Keď sa raz vrátila z vyučovania domov, mama tam nebola. Čínsky komunistický režim ju nechal uväzniť, a vzápätí za mrežami skončil aj jej otec. Na výstrahu. Ani jeden sa však nenechal zlomiť a aj po prepustení sa hlásili ku kresťanstvu. Pre Eleninu mamu to znamenalo ďalšie zatknutie. Takúto budúcnosť pre svoje dieťa nechceli, a tak urobili všetko, aby odišla za hranice. Sú to už roky, čo Elena o rodičoch nevie nič. Len to, že sa stále musia skrývať.
Koronavírus ako príležitosť
Takýchto príbehov dnes život píše dennodenne milióny. Podľa aktuálnej správy mimovládnej organizácie Open Doors bolo vlani až 260 miliónov kresťanov vystavených nátlaku a násiliu pre svoju vieru. Iránsky kresťan Ramiel Bet Tamraz bol napríklad len nedávno odsúdený na štyri mesiace väzenia. A to iba preto, že si dovolil usporiadať bohoslužbu. Jeho otca, kresťanského pastora, za doma konané služby Božie zatkli a po rokoch vo väzbe, za „konanie protinárodnej bezpečnosti“, odsúdili na desaťročie za mrežami.
Práve teraz na chvíľu zdieľame zlomok ich životov – ale naozaj len maličký zlomok. Keď nám kostoly a chrámy na istý čas zavrela pandémia nového koronavírusu, keď nás pripravila o silu a povzbudenie, ktoré nie sú miliónom kresťanov vo svete dopriate vôbec alebo len pod hrozbou väzenia.
Nie je to však zároveň dar priblížiť sa a pochopiť tých, ktorí to prežívajú každý deň celý život? Nedal v tom Boh každému z nás príležitosť byť skutočným kresťanom, nielen zvykovým návštevníkom kostola?
Kontemplujúc o veľkonočnom tajomstve - uprostred utrpenia prenasledovaných a hladných tohto sveta - sme pozvaní opäť a zas byť Šimonom z Cyrény alebo Veronikou podávajúcou šatku. Ak sme to v zhone bežných dní nechápali, prehliadali a nemali na to čas, tak práve ťaživá prítomnosť nám pripomína, že každý jeden zo siedmich miliárd ľudí vo svete sa musí zapojiť a obetovať časť svojho pohodlia, vychodených chodníčkov a zaužívaných zvykov. A vďaka patrí tým, ktorí sa dokonca vystavujú ohrozeniu pre pomoc druhým, aby sme túto výzvu zvládli. „Uvedomili sme si, že sa nachádzame na tej istej loďke, všetci krehkí a dezorientovaní, no na druhej strane aj dôležití a nevyhnutní; všetci povolaní veslovať spoločne, všetci odkázaní navzájom sa posilňovať,” opísal dnešnú situáciu Svätý Otec František.
Globalizovaná modlitba
Tento rok bol výnimočne dátum Veľkej noci v rovnakom čase ako sviatok Pesachu. Ako Pesach, tak aj Veľká noc nám naznačujú, že utrpenie má zmysel. Dnešná doba nás ale akoby nútila hanbiť sa za utrpenie. Voľakedy bolo mylne a často považované za trest Boží. Dnes je považované za niečo, čo treba skrývať, lebo kazí obraz o dokonalosti života. Ľudia na sociálnych sieťach chcú všetci vyzerať úspešne a šťastne. Akoby len vysmiaty a úspešný človek mal hodnotu.
Ale bolesť je súčasťou života, nevyhnutnou súčasťou života. Naša bolesť nás robí silnejšími, bolesť druhých nás zas pozýva byť ľudskejšími. V tieto dni celý svet zažíva spoločnú bolesť.
Ľudia na sociálnych sieťach chcú všetci vyzerať úspešne a šťastne. Akoby len vysmiaty a úspešný človek mal hodnotu. Ale bolesť je súčasťou života, nevyhnutnou súčasťou života. Naša bolesť nás robí silnejšími, bolesť druhých nás zas pozýva byť ľudskejšími.
Je zvláštne sledovať, ako vo svete, ktorý nikdy nebol globálnejší a prepojenejší, paradoxne zatvorenie hraníc a znemožnenie cestovať túto globalizáciu svojím spôsobom dokončilo a ľudstvo spojilo v jednej túžbe, modlitbe a snahe zvládnuť výzvu pandémie COVID-19. Môže spoločné úsilie skončiť ihneď po tom, ako zvládneme jeden vírus, hoci vieme, že vo svete budú milióny ľudí aj naďalej umierať na maláriu, HIV, ebolu a ďalšie zákerné choroby, znásobené násilím, hladom, vojnami a prenasledovaním?
Každé dve minúty zomrie vo svete jedno dieťa na maláriu, pričom sa ročne nakazí okolo 200 miliónov ľudí. Od roku 2000 dokázalo ľudstvo toto číslo znižovať, no v poslednom období zaznamenávame opätovne jeho nebezpečný nárast. Nemali by sme vynaložiť väčšie úsilie na vývoj a sprístupnenie liekov na maláriu hneď po tom, ako sa nám podarí zvíťaziť nad koronou? Teraz, keď si uvedomujeme viac než kedykoľvek predtým, že sme všetci na jednej loďke?
Keďže koronavírus dominuje vo všetkých domácich a zahraničných správach, informácia o premnožených kobylkách, následkom čoho strádajú v už aj tak chudobou zmietanej Afrike milióny ľudí, akoby ušla pozornosti. Kobylky, často veľké ako ľudská dlaň, doslova posiali všetko, čo sa dá spásť. Zápas s týmto útočným hmyzom znásobuje šírenie koronavírusu. Osud miliónov ľudí je otázny. Faraón vedel, že ďalšia rana nepadne na Egypt, ak prepustí Bohom vyvolený národ. Ale jeho srdce bolo tvrdé. Aj my máme možnosť oslobodiť Bohom milované národy. Nedopusťme preto, aby naše srdcia boli tvrdé ako to Faraónovo. Lebo tak, ako bol židovský národ Bohom vyvolený, je Ním vyvolený a milovaný každý človek.
Epochálna výzva na solidaritu
„Dnes stojí Európska únia pred epochálnou výzvou, od ktorej bude závisieť budúcnosť nielen jej, ale aj celého sveta. Nech sa nepremešká príležitosť dať ďalší dôkaz solidarity aj hľadaním inovatívnych riešení. Alternatíva je iba egoizmus čiastkových záujmov a pokušenie návratu do minulosti, s rizikom vystaviť tvrdej skúške pokojné spolunažívanie a rozvoj budúcich generácií,“ obrátil sa pápež František na EÚ počas svojho príhovoru na Veľkonočnú nedeľu. Ako členka Zahraničného výboru Európskeho parlamentu to cítim ako osobitné pozvanie. Ale to pozvanie patrí aj Slovensku, ktoré je súčasťou Únie.
Slovensko dlhodobo patrilo medzi veľmi aktívne krajiny v oblasti podpory slobody, demokracie a rozvojovej spolupráce. Najmä vďaka nesmierne vitálnemu mimovládnemu sektoru, ktorý sa pomoci krajinám tretieho sveta intenzívne venoval. Pokiaľ však ide o naše medzinárodné záväzky, ku ktorým sme pristúpili v rámci medzinárodných spoločenstiev, ako je napríklad záväzok navyšovať rozpočet oficiálnej rozvojovej pomoci na úroveň 0,33 % hrubého národného dôchodku (HND), treba povedať, že momentálne je Slovensko na poslednom mieste zo všetkých krajín OECD s príspevkom len na úrovni 0,13 % HND.
Myslím si, že je čas obnoviť úsilie o politické riešenia, ktoré dajú odpoveď na oprávnené ambície slobody, pokoja a spravodlivosti vo svete. Je čas požadovať od našej diplomacie a politických predstaviteľov, aby sa týmto otázkam intenzívne venovali. Je čas usilovať sa o hodnotovo vyvážený zahraničný obchod. Aby bol popri našich ekonomických záujmoch v súlade s našou agendou podpory slobody a ľudskej dôstojnosti vo svete a nepriamo nepomáhal tým režimom, ktoré po ľudskej dôstojnosti šliapu. Napokon, posledné týždne ukázali, že takto nastavený obchod sa v konečnom dôsledku obráti aj proti nám. Ako sa to ukázalo v prípade prílišnej závislosti od Číny pri výrobe nevyhnutného zdravotníckeho materiálu.
Je čas vybrať si
Práve dnešná pandémia koronavírusu nám ukazuje, že nič nie je tak ďaleko, aby sa nás to netýkalo. Pôstne obdobie pred tohtoročnými sviatkami Veľkej noci tak prinieslo nečakané zastavenie celého sveta. V tom nevídanom tichu sme zrazu počuli, čo doteraz lomoz každodenného života prehlušoval: výzvu na zmenu, ku ktorej nás pozval aj Svätý Otec. „Voláš nás, aby sme prijali tento čas skúšky ako čas rozhodnúť sa. Nie je to čas tvojho súdu, ale nášho súdu: čas vybrať si, čo stojí za to a čo sa pomíňa, rozoznať, čo je nevyhnutné od toho, čo nie je. Je to čas presmerovať náš život k tebe, Pane, a k druhým.“
Je čas usilovať sa o hodnotovo vyvážený zahraničný obchod, ktorý bude popri našich ekonomických záujmoch v súlade s našou agendou podpory slobody a ľudskej dôstojnosti vo svete.
Tá výzva je o to naliehavejšia a osobnejšia, že sme dennodenne svedkami toho, ako na ňu prikývli tisíce iných: lekári, zdravotné sestry, zamestnanci supermarketov alebo firiem vyrábajúcich zdravotnícky materiál, technický personál, upratovačky, opatrovateľky, vojaci, dobrovoľníci, kňazi, rehoľné sestry a bratia, pracovníci telekomunikačných firiem a nespočetné množstvo ďalších. Aj keď máme obavu o vlastnú budúcnosť, každý z nás je pozvaný byť v prvej línii boja o ľudské životy a ľudskú dôstojnosť vo svete. Každý tam, kde sme, každý deň. Každý tak, ako vieme a aké máme možnosti. Lebo náš svet po korone bude určite iný, záleží však len na nás, či bude lepší.
Titulná foto: Depositphotos.com/osmar01