Čo ďalej po pochode s hnutím za život?

Čo ďalej po pochode s hnutím za život?

Slovenské hnutie za život ukázalo svoju silu. Pohlo desiatkami tisíc ľudí, pohlo národom, ale nepohlo poslancami parlamentu, nepohlo väčšinou médií. Nie je to neúspech. Je to výzva. Poslanci nám odkázali: „Nabudúce“. Aby bolo nabudúce, aby bolo čoskoro, musíme začať teraz. Navyše ochranu života musíme poňať oveľa širšie ako len umelé potraty.

Kto bol pred týždňom na Národnom pochode za život, zažil tú dávku radosti, ktorá prechádzala nami všetkými. Dokonca sa dala cítiť aj cez obrazovky televízorov. Po ňom však prišla studená sprcha. Žiadny návrh zákona, čo i len v najmiernejšej forme upravujúci zlo potratov, neprešiel. 50 000 ľudí na pochode či väčšina spoločnosti, ktorá považuje extrémne vykonávanie potratov na Slovensku za zlo, nestačila. Možno sme si iba naivne mysleli, že niektorý návrh prejde do druhého čítania.

Čo ďalej?

Musíme sa vrátiť o krok späť, zamyslieť sa nad ostatnými štyrmi rokmi od predchádzajúceho pochodu a vyhodnotiť prečo sme ani dnes neuspeli. Čo musíme robiť inak? Pre toto zamyslenie ponúkam niekoľko úvodných podnetov.

1.       Spolupráca

Pro life hnutie existuje po celom Slovensku už desaťročia. Jeho aktívni účastníci žijú vo všetkých mestách a určite vo väčšine obcí Slovenska. Je to široké hnutie s mnohorakými čiastkovými cieľmi. Prvotnou výzvou je podľa mňa prejsť Slovensko a zosieťovať všetkých, aby sme mohli spolu začať pracovať nielen na zmene legislatívy, ale na zmene krajiny.

2.       Spoločný cieľ

Ako sme rôznorodí, také sú rozličné aj naše čiastkové ciele. Všetci bojujeme za život od počatia po prirodzenú smrť. Naším spojivom je dôstojnosť človeka. Veľké slová však nestačia ako nestačí ani všeobecne deklarovaná jednota. Potrebujeme vytýčiť konkrétny program s jasnými cieľmi a zhodnúť sa na ňom. Pri všetkom rešpekte k jednotlivým aktérom a ich odlišnostiam.

Spoluprácu a spoločný cieľ v načrtnutej podobe nebude ľahké dosiahnuť, ale bez nej nedokážeme využiť to, že ochranu života podporuje väčšina krajiny. Vzájomné spory a škriepky nás len oslabujú. 

3.       Plán

Každý cieľ potrebuje plán, načasovanie, cestovnú mapu. Musíme si povedať, čo je cieľ, čo je časový rámec, v ktorom vykonáme jednotlivé časti plánu. Ak máme dosiahnuť nielen komplexnú zmenu zákonov, ale ešte väčšie prebudenie spoločnosti smerom k Životu, musíme sa všetci zapojiť do jedného monumentálneho plánu činností a aktivít. A tieto aktivity sa v konkrétnom čase pretavia do politickej akcie. Zmena kultúry musí predchádzať zmene politiky.

 

Pro life hnutie je na Slovensku silnejšie ako kedykoľvek predtým, potrebuje však jasný cieľ a koordináciu. Kultúra života sa nedá vybudovať z Bratislavy, ani náš spoločný cieľ sa nedá nastaviť len na Pochode v hlavnom meste. Musíme prejsť celú krajinu znovu a znovu. Prepochodovať Slovensko a vytvoriť čo najširšiu koalíciu. Nabudúce by už nemal byť iba jeden pochod. Pochodovať by malo každé okresné mesto. Ľudia by mali v tom meste kde žijú ukázať, že chcú život chrániť. Presadzovanie kultúry života by malo byť menej vecou kampaní, ale viac systematickou prácou, ktorá preorie Slovensko. Národný pochod nebude takto osamelou hoci veľkolepou akciou, ale viditeľným vyvrcholením zmien v krajine, ktoré sa pretavia aj do zákonov.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo