Ako správne voliť, alebo štyri ponaučenia z histórie slovenskej politiky

1. Nepodceňuj kultúrno-etické témy!

Dnes sú rovnako dôležité ako odstránenie korupcie, či reforma školstva a zdravotníctva.

To sú témy ako potraty, gender ideológia, eutanázia, homosexuálne manželstva a podobne. Často sa hovorí, že tieto témy nemáme riešiť, lebo sa na nich nevieme zhodnúť a preto máme dávať väčší dôraz na otázky na ktorých sa zhodneme, (ako napr. korupcia) lebo ináč sa nikam ako spoločnosť neposunieme. Pozor, toto je jedno veľké klamstvo.

Poučenia z histórie slovenskej politiky číslo 1.:
V roku 2016 keď sa konali posledné voľby do NR SR takmer nikto netušil o tom, že v šuplíku na úrade vlády leží dokument, ktorý dnes všetci poznáme ako Istanbulský dohovor. No prijatie tohto dokumentu, ktorý spolu s väčšou ochranou žien pred  domácim násilím pretláča aj gender ideológiu (teda, že mužom nie som podľa toho, že som sa tak narodil, ale podľa toho ako sa momentálne cítim) traumatizuje našu spoločnosť už viac ako rok. A keby sme v súčasnosti v parlamente nemali poslancov, ktorí s gender ideológiou nesúhlasia, tak by bol tento dokument pravdepodobne už dávno schválený a my by sme sa okrem ochrany žien zaviazali aj k tomu, že v ženských šatniach sa budú prezliekať aj muži, ktorí sa dnes rozhodli, že sa cítia ako ženy.

Dnes je skrátka doba, kedy sú tieto témy na pretrase veľmi často a prakticky sa im nie je možné za štyri roky vyhnúť. Sme jednou z posledných krajín v Európe, kde nie je zavedená asistovaná samovražda, ani eutanázia, kde neplatí gender ideológia, kde nie sú uzákonené homosexuálne manželstvá ani registrované partnerstvá. Ak vám niekto chce tvrdiť, že najbližšie štyri roky sa žiadna z týchto tém nedostane na pretras, tak buď nevníma širšiu realitu, alebo vám klame.
Tieto témy tu jednoducho sú, či sa nám to páči, alebo nie a my k ním musíme zaujať nejaký postoj.

Pri rozhodnovaní sa o tom ako voliť je preto potrebné zohľadniť aj tieto otázky a pýtať sa seba samého, či chcem, aby na Slovensku boli zavedené manželstvá homosexuálov, eutanázia, gender ideológia a podobne, alebo nie.

Prekvapivo je tu však veľa strán, ktoré odpovede na tieto otázky nedávajú a tvrdia, že ich buď neriešia, alebo nechajú svojich poslancov pri hlasovaní o týchto témach v parlamente hlasovať podľa slobodnej voľby. Sú to strany Za ľudí, OĽaNO, SMER, Most Híd, Sme rodina a Dobrá voľba.

Ako teda odhaliť, čo si tieto strany o kultúrno-etických otázkach myslia? Stačí ak si nájdete rozhovory, kde sa k týmto otázkam vyjadrujú, alebo ak si vygooglite ako sa v minulosti zachovali keď sa riešili tieto témy, ak už v minulosti pôsobili v politike.
Takto zistíte, že v strane Za ľudí sa v týchto otázkach nedá spoľahnúť na žiadneho z lídrov kandidátky, aj keď sa sami vyhlasujú za konzervatívcov, správajú a vyjadrujú sa skôr ako umiernení liberáli (hlasovania za sprísnenie potratovej legislatívy, referendum za rodinu, účasť na Pochodoch za život, vyjadrenia k Istanbulskému dohovoru, program strany) a nie ako umiernení konzervatívci. Že v Smere sú asi len traja poslanci, ktorí v týchto otázkach hlasujú konzervatívne, že v Moste ich je ešte menej, a že v strane Sme rodina sa na všetkých poslancov, na čele s predsedom tiež nemôžete spoľahnúť.

Ak sú to noví politici o ktorých sa takéto informácie nedajú zistiť, tak si pozrite ich vyjadrenia k danej téme. Dávajte si však pozor na to, ak sa k týmto témam vyjadrujú veľmi obsiahlo, či vyhábavo, pravdepodobne hľadajú možnosť ako nepovedať ani áno, ani nie, ako napríklad Tomáš Drucker, predseda strany Dobrá voľba v rozhovore pre denník Postoj:

Zdroj: Printscreen www.postoj.sk

2. Prijímaj informácie z médií s kritickým odstupom!

Novinári píšu noviny a nie sväté písmo, aj oni sa môžu mýliť.

Poučenia z histórie slovenskej politiky číslo 2.:
V lete 2014 sa KDH a Smer dohodli na tom, že spoločne zahlasujú za to, aby sa do ústavy dostala zmienka o tom, že manželstvo je zväzkom jedného muža a jednej ženy. Samozrejme, SMER do toho nešiel z úcty k inštitúcií manželstva, ale preto, že jeho šéf kandidoval v tom čase za prezidenta a takto chcel vzbudiť sympatie u konzervatívnejších voličov. Okrem toho, Smer od KDH na oplátku žiadal, aby mu pomohlo so zmenami niektorých zákonov v súdnictve (išlo hlavne o to, aby boli kandidáti na sudcov preverovaní Národným bezpečnostným úradom). Pointou však je, že v tom čase sa takmer všetky médiá strašne obúvali do KDH. Tvrdili, že kvôli zmienke o tom, že manželstvo je zväzkom jedného muža a jednej ženy KDH zapredalo naše súdnictvo či, že zapredali našu demokraciu. Tvrdili, že takáto zmienka v ústave vôbec nie je potrebná a, že takto vlastne vzniká nová koalícia SMERu s KDH, viacerí hovorili o manželstve medzi SMERom a KDH. Áno, niečo podobné ako to, čo nedávno  predvádzali poslanci PS/Spolu v parlamente, len vtedy to bolo bez torty. Najzaujímavejšie na tom však je, že po voľbách sa koalícia SMERu s KDH nekonala (pre úplnosť treba dodať, že KDH sa nedostalo do parlamentu) a, že súdnictvo ani demokraciu to nijako nezničilo.
Alebo si spomeňte na to, ako naše médiá informujú o Národných pochodoch za život a ako ich znevažujú, ako jeho účastníkov obviňujú z fašizmu, zo šírenia nenávisti, z toho, že majú slabšiu inteligenciu, že zaspali dobu a podobne. Pamätám sa na to, že keď bol prvý takýto pochod, tak niektoré médiá o ňom ani neinformovali aj keď to bolo najväčšie verejné zhromaždenie od novembra 1989. A takýchto príkladov by sa dalo nájsť mnoho.

Zdroj: printscreen www.sme.sk

Preto keď čítame informácie v médiách mali by ste mať na pamäti, že im nemôžete všetko veriť. Áno, mnohé z nich robia množstvo záslužnej činnosti v oblasti odhaľovania korupcie a podobne, za čo im patrí veľké uznanie. No v hodnotových otázkach drvivá väčšina z nich stojí na liberálnej strane a preto musíme tak brať aj informácie, ktoré nám ponúkajú. Musíme pamätať na to, že pokiaľ ide o hodnoty v politike, tak radi preháňajú a kreslia príliš čierne scenáre a, že voliť konzervatívnych politikov nie je nijako spiatočnícke, ani nerozumné, aj keď sa nám to snažia naše médiá nahovoriť. Robia to, lebo sú liberálne a to nemyslím ako urážku, ale ako holý fakt. A my ich preto tak musíme brať.

Na druhej strane, máme tu aj množstvo nových médií, ktoré sa tvária ako konzervatívne, no používajú lož a konšpiračné teórie ako pracovné metódy. Veriť médiám, ktoré klamú je rovnako nebezpečné ako veriť médiám, ktoré preháňajú, alebo prezentujú len jeden pohľad na spoločnosť.

Ak ste konzervatívne zmýšľajúci volič, tak Denník N, SME, ale ani Infovojnu a ďalšie médiá radšej neberte smrteľne vážne a skúste sa na informácie, ktoré prinášajú pozrieť aj kritickým okom, či sedliackym rozumom.

3. Netaktizuj, ale slobodne vyberaj!

Vysoké preferencie nie sú znakom dobrého politika, ani dobrej strany.

Poučenia z histórie slovenskej politiky číslo 3.:
Tu by sa dalo použiť veľmi veľa príkladov, ale pre mňa je stále asi naj ten zo župných volieb v roku 2017. Pamätám si ako značná časť mojich známych zo Spoločenstva Ladislava Hanusa nešla voliť Mrvu za župana, aj keď ho považovali za najlepšieho kandidáta preto, lebo mal v prieskumoch nízke čísla a vtedy predsa bolo potrebné poraziť najmä kandidáta SMERu Milana Ftáčnika (aj keď ten kandidoval ako nezávislý). Výsledky však mnohých prekvapili. Ten Mrva, ktorý nemal šancu získal 16% hlasov, (len o 1,5% menej ako Ftáčnik) zatiaľ čo víťaz Droba získal 20,4%, čo bolo v konečnom dôsledku len o 4,5% viac. To ukazuje, že keby moji známi príliš netaktizovali, tak mohli mať za župana toho, koho považovali za najlepšieho a nie toho, koho im vybrali predvolebné prieskumy a ostatní obyvatelia Bratislavského kraja.
Alebo číselne ešte lepší príklad. V roku 2016 keď sa konali posledné voľby do parlamentu boli v poslednom prieskume zverejnenom agentúrou MVK preferencie strán takéto: Sieť- 14,6%, KDH- 8,2%, OĽANO- 5,9%, SaS 3,4%, ĽSNS- 2,1%. Výsledky volieb o nejaké dva týždne neskôr však už boli takéto: SaS skončila druhá s 12,1% hlasov (+8,7%), OĽANO tretie s 11,02% hlasov (+5,1%), ĽSNS piate s 8,04% hlasov (+6%), Sieť ôsma s 5,6% hlasov (-9%) a KDH sa do parlamentu nedostalo, lebo malo 4,94% hlasov (-3,2%).

Zdroj: printscreen www.vysledkyvolieb.sk

Alebo si spomeňte na našu súčasnú prezidentku, ktorá mala ešte v lete 2018 preferencie na úrovni okolo 3% a už v jeseni bola najsilnejším kandidátom.     

Vo volebnej miestnosti preto nemá veľký zmysel taktizovať. Skôr je potrebné vyberať na základe programu a toho ako sa kandidáti správajú a potom držať prsty svojmu favoritovi. Verejná mienka je totiž veľmi nestála a mení sa priam zo dňa na deň a strane, ktorú ste sa rozhodli voliť na základe toho, že má dobré šance dostať sa do parlamentu sa môže pokojne stať, že sa tam vôbec nedostane ako napríklad KDH v roku 2016, kedy si viacero ľudí povedalo, že oni sa tam určite dostanú, tak to dám radšej niekomu, komu by mohli hlasy chýbať.

Navyše, čo som to za človeka, ak aj v takejto situácií, keď nie som pod žiadnym tlakom, keďže vo volebnej miestnosti ma nikto nekontroluje, ani mi za moje hlasovanie nehrozí žiaden postih, nepremýšľam vlastnou hlavou, ale nechám sa unášať prúdom, či volebnými prieskumami?

A napokon, má zmysel voliť aj malé strany. Tie môžu byť totiž jazýčkom na váhach ako bolo v prípade KDH vo vláde v rokoch 2002 – 2006, kedy kvôli zmluve o výhrade vo svedomí odstúpilo z vlády a blokovalo aj návrhy o liberalizácií potratov svojho vtedajšieho koaličného partnera, strany ANO, ktorej vtedy šéfoval Pavol Rusko, dnes známy ako údajný objednávateľ vraždy svojej spoločníčky a falšovateľ zmeniek. Nuž, čo by sme mnohí dali za to, keby súčasné KDH aj dnes namiesto vyberania si 30 dňovej lehoty takto trvalo na svojich zásadách.

4. Nevyberaj vulgárnych, ani kultivovaných, ani marketingových politikov, ale kultúrnych ľudí!

Ani vulgárny slovník, ani kravata a štýlový oblek, ale ani vyhrnuté rukávy a super Instagram nie sú znakmi dobrého politika.

Poučenia z histórie slovenskej politiky číslo 4.:
Istá časť spoločnosti na Slovensku vždy rada volila ľudí, ktorí boli vulgárni. Takto nám v roku 1994 vznikla vláda troch vulgárnych politikov v zložení Mečiar, Slota a Ľupták. Mečiar svojho času fyzicky napadol reportéra, ktorý mu kládol nepríjemnú otázku. Slota sa preslávil tým, že chcel nasadnúť do tankov a zrovnať Budapešť so zemou a Ľupták (toho si pamätajú už len pamätníci) bol známy ako politik s kelňou v ruke. Počas vlády tejto trojice bola korupcia násobne vyššia ako je tomu dnes. Bolo to obdobie keď dávali nepohodlným novinárom, či policajtom výbušniny pod autá a keď Slovensku v skutočnosti vládli mafiáni ako Mikuláš Černák. Asi takto vládnu hulváti, ktorých dnes stelesňujú v Slovenskej politike najmä Kotlebovci (po kliknutí na obrázok sa prehrá video):

Zdroj: obrázok: www.topky.sk; video: www.youtube.com

No ani ľudia v oblekoch nie sú garanciou dobrého politika. Róbert Kaliňák, či Ján Počiatek chodili vždy dobre oblečení a vždy mali na verejnosti vyberaný slovník, no i tak sú skôr príkladmi toho ako rozkradnúť štátny majetok, či zneužívať políciu ako vzorom dobrého politika. Kultovým príkladom toho, že oblek nerobí dobrého politika je ale Radoslav Procházka (po kliknutí na obrázok sa prehrá video).

Zdroj: obrázok aj video: printscreen www.youtube.com

Ináč, všimli ste si, že v posledných rokoch sa vždy pred voľbami vyskytne strana, ktorej lídri vystupujú v bielych košeliach bez kravaty, nosia vyhrnuté rukávy a ak predtým nosili okuliare, tak teraz ich prestanú nosiť? Plus, tieto strany majú všeobíjmajúce, no nič nehovoriace názvy, často majú nejaké väzby s prezidentským úradom (minimálne kandidatúru za prezidenta), tvária sa ako noví politici a často majú veľmi všeobecné programy, ktoré však nie sú nijako jednoznačne hodnotovo ukotvené, aby sa nedali nikam zaradiť, no ani sa za nič postaviť? Také formy bez reálneho obsahu. Ak je niektorý politik formou bez obsahu, je to znamenie skôr toho, že predá hodnoty, ktoré dnes zastáva za popularitu, ako toho, že za nimi bude pevne stáť aj v ťažkých časoch. A takým politikom sa tiež neopláca veriť.

Skúste si preto radšej všímať politikov, ktorí komunikujú svoje postoje jasne, no slušne. Ktorí chodia medzi ľudí a nezameriavajú sa len na sociálne siete. Všímajte si takých, ktorí sa viac ako na svoj výzor zameriavajú na tvrdú prácu. Takých, ktorí nemajú za sebou škandály, či pochybné kontakty, no zaujímavé a poctivé projekty.

Populizmu a vulgárnosti máme v Slovenskej politike dosť a aj skúsenosť ukazuje, že ani to, že niekto vie silno kričať, používať vulgárne slová, alebo sa aj pobiť v parlamente nie sú zárukami, že to sú dobrí politici. Skôr naopak, sú to hulváti, ktorí vytvorenie zmysluplnej vlády ešte viac sťažujú. A rovnako tak vidíme, že kradnúť a klamať sa dá aj v oblekoch a s dobrým marketingom a to, že niekto má peniaze, pekný vizuál, či kultivovaný prejav neznamená, že nekradne, či nekoná iné zlé veci.

5. Bonus na záver- čo ak si nemám koho vybrať?

Vitaj v klube! Takých ako ty je v týchto voľbách veľmi veľa a ani ja nepôjdem voliť s radosťou, pretože mám isté výhrady voči každej strane, ktorá kandiduje. No aj napriek tomu by som ti odporúčal ísť voliť.

Áno, sú voľby pri ktorých môže byť lepšie neisť voliť. No to sú voľby kedy máš len málo možností a žiadna z nich nie je prijateľná, čo sa môže stať napríklad v druhom kole prezidentských volieb. No teraz takáto situácia nie je. Vo voľbách kandiduje 25 politických strán a viac ako 3 000 kandidátov.

Chápem, že žiadna zo strán nemusí vyhovovať tvojim predstavám a, že tento rok to môžeš vidieť až tak zle, že skutočne nemáš chuť voliť. No ak ešte raz zvážiš svoje priority, tak určite nájdeš stranu, ktorá sa im približuje viac ako iné. A verím, že ak sa trochu pousiluješ, tak na jej kandidátke nájdeš aj štyroch ľudí, ktorým stojí za to tvoj hlas hodiť.

Titulný obrázok: HNonline