Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
09. máj 2020

Skúsme to vecne

Navrhujem, aby sme v našej cirkvi ukončili prax verejného urážania a osočovania sa a začali komunikovať vecne.
Skúsme to vecne

V súvislosti s koronakrízou sme sa všetci ocitli v situácií v akej sme neboli už veľmi dlho. Všade preto vyvstáva množstvo otázok a premýšľa sa o tom ako riešiť problémy, ktoré nám táto situácia priniesla. A keďže nikto nemá patent na rozum a nepozná správne odpovede na všetky otázky, musíme navrhovať riešnia, diskutovať o nich, po čase ich prehodnocovať a niektoré aj zrušiť. A to aj v cirkvi.

Preto potrebujeme premýšľať a diskutovať o tom, či a do akej miery je správne rušiť omše, ako čo najvhodnejšie zabezpečiť prístup k sviatostiam, o tom, ako je správne prijímať eucharistiu, či o mnohých iných veciach.

No diskutovať a hľadať riešenia sa dá len vtedy, ak sa o probléme bavíme vecne. Nie, ak sa niekto neustále uráža a vystavuje iným stranám sporu nevyžiadané psychologické profily.

Narážam tým najmä na kázeň Juraja Vitteka, ktorá zaznela v rámci jeho homílie na TV Lux, v ktorej stotožnil tých, ktorí nesúhlasia s podávaním sv. prijímania na ruku s veľmi nelichotivým a nemiestnym psychologickým profilom, v ktorom o nich hovoril ako o frfľošoch, nezrelých, namyslených egoistoch, ktorí majú v mozgových závitoch chybný program atď. Škoda tu toho písať viac. Aby som pánu Vittekovi nekrivdil, treba napísať, že v závere kázne v zopár vetách zhrnul aj svoje argumenty prečo s podávaním sv. prijímania na ruku súhlasí. No tým nevkusným úvodom to celé pokazil.  

Podobne hovorca KBS, Martin Kramara v závere svojho článku na TK KBS pripodobnil tých, ktorí nesúhlasia s prijímaním eucharistie na ruku k ľuďom, ktorí sa radšej pohádajú a všetkých osočia akoby mali niekoho pustiť pred sebou v čakárni u lekára. Mimochodom, toto je v príkrom rozpore s tým akým tónom bola napísaná výzva, ktorej autori prosia biskupov o to, aby zrušili povolenie prijímať eucharistiu na ruku. Áno, článok Kramaru bol takmer celý čas vecný, poskytol viacero argumentov, ale opäť, načo to absolútne nepodložené, priam osočujúce, zbytočné prirovnanie v závere? 

Rovanko bolo nepochopiteľné načo v celkovo vecnom článku o tom, že sa obnoví verejné slávenie sv. omší dal otec Kramara na koniec jedného z odstavcov slová: "Rozumný pochopí..." Čo tým chcel povedať, že ten, kto si myslí niečo iné je automaticky nerozumný a rozumný je len ten, kto zdieľa jeho názor? Opäť zbytočný osobný invektív.

Predstavte si spor dvoch priateľov z ktorých jeden navrhne ísť večer do kina a druhý by chcel ísť radšej na prechádzku. Aby sa dohodli, mali by diskutovať o tom kam je vhodnejšie ísť a prečo a nevymýšľať psychologické profily jeden na druhého, lebo tak by sa dosiahlo len to, že jeden z nich by sa skôr či neskôr urazil. A treba povedať, že nie neprávom. 

Alebo si predstavte, že by malý syn začal namietať a dávať svojej mame, či otcovi alternatívne návrhy na nejaký ich príkaz. Napríklad o tom, že si má upratať izbu, alebo ísť spať, či jesť. Rodič by mu však namiesto vecnej odpovede povedal niečo v zmysle, že je frfľoš, že mu chýba pokora, či vďačnosť, že je nezorganizovaný a nevyzretý egoista, ktorý má chybný program v mozgu a podobne. Asi nikto by takýto postup rodičov nechválil a poradil by im, aby synovi radšej rozumne vysvetlili prečo je jeho názor lepší, prípadne skúsili nájsť kompromis. 

Problémom je, že takýmto štýlom aký predviedli páni Kramara a Vittek vlastne išli proti svojmu cieľu, teda ukázať aká je pravda. Osočujúce slová, ktoré použili totiž ľuďom, ktorí ich počúvali, či čítali pravdu neukázali, ale naopak, skôr zakryli.

Tu by mohla vzniknúť námietka, že o takýchto veciach predsa majú diskutovať len odborníci. A ja v zásade súhlasím. Nech diskutujú a nech prijímajú rozhodnutia. No potom by sa ich odporúčania mali aj adekvátne vysvetliť veriacim a ak niekto s nimi polemizuje, má mu byť rozumne, bez zbytočných osobných invektívov vysvetlené, prečo odborníci nezdieľajú jeho názor. Snáď nikto nechce povedať, že veriaci sa nemôžu zapájať do debaty o tom ako správne reagovať na koronakrízu, alebo, že sa nemôžu na nič opýtať, či nebodaj mať iný názor a verejne ho prezentovať.

Inzercia

Napokon, ono je to často naopak. Koľkí vynálezcovia a tí, ktorí sa zaslúžili o mnoho dobra to dokázali práve vďaka tomu, že boli nespokojní a premýšľali nad tým ako veci urobiť inak a to aj napriek tomu, že im mnohí, častokrát aj verejné autority hovorili, že s tým majú prestať, že sa to tak nerobí, že sa to tak nedá, či nemá. 

A posledná vec, na Slovensku sa často hovorí o vulgarizácií verejnej debaty a aj keď to znie ako klišé, myslím, že je správne, že sa vzhliada k "vyspelejším" krajinám, kde ľudia dokážu navzájom vecne diskutovať bez toho, aby sa urážali. Je to výraz zrelosti, či nezrelosti jednotlivých krajín a ich elít. V uplynulých dňoch som sa opäť dostal k Malej knihe o klamstve v ktorej americkí autori verejne diskutovali o tom, či bolo správne, že pro-life aktivisti z Live Action využili nastrčených hercov a skrytú kameru, aby odhalili nezákonné praktiky Planned Parenthood, najväčšej potratovej siete kliník v USA. Skúste si porovnať články uverejnené v tejto malej publikácií s našou debatou o prijímaní eucharistie na ruku.

Preto vás pán hovorca KBS, milí kňazi a laici prosím, mohli by sme sa skúsiť baviť vecne a prestať urážať, osočovať a vymýšľať nevkusné psychologické profily svojich názorových oponentov?

 

PS: Nepatrím medzi odporcov podávania eucharistie na ruku v čase koronakrízy.

PS 2: Mojou snahou nebolo priniesť vyčerpávajúcu analýzu toho, ako ktorá strana v sporoch komunikovala. Preto som nečítal všetky vyjadrenia všetkých strán v sporoch o prijímaní eucharistie, či zákaze slúženia verejných sv. omší. Vyjadrujem sa len k tomu, čo som zachytil v médiách, kde som zaregistroval osobné útoky len z jednej strany. Samozrejme, je možné, že osobné útoky a osočovanie použila aj druhá strana. No aj keď to urobila, myslím, že tí, ktorí dostávajú hlavný priestor v katolíckych médiách by mali vedieť udržať svoj slovník a emócie tak, aby komunikovali vecne.

 

Titulný obrázok: https://www.abrahamolayiwola.com/

Odporúčame

Blog
Prečo biskup Baldacchino obnovil verejné slávenie sv. omší

Prečo biskup Baldacchino obnovil verejné slávenie sv. omší

Katolíckymi médiami po celom svete v týchto dňoch preletela správa o americkom biskupovi Petrovi Baldacchinovi, ktorý od 15. apríla ako prvý americký biskup obnovil verejné slávenie sv. omší. Biskup svoje počínanie vysvetlil v liste kňazom svojej diecézy a v rozhovore pre americkú Catholic News Agency.

Blog
Si sirota alebo Boží syn?

Si sirota alebo Boží syn?

Aký je tvoj vzťah s Bohom? Nie každý dokáže na túto otázku odpovedať jasným áno. Cítiš sa ako Božie dieťa alebo si skôr pripadáš ako sirota? Ak si prijal Ježiša ako Pána a Spasiteľa, stal si sa Božím synom (dcérou). Jedna vec je byť súčasťou Božej rodiny, druhá vec je, ako túto realitu v skutočnosti prežívaš. Tvoje vnímanie je zväčša ovplyvnené tým, ako si vyrastal, okolnosťami a skúsenosťami, prípadne poznačené sklamaniami z ľudí.

Blog
Astráli a astrálne cestovanie

Astráli a astrálne cestovanie

Stáva sa Ti, že pociťuješ veci, ktoré nevnímaš, že sú z Teba? Pociťuješ smútok, depresiu, nervozitu, úzkosť, strach...., i keď na to nemáš racionálny dôvod? Vnímaš vo svojej mysli, že sú Ti podsúvané myšlienky, ktoré nie sú z Teba ani od Boha? Potom máš pravdepodobne problém s astrálnymi telami, ktoré sú v Tebe.