Sexuálna revolúcia ako nástroj triedneho boja?

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Sexuálna revolúcia ako nástroj triedneho boja?

V roku 2012 publikoval známy americký sociológ libertariánskeho zamerania Charles Murray svoju dosiaľ najnovšiu knihu Coming Apart : The State of White America, 1960 – 2010. Opisuje v nej dve ideálne, hoci skutočnosťou inšpirované, komunity: Belmont, ktorá reprezentuje podľa socioekonomických kritérií (najmä podľa zamestnania a vzdelania) približne horných 20 % medzi bielymi Američanmi stredného veku, a Fishtown, ktorý predstavuje dolných 30 %. V merku sú bieli Američania, keďže Murray chce ukázať, že problém americkej spoločnosti má triedny, a nie rasový, podtón.

Pointou knihy je totiž, že za sledované obdobie, teda od roku 1960 do roku 2010, sa od seba Belmont a Fishtown stále viac vzďaľujú, čo v konečnom dôsledku ohrozuje samotné základy americkej spoločnosti. Murray si všíma odlišnosti v rodinnom správaní, pracovnom uplatnení, kriminalite a nábožnosti. Tu sa zameriame iba na rozdiely v rodinnom živote.

Sexuálna revolúcia v 60. rokoch výrazne prispela k zmenám v rodinnom správaní (nielen) Američanov. Kľúčové je, že tieto zmeny omnoho tvrdšie dopadli na obyvateľov Fishtownu.

V roku 1960 žilo 94 % amerických belochov vo veku 30 až 49 rokov z Beltownu v manželstve. Pri Fishtowne išlo o 84 %. Od sedemdesiatych rokov podiel ženatých začal postupne klesať, aj keď s výrazne inou odlišnosťou a trvaním. Pri Belmonte sa už v osemdesiatych rokoch stabilizoval na úrovni okolo 85 %, vo Fishtowne klesal ďalej, až na úroveň 48 % v roku 2010. Desaťpercentné nožnice sa tak za niekoľko dekád roztvorili takmer štvornásobne (s. 158).

Podobne poklesla aj subjektívna spokojnosť v manželstve. V roku 1973 (skôr sa tieto údaje nezbierali) bolo so svojím manželstvom veľmi spokojných 74 % obyvateľov Belmontu a 67 % tých vo Fishtowne. V roku 2010 sa údaje pre Belmont nezmenili (i keď prekonali pokles v 80. rokoch a potom nárast od 90. rokov), vo Fishtowne medzitým trvalo klesali až na úroveň cca 53 %, čo je približne trojnásobný rozdiel oproti roku 1973 (s. 161).

Zrkadlovo s poklesom ženatých a vydatých narástol počet rozvedených v danej vekovej kategórií. V roku 1960 nebol v Belmonte rozvedený takmer nikto a vo Fishtowne asi 4 %. V roku 2010 to bolo 7 % v Belmonte a 35 % (teda viac ako každý tretí) vo Fishtowne (s. 160).

Pokiaľ ide o výchovu detí, trend je, žiaľ, podobný. V roku 1960 bol podiel detí z rozvrátených manželstiev vyrastajúcich len s jedným rodičom takmer zanedbateľný. Odvtedy však začal ich podiel postupne narastať a opäť v tvare nožníc. Vo Fishtowne v roku 2010 takto vyrastalo 22 % detí, avšak v Belmonte „iba“ tri percentá detí (s. 163).

Okrem toho došlo od 60. rokov v USA k výraznému nárastu detí, ktoré sa narodili mimo manželstva. Ich podiel z dvoch, troch percent v roku 1960 stúpol až na takmer 30 % v roku 2010. Vzhľadom na to, že podiel detí narodených mimo manželstva negatívne koreluje s dosiahnutým vzdelaním, je veľmi pravdepodobné, že aj na tomto náraste má výrazne väčší podiel Fishtown ako Belmont (s. 165 – 166).

Na okraj týchto údajov treba uviesť, že manželstvo je zo štatistického hľadiska späté s istými benefitmi ako pre spoločnosť, tak aj pre jednotlivca. Murray spomína koncept tzv. manželskej prémie (marriage premium) – ide o to, že ženatí muži zarábajú o 10 až 20 % viac ako neženatí, i keď sa zohľadnia socioekonomické a demografické faktory. Zároveň platí, že ženatí muži sú v USA trikrát menej nezamestnaní ako ich slobodné náprotivky. A keď pracujú, pracujú v priemere viac ako neženatí (s. 186 – 187). Podľa inej štúdie má manželstvo prinášať mužom prospech aj z psychologického a zdravotného hľadiska (Lippa, s. 45).

Pokiaľ ide o deti, asi málokto bude popierať, že vo všeobecnosti je lepšie, ak vyrastajú v úplnej a stabilnej rodine, ideálne s biologickými rodičmi.

Výhody žitia v manželstve a výchovy detí v úplnej a stabilnej rodine založenej na manželstve na základe výsledkov viacerých spoločenskovedných výskumov prehľadne zhŕňa v slovenskom konzervatívnom prostredí pomerne známa brožúrka Prečo na manželstve záleží preložená a vydaná Inštitútom pre ľudské práva a rodinnú politiku (pre jej čiastkovú kritiku pozri recenziu Miroslava Poppera v tomto zborníku).

Na základe uvedeného je teda možné formulovať dve tézy:

1. Sexuálna revolúcia prispela k tomu, že sa rodinné správanie bielych Američanov (a nielen ich) vo vzťahu k manželstvu a výchove detí zmenilo negatívnym spôsobom.

2. Tieto negatívne dopady sa výraznejšie viac týkajú nižších vrstiev americkej spoločnosti ako tých vyšších.

Z týchto dvoch téz vyplýva, a konečne sa dostávame k provokatívnemu nadpisu článku, že sexuálnu revolúciu možno vzhľadom na jej dôsledky vnímať ako nástroj triedneho boja, ktorým sú nižšie triedy výrazne viac poškodené. A hoci sa poškodenie týka aj vyššej triedy (Belmontu), rozostupy v jednotlivých uvedených sociálnych ukazovateľoch sa výrazne zväčšili, práve v neprospech nižších tried.

A k tomu ešte dve poznámky:

1. Murray uvádza, že vo vyšších vrstvách v USA prevažuje liberálna politická orientácia, avšak veľmi výrazne prevažuje medzi tzv. superelitami obývajúcimi najvychytenejšie komunity v a pri mestách New York, Washington, Los Angeles a San Francisco (s. 95 – 99).

2. Hodnoty sexuálnej revolúcie si osvojila prevažná väčšina významných ľavicových politických strán na Západe (prv tzv. zelené strany, neskôr aj sociálno-demokratické strany po prijatí novo-ľavicových politických hľadísk), čím, ako vyplýva z vyššie uvedeného, konali proti záujmom svojho tradičného elektorátu. Preto z tohto hľadiska niet divu, že bývalí tradiční ľavicoví voliči v mnohých krajinách prechádzajú k národno-populistickým stranám, ktoré sú zväčša hodnotovo konzervatívnejšie.

Upozornenie na záver: netvrdím, že vyššie vrstvy cielene využili sexuálnu revolúciu na väčšie oslabenie nižších vrstiev, avšak v skutočnosti to tak, aspoň podľa Murrayom uvedených údajov a trendov z USA, dopadlo. Preto je nadpis článku nadsázkou či provokáciou (i keď, ako som pri písaní článku zistil, nie som v tomto originálny), ktorá má otvoriť diskusiu či aspoň nabádať k zamysleniu.

Knižné zdroje:

LIPPA, Richard A. Pohlaví : příroda a výchova. Praha : Academia, 2009. ISBN 978-80-200-1719-2.

MURRAY, Charles. Coming Apart : The State of White America, 1960 – 2010. New York: Crown Forum, 2013. ISBN 978-0-307-45343-3.

Prečo na manželstve záleží. Tridsať záverov spoločenskovedných výskumov. Rovinka: Inštitút pre ľudské práva a rodinnú politiku, 2015.

Ilustračná fotografia: Pixabay
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo