Školy online: prvá pomoc vo vzdelávaní

Doposiaľ sme ako vychovávatelia a rodičia videli online priestor skôr kriticky - ako zdroj množstva ohrození pre naše deti či prinajmenšom ako príčinu trestuhodného strácania času. Korona vírus nám však teraz trochu mení pohľad. Kolegyňa Danka Čorbová z našej iniciatívy Kvalitné školstvo, inšpirovaná ďalšími ľuďmi, mi podsunula zaujímavú myšlienku. Internet bude možno jedným z mála médií, ktoré dokáže flexibilne a aspoň čiastočne kompenzovať vzdelávacie straty žiakov. Pamätám si, ako Zdeněk Svěrák diktoval Čechom diktáty a sledovalo ho pri tom milión divákov...

Predstavte si, že ráno o pol deviatej posadíte dieťa pred obrazovku a ono si pozrie podnetné video od výborného učiteľa o učive, ktoré práve v škole preberali. Následne na dobre fungujúcom portáli vyplní interaktívne zadanie alebo si stiahne pracovný list zvládnuteľný práve na základe videnej videoprezentácie. Všetko behom 45 min. Takto absolvuje štyri hodiny aj s prestávkmi a o pol jednej padla. Dotácia hodín by sa upravila, aj tie diktáty by mohol diktovať známy herec/herečka :)

Asi nemožno takúto flexibilitu a reakčnú schopnosť čakať od ministerstva školstva, MPC či ŠPÚ, ale nedokázala by to vybaviť komerčná sféra? Jedna z komerčných televízií v spolupráci s poskytovateľom zdieľacích online služieb a skupinou expertných učiteľov a editorov by mohla behom niekoľkých dní otvoriť 9 rôznych online kanálov vždy pre jeden ročník na 4 vyučovacie hodiny denne. Sledovanosť by asi nedosiahla počty žiakov základných škôl, ale predsa len by išlo o zaujímavé čísla na doobedné časy. A verím, že expertných učiteľov, ktorí by takéto prípravy zvládali, máme dosť. Sekundárne by ich mohli motivovať benefity, akými sú zviditeľnenie svojej práce, zaujímavá finančná odmena a vôbec prenesenie problematiky konkrétnej výučby do verejnej diskusie. Ja by som napríklad chcel, aby ma prírodné vedy a techniku (STEM) učila táto pani učiteľka:

Ako pri učení tvorí, si môžete pozrieť tu: https://www.youtube.com/watch?v=BWRo8lDex9k

Navyše, nemuselo by ísť len o vzdelávanie detí. Aj ostatní učitelia by videli množstvo inšpirácií, ako tú-ktorú tému spracovať, pričom skúsený metodik alebo akademik z univerzity by mohol poskytnúť hneď po online vyučovaní reflexiu a vysvetlenie jednotlivých didaktických prvkov. Tu už by boli cieľovou skupinou samotní učitelia či rodičia. To, o čom sme roky uvažovali - dostať didaktickú reflexiu do verejného priestoru - by sa dalo teraz dosiahnuť ako galantné riešenie korona krízy.

Isteže má tento nápad množstvo limitov:

1. Najzjavnejším je rôznorodosť školských vzdelávacích plánov, dokonca aj na tej istej škole sú dvaja rôzni učitelia v dvoch triedach jedného ročníka na tom rozdielne.

2. Môžeme tiež namietať, že vyučovanie má predsa prebiehať konštruktivisticky, v dialógu, v ktorom si dieťa utvára vedomosť interakciou s učiteľom a spolužiakmi. Ak len pasívne vzhliadne video a potom vyplní nejaký pracovný list, prichádza o kľúčový prvok vlastného učenia sa.

3. A napokon technická stránka. Dokážu tvorcovia produkovať videá tak rýchlo? Budú expertní učitelia ochotní cestovať a spolupracovať vo väčšej skupine a tým sa vystavovať možnej nákaze? Neviem. Možno sa to celé bude dať organizovať aj cez individuálnu tvorbu samotných učiteľov, ktorí len dostanú potrebnú technickú podporu. 

Voči všetkým týmto otázkam (a mnohým, ktoré pribudnú) len skromne uvažujem: ak máme v tejto chvíli niečo funkčnejšie, v poriadku. Niektoré školy dokázali zareagovať obratom kvalitnou online komunikáciou, niektorí rodičia sú na svojich domškolákov už zvyknutí. Dovolím si ale tvrdiť, že drvivá väčšina detí momentálne vo vzdelávaní stráda. Mysliac na túto skupinu a ďalšie benefity, o ktorých som písal, neoplatí sa to skúsiť?