Obdobie škôlky

1. Súdružky učiteľky v škôlke na nás kričia, vyhrážajú sa sa, plieskajú nás rukami aj pravítkom, oslovujú nás priezviskami, pri trestaní nerobia rozdiel medzi šikanujúcim a obeťou. Alebo naopak rozkazujú obeti, aby verejne pred všetkými agresorovi úder vrátila. Vďaka Bohu, nie všetky sú také.

2. Súdružky vyvesujú na okná sezónne vlajočky či plagáty oslavujúce 1. máj a 9. máj. Už v škôlke sa učíme československú hymnu, obe časti.

3. V televízii u starých rodičov vidím davy ľudí s vlajkami, ako idú ulicou a skandujú: „Nech žije Prvý máj!“ Možno už viem, že Prvý máj je nejaký sviatok práce, ale inak tomu nerozumiem.

4. Ideme autom od starých rodičov domov cez Nitru. Na stožiaroch vejú červené vlajky. Snáď tam tiež manifestovali nejaké davy, lebo otec spoza volantu opovržlivo zahundre: „Komunistov jak hadov...“ Neviem, kto sú to tí komunisti, ale dobre to neznie. (Až neskôr som sa dozvedel, že viacerí príbuzní z otcovej aj maminej strany, vrátane starkého a starej mamy, boli prenasledovaní.)

5. Nerád nosím do škôlky svoje pásikavé nohavice. Otec sa ma snaží presvedčiť tým, že také pásikavé nohavice nosí aj americký prezident. Keď bežia správy aj mi ho aj ukazuje, aj s nohavicami. Nie sú ako moje. No aj keby neboli, tak neviem, prečo by ma malo zaujímať, aké nosí nejaký prezident. V každom prípade, vo večerných Televíznych novinách počuť mená Michail Gorbačov a Ronald Reagan často.

6. Pozerávame aj rakúsku štátnu televíziu ORF. Možno viac než tie dve československé. Hlavne Toma a Jerryho, a tiež seriál Knight Rider o hovoriacom a skákajúcom aute Kitt. Seriál voláme Majkl Najt, podľa hlavného protagonistu. Keď sme poobede nútení v škôlke spávať alebo aspoň nehybne ležať, no súdružka učiteľka sa vytratí, na lehátkach sa spustí živá debata o Majkl Najtovi: „Pozerali ste včera, ako bol Majkl Najt vo väzení a takou strunkou si dočahoval kľúč?“

Ešte radšej však máme na ORF Toma a Jerryho. Chodieva v troj- či štvrodielnych vydaniach, ktoré majú ako znelku chytľavú pieseň Vielen Dank für die Blumen od Uda Jürgensa. Radi pozerávame aj večerníčky na STV, ale tie nie sú až také zábavné ako Tom a Jerry.

Rodičia rozumejú po nemecky, takže nezriedka sledujú aj rakúske večerné správy Zeit im Bild.

Život na sídlisku

7. Ako päťročný už ráno idem do neďalekej škôlky sám. Zrejme nie som jediný. Podobne ležérne, v porovnaní s dneškom, rodičia riešia tiež dozor na detskom ihrisku, už v mojich štyroch rokoch. Ihrisko je od nášho paneláku vzdialené päťdesiat až sto metrov, ale nenamáhajú sa byť stále fyzicky pri nás. Z času na čas pozrú na nás von oknom a keď je čas ísť, zavolajú nás domov. Rovnako aj keď som tam sám.

8. V neskorších večerných hodinách a v nedele bývajú potraviny zatvorené. V soboty doobeda treba vystáť dlhý rad na nákupný vozík. Chlieb si nedávame do igelitových ani papierových vreciek, jednoducho sa vloží do vozíka a následne do nejakej plátenej  či pevnej umelej tašky. V pasáži dole schodmi pod potravinami sú lahôdky s vysokými stolmi „na stojáka“ s ťažkým majonézovým treskovým šalátom, ťažkými zákuskami laskonkami a žlými sladkými bublinkovými malinovkami v okrúhlych sklených fľašiach.

9. Na víkend  často chodievame na dedinu navštíviť starých rodičov a pomáhať im v záhrade. Ak ostaneme v Bratislave, sem tam zájdeme na výlet do lesa so susedmi, spriatelenou rodinou. Závory sú v bratislavských mestských lesoch snáď neznámy pojem. Ochrana prírody pred automobilovým hlukom a splodinami sa nekoná. Naša škodovka 100 (neskôr 105) a susedovie Wartburg si to legálne a bez hanby šinú niekoľko kilometrov do lesa, až na Červený kríž. Opekáme si na ohni domácu slaninu od vzdialených príbuzných z Horehronia, masť špinavú od sadzí si podchvíľou odkvapkávame na chlieb.

Základná škola - začiatky

10. V septembri 1989 nastupujem do prvého ročníka ZŠ. Súdružka učiteľka Elena Blahová je na nás väčšinou dobrá, máme ju radi. V triede sme viacerí ľaváci, ona to rešpektuje a nesnaží sa nás preúčať na písanie pravou rukou. Rodičia ma zapíšu do programu Mliečna desiata, čo znamená, že na desiatu v škole dostanem čiastočne dotovaný mliečny výrobok – nejaký miláčik alebo jogurt.  Súdružkám sa zdravíme: „Česť práci!“ V miestnosti, kde je televízor a prehrávač platní, nám súdružka pústí z platne hymnu Sovietskeho zväzu.

11. Občas v rámci vyučovanie pozeráme edukačné televízne vysielanie. Matematiku nám sprostredkuje kreslený seriál s chlapčekom Maťkom a jeho kamarátmi Plusom a Mínusom. Beží tam tiež niečo ako pracovné vyučovanie o vystrihovaní, lepení či vymaľovávaní všelijakých výrobkov, kde vidno len ruky pri práci s voiceoverom, ktorý to veselo komentuje a pri práci si spieva. Dabuje ho tenký ženský či dievčenský hlas, ten istý, čo dabuje aj Drobčeka v relácii Matelko a x ďalších rozprávok.

12. Blíži sa výročie Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie (VOSR). Príslušne tomu sa na triednej nástenke objavuje podobizeň Lenina. Súdružka nás učí o zlom cárovi a boháčoch, ktorí zdieirali chudobných ľudí. Potom však súdruh Lenin proti nim zakročil. Loď Aurora zahájila na zlých boháčov paľbu. A keď boháči videli pochodovať dobrých námorníkov s puškami, „vzali nohy na plecia“ a tak dobro zvíťazilo nad zlom. Ten príbeh sa mi musel páčiť, lebo sa mi veľmi živo vryl do pamäti.

13. Ďalšou aktivitou je úloha priniesť si nejakú hračku, pochádzajúcu zo Sovietskeho zväzu. Minimálne jednu mám: plechové nákladné pekárske auto svetlohnedej farby.

14. V súvislosti s výročím VOSR som vybraný do trojčlenného tímu, ktorý má našu triedu reprezentovať v súťaži „Ukáž, čo vieš o ZSSR“. Sú tam otázky typu: „Povedz aspoň dve značky áut zo ZSSR.“ Z troch tried končíme na druhom mieste, ako cenu získavame farbičky Omnicolor.

Ktožeho vtedy na škole tušil, že už o pár dní sa mnohé veci rýchlo otočia. Ale o tom už viac v druhom, zaujímavejšom dieli: Spomienky prváčika na Nežnú revolúciu a najbližšie mesiace.

Titulný obrázok: Dobový záber z nášho sídliska Záhumenice v Bratislave - Rači, autor fotografie Mikuláš Hrubiško, zdroj: imhd.sk.