Mali by to byť politici, alebo presnejšie naši zvolení zástupcovia a nimi zvolená vláda.

Mnohí ľudia na Slovensku si neuvedomujú, že reakcia na každú takúto mimoriadnu udalosť je komplexná záležitosť. Pri nej nevyhnutne vznikajú konflikty nielen medzi odborníkmi na rôzne oblasti (verejné zdravie, štátna administratíva, ekonómia,...), ale aj vrámci týchto skupín. Čiže aj keby sme si povedali, že nech odborníci rozhodnú za nás, musel by sa nastaviť mechanizmus toho, akí odborníci a kedy budú rozhodovať a čo budú robiť ak sa nezhodnú. Je to do veľkej miery nemysliteľné pri takýchto veľkých krízach, pretože v zásade nevieme predvídať, aká nepredvídaná kríza dojde najbližšie. Dá sa to ale do určitej miery nastaviť na očakávané riziká - napríklad priemyselné havárie.

Ešte menej ľudí na Slovensku si uvedomuje, prečo si volíme svojich zástupcov. Iste, ide aj o dobývanie renty a presadzovanie záujmov vlastnej skupiny (poľovníci a dôchodcovia sú typické príklady záujmových skupín). Nemenej dôležité - a podľa mňa pre fungovanie spoločnosti podstatnejšie - je, že volení politici sú prevodovou sústavou pre riešenie konfliktov medzi nami. Volení zástupcovia rozhodujú o tom, ako riešiť spor medzi snahou o obmedzenie voľby zabiť svoje nenarodené dieťa a snahou mať možnosť zabiť ho až do okamihu pôrodu (prípadne krátko po ňom). A volení zástupcovia a hlavne vláda sú tí, ktorí rozhodujú o tom, ktoré návrhy a ktorých odborníkov zavedú ako opatrenia na túto krízu.

Ak sa predseda vlády rozhodne počúvať viac epidemiológov zdravotníkov, je to jeho politické rozhodnutie. Na robenie takýchto rozhodnutí je poverený našimi volenými zástupcami. A je prejavom fungujúcej politiky, ak je potom donútený korigovať svoje predstavy pod tlakom koaličného partnera, prípadne opozície.

Zdroj obrázku: Autor: Alex E. Proimos – https://www.flickr.com/photos/proimos/4199675334/, CC BY 2.0, https://commons.wikimedia.org/w/index.php?curid=22535544