Kresťan sa nemá predvádzať, ale svietiť

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Kresťan sa nemá predvádzať, ale svietiť

Evanjeliový text najbližšej nedele (Mt 5, 13 -16) podáva krátky úryvok z 5. kapitoly Matúšovho evanjelia, ktorá je súčasťou tzv. Ježišovej reči na vrchu.

Matúš zozbieral, usporiadal a vložil Ježišove slová a skutky do prehľadnej štruktúry. Vytvoril uzavreté celky Ježišových slov, ktoré sa striedajú s jeho skutkami. 

Širší kontext

Matúšovo evanjelium uvádza päť veľkých Ježišových rečí:

  • Reč na vrchu v Mt 5 - 7, v ktorej Ježiš ponúka základné chápanie úlohy zákona;

  • Misionárska reč v Mt 10, v ktorej Ježiš dáva inštrukcie svojim učeníkom pri ich hlásaní nebeského kráľovstva;

  • Reč v podobenstvách v Mt 13, v ktorej Ježiš názornými príkladmi približuje tajomstvo nebeského kráľovstva;

  • Reč o komunite v Mt 18, kde Ježiš ponúka postoje, ktoré majú charakterizovať každého učeníka, a spôsob riešenia problémov vnútri kresťanského spoločenstva;

  • Eschatologická reč v Mt 24 - 25 hovorí o tom, akým spôsobom sa majú správať učeníci až do druhého príchodu Pána Ježiša.  

Aj v ďalšie dve nedele, ktoré zostávajú do začiatku pôstneho obdobia, zaznejú evanjeliové úryvky z 5. kapitoly Matúšovho evanjelia. 

Ježišove slová nie sú určené pre klub s ťažko dosiahnuteľným členstvom, ale pre všetkých, čo chcú uplatňovať princípy evanjelia v spoločnosti. Zdieľať

Učeníci

Náš úryvok nasleduje ihned po blahoslavenstvách, ktoré otvárajú Ježišovu reč na vrchu. Pre lepšie pochopenie je dôležité venovať pozornosť celkovému rámcu. Ježišova reč na vrchu začína slovami: „Keď Ježiš videl veľké zástupy, vystúpil na vrch. A keď sa posadil, pristúpili k nemu jeho učeníci. Otvoril ústa a učil ich...“(Mt 5,1-2) Iste, celá Ježišova náuka je určená všetkým ľuďom, predsa tu však máme malú skupinu učeníkov, ktorých si Ježiš vybral, ktorí sa zvlášť majú usilovať čo najvernejšie nasledovať Ježišove slová. Nechápme to však ako delenie na dva tábory: učeníkov a divákov. Ježišove slová nie sú určené pre klub s ťažko dosiahnuteľným členstvom, ale pre všetkých, čo chcú uplatňovať princípy evanjelia v spoločnosti. To platí aj o nás. Šírime kresťanstvo ako ponuku pre celé ľudstvo a zároveň sme to na prvom mieste my, ktorí sme povolaní, aby sme Ježišovo posolstvo žili dôsledne a verne.

Soľ a svetlo

V biblických časoch mala soľ viacnásobné využitie. Slúžila ako ochutidlo do jedla, konzervačná látka, či podľa Knihy Levitus 2, 13 a Knihy Numeri 18, 19 bola súčasťou starozákonných obetí. V homíliách preto zaznievajú rôzne prenesené významy tohto použita soli na duchovný život kresťanov. Ježišov učeník dáva tomuto svetu chuť (avšak pozor na presolenie); uchováva hodnoty evanjelia; svoj život premieňa na stálu obetu podľa vzoru Ježiša Krista. 

Ježišovi učeníci sú pre tento svet nenahraditeľný svojím svedectvom o Kristovi. Zdieľať

Skúsme však vnímať Ježišovu výzvu „vy ste soľ zeme“ v kontexte predchádzajúcich veršov v Mt 5, 11 – 12: Blahoslavení ste, keď vás budú pre mňa potupovať a prenasledovať a všetko zlé na vás nepravdivo hovoriť; radujte sa a jasajte, lebo máte hojnú odmenu v nebi. Tak prenasledovali aj prorokov, ktorí boli pred vami.“ Podstatou Ježišových slov je predovšetkým odkaz na „nepostrádateľnosť“ soli. Ježišovi učeníci sú pre tento svet nenahraditeľný svojím svedectvom o Kristovi. Ak ako veriaci stratíme tento rozmer našej viery, k čomu budeme ako Ježišovi učeníci užitoční? 

Výrok „vy ste svetlo sveta“ tvorí myšlienkovú podobnosť s príkladom o potrebe soli. V našich krajoch mestá vznikali v údoliach pri riekach. V  Svätej zemi jestvujú hlboké a strmé údolia (tzv. wádí), ktoré však na svojom dne nemajú rieky. V zimnom období prudké dažde naplnili tieto údolia bahnom, ktoré sa valilo a ničilo všetko, čo stálo v ceste. Preto ľudia zakladali svoje obydlia v kopcoch. Nasledovaním Krista „svietime“  pre druhých a máme byť pre nich príkladom. Ako je nezmyslom soľ, ktorá stratila svoju slanosť, podobne je nezmyslom lampa, ktorá sa položí pod posteľ resp. pod nádobu. Vidíme, že súčasná spoločnosť často žiada, aby viera bola iba súkromnou záležitosťou, ktorá nemá hodnotový presah na verejný život. K čomu je však potom taká viera dobra? Podobala by sa soli, ktorá stratila chuť a lampe, ktorú skryjeme pod nádobu. 

Akékoľvek vystatovanie a predvádzanie sa nemá v kresťanstve miesto. Zdieľať

Byť soľou a svetlom nie je samoúčelné. Máme ukazovať naše dobré skutky, avšak s jasným zameraním,  aby druhí „oslavovali vášho Otca, ktorý je na nebesiach.“ (Mt 5, 16) Akékoľvek vystatovanie a predvádzanie sa nemá v kresťanstve miesto. Nech náš dobrý život je oslavou Boha v duchu známeho hesla svätého Ignáca z Loyoly: „Všetko na väčšiu Božiu slávu.“ 

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo