O umytých oknách

V podstate je tento blog možno len o tom, že by som sa vám chcel pochváliť, že som doma umyl tri okná. Moja milovaná manželka sa určite dodnes čuduje, ako som mohol vydržať a nenapísať to na Facebook. Asi preto mám potrebu napísať to sem. 

Ale nie. Mám veľmi rád umývanie okien. Celkovo mám veľmi rád takú prácu, kde vidno výsledok. Prehadzovanie kopy piesku lopatou, pílenie dreva, kálanie dreva, zbíjanie vyvýšených záhonov, umývanie okien. Umývanie okien je pre mňa ešte akoby o niečo viac. Je to činnosť, ktorá je prepojená s duchovnom, podľa mňa. 

To čo bolo predtým špinavé je jednoducho vodou obmyté a mení sa na čisté. Na priezračne čisté. Tak ako sa mení aj naše srdce, keď si priznáme vinu a ľutujeme. Keď sme na spovedi a všetko nám je odpustené. Ale umyté okná majú aj iný rozmer.

Milujem ten pohľad cez umyté okná. Vždy mám pocit, akoby tam to sklo ani nebolo, akoby tie okná boli otvorené. Že vďaka tomu, že som umyl okno som prepojil dva svety. Svet uväznený vo vnútri so svetom tam vonku. To je tá symbolika. 

To, čo je vnútri je špinavé, stiesnené, uzavreté do seba, mysliace si, že si vystačí samé so sebou, sebestačné a neprijímajúce iné, neprijímajúce iný pohľad. Zatuchnuté, možno niekedy zaplesnuté. 

A to vonkajšie ako symbol voľnosti, nekonečného priestoru a času, čistoty, slobody, nekončiacich možností a nádhery. To vonkajšie, po čom každý z nás túži, aj keď o tom možno ani nevie. To vonkajšie, po čom má každý človek hlad a to jediné, čo nás môže nasýtiť. To vonkajšie, čo si myslíme, že je tak ďaleko a pritom je to tak blízko.

Respektíve, stačí urobiť tak málo. Umyť okno a prepojiť to vonku s naším to vnútri. 

Ja viem, viem, v tomto čase korona vírusu sa bojíme toho vonku ešte viac ako v pokojných časoch a je v tom ďalšia symbolika, pretože to vonku je naozaj nebezpečné pre náš život. Je to nebezpečné, pretože naše životy to zmení a bude nás to ťahať za sebou von viac a viac. Z našej komfortnej zóny na miesta nepoznané, rozhovory nepripravené a vzťahy nezabezpečené. 

Čítal som jeden článok, kde sa písalo, že väčšina ľudí trávi až 90% času vo vnútri budov. Mysliac si pri tom, že kvalita vnútorného vzduchu je lepšia, alebo rovnaká ako vonkajšia. Pravda je ale taká, že to vnútri nikdy nebude také kvalitné ako to vonku. A mohol by som tu písať o štúdiách a vplyvoch toho koľko času trávime v nezdravom prostredí našich interiérov, ale nie o tom som chcel písať. 

Stále je to naše rozhodnutie, náš život. Buď si doma umyjeme okná, alebo neumyjeme. Nemusíme žiť v klame a myslieť si, že nepotrebujeme to vonku. Že to vnútri je dostatočne dobré. Potrebujeme žiť vonku. Potrebujeme to vonku. Či si to priznáme, či nepriznáme.