Zamyslenie k evanjeliu tejto nedele najdete na našej internetovej stranke tu.

Druhý list Timotejovi spolu s Prvým listom Timotejovi a Listom Títovi sa zvyknú označovať ako Pastorálne listy. Tieto listy majú spoločné nie len to, že sú adresované jednotlivcom, Pavlovým spolupracovníkom, ktorí sú teraz na čele prvých cirkevných obcí, ale zdieľajú aj mnohé témy a štýl. Mnohí zdôrazňujú, že na ich dobré pochopenie je dôležité čítať ich spolu. Ich dôležitou témou je usporiadanie života a štruktúra cirkevných spoločenstiev; preto aj prívlastok „pastorálne“. Hoci prevláda názor, že nejde o autentické Pavlove listy, predsa len sa stále o tom vedú živé debaty. Keďže tu nie je priestor na ponorenie sa do týchto diskusií, budem v tomto krátkom zamyslení, pre zjednodušenie, označovať Pavla ako autora týchto riadkov.

V prvej polovici verša, ktorú liturgia vynecháva, Pavol najprv vyzýva svojho adresáta, aby sa nehanbil za evanjelium a za neho samého, keďže sa označuje za väzňa pre toto ohlasovanie. Hanba a sláva boli dôležitými témami tej doby. Bolo populárne a príťažlivé získavať si slávu a chválu od ľudí rôznymi hrdinskými činmi, vo vojenskom alebo aj v športovom zápolení. Ohlasovanie evanjelia o Ježišovi Kristovi však prinášalo mnohé strasti, ktoré na prvý pohľad akoby prinášali len hanbu z pohľadu vtedajšej spoločnosti.

Pavol sám je teda prezentovaný ako ten, ktorý pre ono ohlasovanie musí znášať ťažkosti. Svojho spolupracovníka preto vyzýva znášať spolu s ním, alebo aj podľa jeho vzoru, tieto doslova „zlé veci“, ktoré sú teraz spojené s ohlasovaním evanjelia. Keďže tieto ťažkosti neobišli Pavla, neobídu ani toho, kto s ním na diele ohlasovania spolupracuje.

Znášať ťažkosti pre evanjelium sa dá len vďaka moci, ktorá sprevádza ono ohlasovanie, a ktorá pochádza od Boha. Zdieľať

Pavol pokračuje, že je treba znášať ťažkosti pre evanjelium doslova „podľa moci Boha“. Nie je jednoznačne zrejmé, čo toto slovné spojenie znamená, najskôr však tieto slová chcú dodať adresátovi odvahu. Znášať ťažkosti pre evanjelium sa dá len vďaka moci, ktorá sprevádza ono ohlasovanie, a ktorá pochádza od Boha.

Preto Pavol následne rozvíja túto myšlienku a vyzdvihuje aký tento Boh, od ktorého táto moc pochádza, je a ako koná. Slovami „on nás spasil“ vyzdvihuje jeho moc: v ňom sú aj ohlasovatelia jeho evanjelia už zachránení. On ich zároveň povolal. Zvýraznená je teda Božia aktivita, nie aktivita ohlasovateľov, čo potvrdzujú aj ďalšie slová: „nie pre naše skutky, ale podľa vlastného plánu a milosti“. Tento Boh to má všetko v rukách, on už vykonal dielo záchrany, napriek tomu nekoná tak, že by odstraňoval všetky ťažkosti, ktoré by mohli postretnúť tých, ktorí zvesť o ňom rozhlasujú.

Tento Boh to má všetko v rukách, on už vykonal dielo záchrany, napriek tomu nekoná tak, že by odstraňoval všetky ťažkosti, ktoré by mohli postretnúť tých, ktorí zvesť o ňom rozhlasujú. Zdieľať

To nebola ani cesta v prípade Ježiša, v ktorom, ako to ďalej rozvíja apoštol, sú tento Boží plán a milosť zosobnené. To, že tu naozaj ide o Boží plán a nie o nejakú nepodarenú zhodu okolností je vyjadrené aj tým, že bolo tomu tak už „pred večnými vekmi“, čo vlastne znamená „pred tým ako začal čas“.

Tento odveký Boží plán a milosť sa naplno stali viditeľnými a vnímateľnými práve v osobe Ježiša Krista v istom konkrétnom čase. Tak ako apoštol predstavoval Boha teraz predstavuje Ježiša Krista a hovorí o ňom, kým je, a teda zároveň ďalej objasňuje ako sa spomínaný Boží plán a milosť v ňom prejavili.

Text hovorí doslova, že Ježiš Kristus je „ten, ktorý zneškodnil smrť a vyžaruje život a nesmrteľnosť prostredníctvom evanjelia“. On nespravil to, že by smrť viac neexistovala, že by ju odstránil ako takú, ale odobral jej silu, urobil ju bezmocnou. Pravý, nesmrteľný život žiari z Kristovho evanjelia, teda z jeho ohlasovania a z jeho života, ktorými naplnil odveký Boží plán, a tak bola daná ľuďom milosť.

Pravý, nesmrteľný život žiari z Kristovho evanjelia, teda z jeho ohlasovania a z jeho života. Zdieľať

O Ježišovom evanjeliu sa tak hovorí na začiatku i na konci dnešného krátkeho úryvku. To, že jeho ohlasovanie musí prekonávať ťažkosti neznamená, že sa treba zaň hanbiť, alebo, že by dokonca prinášalo smrť. Z evanjelia Ježiša Krista totiž žiari život a nesmrteľnosť, lebo ono je zjavením odvekého Božieho plánu s človekom a jeho milosti preň.

Matúš Imrich
Autor je kňazom Košickej arcidiecézy a členom Centra pre štúdium biblického a blízkovýchodného sveta. Získal licenciát na Pápežskom biblickom inštitúte v Ríme, kde v súčasnosti pokračuje v doktorandskom štúdiu.