Sexuálna revolúcia ako nástroj triedneho boja?

Pointou knihy je totiž, že za sledované obdobie, teda od roku 1960 do roku 2010, sa od seba Belmont a Fishtown stále viac vzďaľujú, čo v konečnom dôsledku ohrozuje samotné základy americkej spoločnosti. Murray si všíma odlišnosti v rodinnom správaní, pracovnom uplatnení, kriminalite a nábožnosti. Tu sa zameriame iba na rozdiely v rodinnom živote.

Sexuálna revolúcia v 60. rokoch výrazne prispela k zmenám v rodinnom správaní (nielen) Američanov. Kľúčové je, že tieto zmeny omnoho tvrdšie dopadli na obyvateľov Fishtownu.

V roku 1960 žilo 94 % amerických belochov vo veku 30 až 49 rokov z Beltownu v manželstve. Pri Fishtowne išlo o 84 %. Od sedemdesiatych rokov podiel ženatých začal postupne klesať, aj keď s výrazne inou odlišnosťou a trvaním. Pri Belmonte sa už v osemdesiatych rokoch stabilizoval na úrovni okolo 85 %, vo Fishtowne klesal ďalej, až na úroveň 48 % v roku 2010. Desaťpercentné nožnice sa tak za niekoľko dekád roztvorili takmer štvornásobne (s. 158).

Podobne poklesla aj subjektívna spokojnosť v manželstve. V roku 1973 (skôr sa tieto údaje nezbierali) bolo so svojím manželstvom veľmi spokojných 74 % obyvateľov Belmontu a 67 % tých vo Fishtowne. V roku 2010 sa údaje pre Belmont nezmenili (i keď prekonali pokles v 80. rokoch a potom nárast od 90. rokov), vo Fishtowne medzitým trvalo klesali až na úroveň cca 53 %, čo je približne trojnásobný rozdiel oproti roku 1973 (s. 161).

Zrkadlovo s poklesom ženatých a vydatých narástol počet rozvedených v danej vekovej kategórií. V roku 1960 nebol v Belmonte rozvedený takmer nikto a vo Fishtowne asi 4 %. V roku 2010 to bolo 7 % v Belmonte a 35 % (teda viac ako každý tretí) vo Fishtowne (s. 160).

Pokiaľ ide o výchovu detí, trend je, žiaľ, podobný. V roku 1960 bol podiel detí z rozvrátených manželstiev vyrastajúcich len s jedným rodičom takmer zanedbateľný. Odvtedy však začal ich podiel postupne narastať a opäť v tvare nožníc. Vo Fishtowne v roku 2010 takto vyrastalo 22 % detí, avšak v Belmonte „iba“ tri percentá detí (s. 163).

Okrem toho došlo od 60. rokov v USA k výraznému nárastu detí, ktoré sa narodili mimo manželstva. Ich podiel z dvoch, troch percent v roku 1960 stúpol až na takmer 30 % v roku 2010. Vzhľadom na to, že podiel detí narodených mimo manželstva negatívne koreluje s dosiahnutým vzdelaním, je veľmi pravdepodobné, že aj na tomto náraste má výrazne väčší podiel Fishtown ako Belmont (s. 165 – 166).

Na okraj týchto údajov treba uviesť, že manželstvo je zo štatistického hľadiska späté s istými benefitmi ako pre spoločnosť, tak aj pre jednotlivca. Murray spomína koncept tzv. manželskej prémie (marriage premium) – ide o to, že ženatí muži zarábajú o 10 až 20 % viac ako neženatí, i keď sa zohľadnia socioekonomické a demografické faktory. Zároveň platí, že ženatí muži sú v USA trikrát menej nezamestnaní ako ich slobodné náprotivky. A keď pracujú, pracujú v priemere viac ako neženatí (s. 186 – 187). Podľa inej štúdie má manželstvo prinášať mužom prospech aj z psychologického a zdravotného hľadiska (Lippa, s. 45).

Pokiaľ ide o deti, asi málokto bude popierať, že vo všeobecnosti je lepšie, ak vyrastajú v úplnej a stabilnej rodine, ideálne s biologickými rodičmi.

Výhody žitia v manželstve a výchovy detí v úplnej a stabilnej rodine založenej na manželstve na základe výsledkov viacerých spoločenskovedných výskumov prehľadne zhŕňa v slovenskom konzervatívnom prostredí pomerne známa brožúrka Prečo na manželstve záleží preložená a vydaná Inštitútom pre ľudské práva a rodinnú politiku (pre jej čiastkovú kritiku pozri recenziu Miroslava Poppera v tomto zborníku).

Na základe uvedeného je teda možné formulovať dve tézy:

1. Sexuálna revolúcia prispela k tomu, že sa rodinné správanie bielych Američanov (a nielen ich) vo vzťahu k manželstvu a výchove detí zmenilo negatívnym spôsobom.

2. Tieto negatívne dopady sa výraznejšie viac týkajú nižších vrstiev americkej spoločnosti ako tých vyšších.

Z týchto dvoch téz vyplýva, a konečne sa dostávame k provokatívnemu nadpisu článku, že sexuálnu revolúciu možno vzhľadom na jej dôsledky vnímať ako nástroj triedneho boja, ktorým sú nižšie triedy výrazne viac poškodené. A hoci sa poškodenie týka aj vyššej triedy (Belmontu), rozostupy v jednotlivých uvedených sociálnych ukazovateľoch sa výrazne zväčšili, práve v neprospech nižších tried.

A k tomu ešte dve poznámky:

1. Murray uvádza, že vo vyšších vrstvách v USA prevažuje liberálna politická orientácia, avšak veľmi výrazne prevažuje medzi tzv. superelitami obývajúcimi najvychytenejšie komunity v a pri mestách New York, Washington, Los Angeles a San Francisco (s. 95 – 99).

2. Hodnoty sexuálnej revolúcie si osvojila prevažná väčšina významných ľavicových politických strán na Západe (prv tzv. zelené strany, neskôr aj sociálno-demokratické strany po prijatí novo-ľavicových politických hľadísk), čím, ako vyplýva z vyššie uvedeného, konali proti záujmom svojho tradičného elektorátu. Preto z tohto hľadiska niet divu, že bývalí tradiční ľavicoví voliči v mnohých krajinách prechádzajú k národno-populistickým stranám, ktoré sú zväčša hodnotovo konzervatívnejšie.

Upozornenie na záver: netvrdím, že vyššie vrstvy cielene využili sexuálnu revolúciu na väčšie oslabenie nižších vrstiev, avšak v skutočnosti to tak, aspoň podľa Murrayom uvedených údajov a trendov z USA, dopadlo. Preto je nadpis článku nadsázkou či provokáciou (i keď, ako som pri písaní článku zistil, nie som v tomto originálny), ktorá má otvoriť diskusiu či aspoň nabádať k zamysleniu.

Knižné zdroje:

LIPPA, Richard A. Pohlaví : příroda a výchova. Praha : Academia, 2009. ISBN 978-80-200-1719-2.

MURRAY, Charles. Coming Apart : The State of White America, 1960 – 2010. New York: Crown Forum, 2013. ISBN 978-0-307-45343-3.

Prečo na manželstve záleží. Tridsať záverov spoločenskovedných výskumov. Rovinka: Inštitút pre ľudské práva a rodinnú politiku, 2015.