Niekoľko poznámok k ďalším krokom pri riešení epidémie

V týchto dňoch vrcholí informačné šialenstvo týkajúce sa vypuknutia epidémie korona vírusu. Osobne ho vnímam ako vynikajúcu prípadovú štúdiu núdzového stavu s medzinárodným dosahom. So všetkým, čo s tým súvisí. Pre mňa je to profesne azda rovnako fascinujúci čas, ako obdobie krátko pred, počas a po havárii na jadrovej elektrárni Fukušima Dai-iči. Skúsim dať v nasledujúcich poznámkach pár bodov na zamyslenie a dúfam, že nebudem nudiť. Upozorňujem, že ide o radenie "zboku" a týmito riadkami by som len rád prispel do diskusie konštruktívnym spôsobom.

Vieme, ako budeme situáciu uvoľňovať?

Otázku, ako bude vyzerať postupné odvolávanie protiepidemických opatrení a nábeh na normálny život by sme si mali začať klásť čím skôr. Táto otázka nie je o nič menej dôležitá, ako otázka, aké ďalšie opatrenia nám pomôžu lepšie sa ochrániť pred vážnejším vypuknutím epidémie. V oblasti, kde pracujem sa to volá "fáza obnovy". Bolo by napríklad dobré čím skôr určiť kritériá odvolávania jednotlivých opatrení.

Kedy napríklad zrušíme uzavretie škôl? Týždeň po tom, ako nebude identifikovaný žiaden nový prípad ochorenia alebo dva týždne alebo po tom, ako bude potvrdené vyliečenie posledného známeho chorého pacienta? Dokedy bude platiť povinná karanténa pri príchode zo zahraničia? Dokedy budeme vyzvaní nosiť rúška? Kedy bude povolené opäť sa zhromažďovať a kedy sa otvoria väčšie fabriky a obchody? Čo urobíme, ak bude choroba na Slovensku opäť diagnostikovaná? Ako reagovať na vývoj situácie v okolitých krajinách a v krajinách s inými stratégiami prístupu k šíreniu epidémie?

Odpovede na tieto otázky by určite pomohli aj ekonomicky ťažko skúšaným podnikom.

Rozhodneme sa pomôcť menej šťastným?

Počas najväčšieho rozsahu výskytu ochorenia budeme využívať mnoho prostriedkov, ktoré po odoznení choroby nebudeme vedieť upotrebiť. Napadajú mi teraz namä pľúcne ventilátory a kapacity testovacích laboratórií. Ak si smiem dovoliť odhadnúť ďalší vývoj šírenia nákazy, môžeme v období najbližších týždňov až mesiacov očakávať prepuknutie lokálnych ohnísk v Južnej Amerike a Afrike. Budeme vedieť byť veľkorysí a časť týchto kapacít ponúknuť (darovať? zapožičať?) iným krajinám, ktoré ich budú potrebovať? Možno by bolo dobré vybrať si nejakú krajinu, kde už má Slovensko rozbehnuté projekty a infraštruktúru a ponúknuť ich tam.

Poučíme sa z tejto situácie?

Súhlasím s názorom, že podmienkou efektívnej reakcie na udalosti takéhoto typu je mať s nimi určitú skúsenosť. Tiež by som nerád kritizoval tých, ktorí odozvu na túto situáciu riadili a riadia a sú nútení improvizovať. Zdá sa mi, že sedliacky rozum nemusí byť nevyhnutne horší ako perfektne pripravené plány. Sú ale niektoré oblasti, kde sa ukázalo, že lepšia príprava na známe riziká by nám pomohla aj s vysporiadním sa s týmto neznámym. Napríklad spoločné štátne call-centrum, kde by sa využili existujúce znalosti súkromných call-centier? Celoštátny plán ochrany obyvateľstva aspoň pre známe riziká? Personálne posilnenie Úradu verejného zdravotníctva? Pravidelné cvičenia Ústredného krízového štábu - ideálne za účasti politického vedenia rezortov? Pravidelná účasť na pomoci pri haváriách a epidémiách v zahraničí, aby čo najviac našich záchranárov malo skúsenosť s podobnými situáciami?

Želám všetkým veľa trpezlivosti so znášaním epidémie a veľa múdrosti tým, ktorí musia na ňu reagovať ako manažéri a vedúci.