Srdce ako nádoba

Raz som sa čudovala, že Pán Boh nedáva v nebi rovnakú slávu všetkým vyvoleným, a mala som strach, že nie sú všetci rovnako šťastní. Vtedy učiteľka postavila veľký pohár vedľa maličkému náprstku, a potom oba naplnila vodou. Na to sa spýtala, ktorý je plnší. Odvetila som, že obidve nádoby sú rovnako plné a že sa do nich nedá naliať viac vody, lebo sa nezmestí. A tu je vysvetlenie: V nebi dá Pán Boh svojim vyvoleným toľko slávy, koľko znesú, a preto posledný nebude závidieť prvému. (Svätá Terézia Lisieux)

Počula som iný podobný príbeh: Bohatý pán sa rozhodol každý deň nasýtiť všetkých chudobných vo svojom mestečku. Chudobným prikázal, aby si priniesli svoju nádobu, do ktorej si môžu načerpať z jeho dobroty toľko, koľko sa im do nej zmestí.  

Každý deň dal pripraviť dobroty a každý deň prichádzali chudobní s nádobami. Niektorí mali hlboké taniere, iní plytké taniere, iní malé misky, iní hlboké misky a niektorí si nepriniesli nič. Každý dostal toľko, koľko sa mu vmestilo do jeho nádoby. Kto si nepriniesol nič, odišiel na prázdno.

Srdce človeka je ako nádoba. Môže byť plytké, hlboké, malé alebo veľké. Človek, keď má pripravené srdce, môže ho odovzdať Bohu a on ho naplní svojimi milosťami a darmi až po okraj. Ak mu nič neodovzdá, vtedy z hostiny odchádza na prázdno.

Vysvetlenie: Každý deň človek dostáva pozvánku na hostinu. Na slávenie Eucharistie. Záleží iba od neho, v akej miere dostane z nebeských dobier; večnú slávu, odpustenie, lásku, pokoj, radosť, milosrdenstvo...