätého v kresťanskom spoločenstve.
Duch dáva dary, aby bolo lásky viac

Zamyslenie k evanjeliu tejto nedele nájdete na našej internetovej stránke tu.

Prvý list Korinťanom patrí medzi tzv. protopavlovské listy, teda tie, ktorých autorom je s veľkou pravdepodobnosťou sám Pavol. Tento list je jeho odpoveďou na list, ktorý dostal od tamojšej cirkvi (pozri napr. 7,1). Ten sa nám však nezachoval. Môžeme teda len dedukovať jeho obsah práve z Pavlových slov a štýlu jeho odpovede.

Prvý list Korinťanom je pomerne dlhý – má 15 kapitol. Avšak úryvok z 12. kapitoly, ktorý je vybratý pre liturgické čítanie sv. omše na slávnosť Zoslania Ducha Svätého, je len veľmi strohý. Nie je to ani úryvok ucelený: začína sa v polovici 3. verša, pokračuje po verš 7, a potom sa preskakuje na verše 12 a 13. Výber je teda značne zúžený a tieto verše tvoria len akoby úvody k menším častiam, ktoré po nich nasledujú. Zároveň tvoria časť väčšieho celku, ktorý by sme mohli vymedziť od 12,1 až po 14,40.

Pavol sa tu zamýšľa nad témou, čo to znamená byť duchovným človekom. Zo štýlu jeho slov sa zdá, že list, ktorý mu Korinťania poslali neobsahoval priamo takúto otázku. Skôr sa dá predpokladať, že Pavol reaguje na ich vnímanie pravej duchovnosti a snaží sa ich pohľad korigovať. Zdá sa, že ich vnímanie bolo preduchovnelé, a miestami akoby považovali svoju duchovnosť až za anjelskú. Pavol napríklad poopravuje ich pohľad na telesné manželské spojenie, keď vraveli: „Dobré je, ak sa muž nedotýka ženy,“ (7,1b) a radí im: „Neodopierajte si jeden druhému,“ (7,5a). Z Pavlovej rozpravy v 15. kapitole o zmŕtvychvstaní tela sa zas dá usúdiť, že podceňovali význam tela v súvislosti so vzkriesením mŕtvych.

Pavol poukazuje na to, že pri daroch Ducha je veľmi dôležitý aspekt ich osohu pre spoločenstvo. Zdieľať

Dobre do toho zapadá aj téma časti listu, do ktorej patrí aj náš úryvok. Táto časť je Pavlovou reakciou na ich preceňovanie daru jazykov, ako to môžeme jasnejšie vnímať v 14. kapitole, kde táto rozprava vrcholí. Pavol tento dar nespochybňuje ani ho nezakazuje (14,39). Poukazuje však na to, že pri daroch Ducha je veľmi dôležitý aspekt ich osohu pre spoločenstvo (pozri napr. 14,12). V súvislosti s darom jazykov tu teda ide o dôležitosť zrozumiteľnosti toho, čo sa hovorí pri spoločných zhromaždeniach. „Anjelské jazyky“, ako ich tak sám Pavol nazýva (13,1), keďže sú pre väčšinu nezrozumiteľné, majú osoh pre jednotlivca a v spoločenstve majú význam, ak je tam aj ten, čo má dar ich vykladať (14,27-28).

Pavol svoju rozpravu na túto tému začína už v 12. kapitole, keď hovorí: „Dary milosti sú rozličné, ale Duch je ten istý. Aj služby sú rozličné, ale Pán je ten istý. A rozličné sú aj účinky, ale Boh, ktorý pôsobí všetko vo všetkých, je ten istý. Každý však dostáva prejavy Ducha na všeobecný úžitok,“ (12,4-7). To sú slová práve z dnešného úryvku. V prípade poslednej vety grécky text nešpecifikuje, či ide o úžitok len pre jednotlivca, alebo pre celé spoločenstvo. Avšak zo širšieho kontextu Pavlovej rozpravy sa dá usudzovať, že hovorí práve o úžitku všeobecnom.

Pavol teda začína zdôraznením, že Boží Duch v spoločenstve Cirkvi vzbudzuje množstvo darov, ktoré však pochádzajú od toho istého Ducha a ten ich dáva preto, aby boli na osoh celému spoločenstvu. Po citovaných slovách nasledujú verše, ktoré máme v čítaní vynechané, ale v ktorých Pavol vyratúva konkrétne dary a znova zdôrazňuje, že hoci sú rozličné pochádzajú od toho istého Ducha, „ktorý rozdeľuje každému ako chce“ (12,11b).

Inzercia

Sme rozdielni a máme rozdielne dary od Božieho Ducha, ale spoločne tvoríme jeden celok a navzájom si slúžime. Zdieľať

Na lepšiu ilustráciu toho, čo hovorí použije geniálny príklad ľudského tela. Druhá časť dnešného čítania je práve úvodom k tomuto príkladu: „Lebo ako je jedno telo a má mnoho údov, ale všetky údy tela sú jedno telo, hoci je ich mnoho, tak aj Kristus,“ (12,12). Cirkev je Kristovým telom a krstom sa stávame jeho súčasťou. Ľudské telo má rozličné súčasti, ktoré sú pre celé telo dôležité práve v svojej rozdielnosti. Spoločne však tvoria jeden celok a navzájom sa potrebujú a slúžia si. Tak je to aj s členmi Cirkvi: sme rozdielni a máme rozdielne dary od Božieho Ducha, ale spoločne tvoríme jeden celok a navzájom si slúžime. Rozdielnosť darov je pre dobro a jednotu celku veľmi dôležitá, a preto nie je správne vyzdvihovať jeden dar, nech ako anjelský by sa zdal. Zjednodušene povedané, veľkosť duchovnosti človeka sa „nemeria“ tým, či má, alebo nemá dar „anjelských“ jazykov.

Pri tejto argumentácii ide Pavol ešte ďalej a nezastaví sa pri vyratúvaní jednotlivých darov. Pri uvažovaní nad skutočnou duchovnosťou opäť takpovediac sťahuje hlavy svojich poslucháčov z oblakov a stavia ich späť nohami na zem, keď im vraví: „Ale usilujte sa o vyššie dary milosti. A ešte vznešenejšiu cestu vám ukážem. Keby som hovoril ľudskými jazykmi aj anjelskými, a lásky by som nemal, bol by som ako cvendžiaci kov a zuniaci cimbal,“ (12,31–13,1). Myslím, že väčšina z vás už veľmi dobre vie ako to pokračuje.

Nad rozličné dary milosti je tu láska jeden k druhému. Zdieľať

Nad rozličné dary milosti je tu láska jeden k druhému. K tomu tieto dary slúžia a tu nachádzajú svoje naplnenie. V závere toho nádherného a tak známeho hymnu na lásku, ktorý sa najčastejšie číta na sobášoch, akoby sa mal týkať len lásky medzi mužom a ženou, Pavol prízvukuje: „Láska nikdy nezanikne. Proroctvá prestanú, jazyky zamĺknu a poznanie pominie,“ (13,8). Jednotlivé dary pominú, lebo sú len prostriedkom, aby sa väčšmi mohla medzi Kristovými učeníkmi rozmáhať láska, ktorá zánik nepozná. Ak by členovia nejakého kresťanského spoločenstva oplývali rôznymi výnimočnými darmi ako je dar jazykov, či dar proroctva a pod., ale chýbala by medzi nimi vzájomná láska, boli by takéto dary nanič. To by sme mali mať na pamäti v našich kresťanských spoločenstvách aj dnes.

Matúš Imrich
Autor je kňazom Košickej arcidiecézy a členom Centra pre štúdium biblického a blízkovýchodného sveta. Získal licenciát na Pápežskom biblickom inštitúte v Ríme, kde v súčasnosti pokračuje v doktorandskom štúdiu.

Použitá literatúra:
Fee, G. D., The First Epistle to the Corinthians (NICNT; Grand Rapids, MI 1987).
Thiselton, A. C., The First Epistle to the Corinthians: a commentary on the Greek text (NIGTC; Grand Rapids, MI 2000)

Inzercia

Centrum sa zameriava predovšetkým na výskum a vzdelávanie v oblasti biblických a blízkovýchodných vied s interdisciplinárnych presahom do iných oblastí, na popularizáciu vedeckého štúdia biblického a blízkovýchodného sveta, na biblický apoštolát a formáciu. Členmi Centra sú kňazi Košickej arcidiecézy zaoberajúci sa štúdiom biblického a blízkovýchodného sveta. Viac o Centre a jeho aktivitách na www.biblia.rimkat.sk

Inzercia

Odporúčame

Blog
Keď nás prenasledujú

Keď nás prenasledujú

Našu veľkonočnú liturgickú lektúru Prvého listu Petrovho završujeme úryvkom zo 4. kapitoly. Slová, ktoré tu čítame naznačujú, že text bol napísaný v čase, kedy sa zo strany spoločnosti objavili prvé formy perzekúcie. Takto môžeme tento spis datovať do neskoršieho novozákonného obdobia. Začaté prenasledovania sa, ako vieme z dejín, stali charakteristickou črtou kresťanského života odvtedy až dodnes, a budú ňou aj do budúcnosti. Preto sa nechajme týmito veršami povzbudiť a poučiť. Ako sa teda zachovať v čase verejného útoku? Zamyslenie i text rozdelím na tri časti.

Blog
Faloš prezidentky

Faloš prezidentky

Istanbulský dohovor pre Slovensko nekončí. Pani prezidentka si z ľudí, vrátane poslancov NR SR, urobila bláznov. Poslala list bez právnych účinkov a možno očakávala, že nikomu nenapadne zisťovať to na Rade Európy. Keď sme tak urobili, jej hovorca priznal farbu.