Single trail okolo Sidorova

Po upršanej sobote sa nedeľná obloha vyčistila a vietor rozfúkal oblaky a deťom šarkany. Ideálny deň sa ešte vybrať na bicykli do kopcov. Vybral som si vyskúšať prvý single trail na Liptove okolo Sidorova. Jednak mojou chybou ale aj podvedomým uvažovaním som nesprávne pochopil popis trasy a začiatok som hľadal na jej konci. Pri druhej tabuľke „Ste v protismere“ som sa už otočil, keďže po prvej to ešte šlo vedľajším chodníkom. Takže po malej zachádzke som dorazil na „štart“. Táto trasa sa začína na Kalvárii nad Ružomberkom, pokračuje paralelne s cestou na Malinô po chodníku ponad cestou, a okolo Sidorova sa točí späť. Ten kúsok zachádzky som si vyskúšal upravený chodník, ktorý ponúka pre odvážnejších aj príležitosť si zaskákať. Chlapi odviedli kus práce prispôsobiť a opraviť pôvodný chodník.

No ale poďme k pointe. Pre miestnych ľudí, ktorí obľubujú prechádzky smerom na Malinô cez Kalváriu poznajú, že ponad cestu vedie úzky, ale krásny turistický chodník, ktorý sa miestami dostane dosť vyššie nad cestu so strmými zrázmi. Keď som bol mladý (a pekný, teraz mi ostala už len tá krása, aj to subjektívna :-), tak som veľmi často chodieval po tomto chodníku, tak peši ale aj na horskom bicykli. S pribúdajúcim vekom a nepravidelným tréningom mi tento chodník príde časom aj čoraz technickejší. Naposledy som po ňom šiel asi pred dvoma rokmi. Dovtedy chodiť horským bicyklom to chodníku pre turistov mi prišlo úplne normálne. Neriešil som to. Až prišlo toto leto, kedy som si služobnú cestu v Bratislave spestril tým, že som si zobral do auta bicykel, že na fajront sa pôjdem troška prebehnúť. Nechcelo sa mi vyraziť znova len do Karpát a tak som si vymyslel, že opáčim Rakúsko kúsok za hranicou Berg.  Tá rovina pre horský bicykel nie je to pravé, nečudo, že mi padol do oka blízky kopček s rozhľadňou. „Tak tam musí viesť krásna cestička pre bike“, pomyslel som si a smeroval som k nemu. Cez blízku dedinu som sa začal štverať hore cestou a plný pary som si užíval krásnu rovnú mierne stúpajúcu cestičku až tak, že sústrediac sa na cestu a okolie som nevedomky prešiel okolo nezanedbateľnej značky so symbolom prečiarknutého bicykla. Na vyhliadke bolo krásne, Bratislava ako na dlani. Cesta dole bicyklom bola ako by ste šli po ceste prvej triedy pre bicykle. Až na jej konci som si všimol tú značku a hanbil som sa ako pes, že sa správam ako sprostý sedliak z dediny nerešpektujúc miestne nariadenia. A to, že ma niekto nenačapal a nenaparil pokutu, to som mal šťastie. Na druhý deň mi kolegovia potvrdili, že západne od nás sa striktne rozlišuje trasa pre peších a trasa pre bicykle. Jedni rešpektujú druhých a opačne.

Tak mi začal vŕtať v hlave chrobák. Ako sa my správame v našich horách? Bicyklom, nebicyklom, valíme si to kadiaľ to ide. Tvrdiť, že turistický chodník je len pre peších nám stále znie ako nemý výkrik uleteného ochranára. A potom argument: „keby boli všade trasy pre cyklistov, tak by sa to dalo rešpektovať“. Vybudovať cyklo-trasy kade-tade chvíľku potrvá, ale uvažovať o zmene prístupu k tejto téme môžeme začať už teraz. Všetko je to o rešpekte, o úcte, tak k prírode, ako aj k ostatným ľudom. Pri mapke prvého single trailu, že trasa vedie po turistickom chodníku, náhodní chodci len s úškrnom komentovali: „však chodci odskočia“.

Nechcem sa len kriticky vyjadrovať.  Že nadšenci pre bike opravili chodníka a vytvorili tento trail okolo Sidorova je chvályhodné. Páčilo by sa mi však, ak by rástla nielen kvalita cyklotrás ale aj rešpektu. Veď hore na Vlkolínske lúky vedie síce desne nudná, ale parádna asfaltka pár metrov popod chodník. A ten by mal byť len pre peších.

Kto je za, nech pri tejto túre na tomto mieste ide rovno.