Vojenské spravodajstvo je veľmi dôležité – teda pokiaľ robí to, čo má!

Vojenské spravodajstvo: téma mierne toxická, veľakrát oprávnene a niekedy aj neoprávnene škandalizovaná a kritizovaná, ale každopádne mimoriadne dôležitá.

Vojenské spravodajstvo (VS) Ministerstva obrany SR, podľa (už naozaj starého...) Zákona 198/1994 plní úlohy spravodajského zabezpečenia obrany, obranyschopnosti a bezpečnosti Slovenskej republiky v pôsobnosti Ministerstva obrany Slovenskej republiky (MOSR). Zámerom tohto textu je vysvetlenie dôležitosti Vojenského spravodajstva a poskytnutie úvahy, ako by VS malo svoju činnosť vykonávať čo najlepšie, s cieľom zabezpečiť tak potrebnú spravodajskú ochranu SR, ale tiež mimoriadne dôležité informácie pochádzajúce z práce rozviedky, teda časti, ktorá získava informácie zo zahraničných zdrojov.

Pre záujemcov o exkurziu históriou spravodajských služieb v rámci našich ozbrojených síl odporúčam jednoduchý a zároveň prehľadný výklad na samotnej stránke Vojenského spravodajstva, kde na túto tému nájdete dokonca aj ďalšiu odporúčanú literatúru. Pre účely tohto textu je potrebné spomenúť, že od roku 1990 existovalo Vojenské obranné spravodajstvo (VOS), čiže tzv. kontrarozviedka a Vojenská spravodajská služba (VSS), čiže tzv. rozviedka, ktoré sa zlúčili k 1. 1. 2013 a následne vzniklo Vojenské spravodajstvo, ktoré v tejto štruktúre funguje dodnes.

Utajene nemá znamenať netransparentne

Z povahy aktivít VS je pochopiteľné a taktiež žiaduce, aby konkrétne výstupy boli utajené, resp. boli pod kontrolou príslušných oprávnených orgánov, najmä výboru NR SR na kontrolu činnosti VS. Na druhej strane, keďže v prípade VS ide o inštitúciu financovanú z verejných zdrojov, ktorá má plniť úlohy súvisiace s obranou našej krajiny, je potrebné, aby verejnosť mala dôvod Vojenskému spravodajstvu dôverovať. Inými slovami aj tajná služba musí byť v očiach občanov, ktorých bráni, transparentná a dôveryhodná bez toho, aby ohrozila svoje operácie a spôsoby práce. Na verejnosti sa však v kontexte Vojenského spravodajstva opakovane objavujú kauzy, ktoré dobré meno služby poškodzujú. Príkladov je viac ako dosť: spomeňme najmä podozrenie z tunelovania majetku Vojenskej spravodajskej služby v rokoch 2006 - 2010, na ktoré v komplexnej správe upozornili bývalý zástupca riaditeľa Vojenskej spravodajskej služby Vladimír Suchodolinský (po ťažkom zápase s rakovinou zomrel v roku 2015 – česť Tvojej pamiatke Vlado!), spoločne s Romanom Mikulcom, bývalým riaditeľom Vojenskej spravodajskej služby (ktorý kvôli tomu dlhodobo čelí síce absurdným, ale o to nebezpečnejším útokom štátnej mafie) a ich kolegom Ivanom Mackom. A v ostatnom čase verejnosťou rezonuje aj kauza okolo podozrivo rozsiahleho majetku nehnuteľností aktuálneho riaditeľa VS, gen. Jána Balciara, ktorej sa venuje vo viacerých textoch portál Aktuality.sk. Cieľom tohto textu však nie je tieto kauzy rozoberať. Mrzí ma, že VS je verejnosti známe kvôli týmto kauzám skôr negatívne a vyjadrujem nádej, že príslušné orgány všetky podozrenia riadne vyšetria a zodpovedných aj potrestajú. Teraz, alebo po parlamentných voľbách v roku 2020, ktoré verím konečne rozviažu vyšetrovateľom ruky a potrestaní budú tí vinní, nie tí, ktorí na nezákonné aktivity upozorňovali v minulosti a stále upozorňujú.

Napriek prítomnosti negatívnych spojitostí s Vojenským spravodajstvom je potrebné nezabúdať na dôvody, prečo táto služba vznikla a hľadať spôsoby, ako by mala svoje úlohy vykonávať čo najlepšie a najefektívnejšie. Aké sú teda dôvody, pre ktoré sme sa ako krajina rozhodli, že potrebujeme okrem Slovenskej informačnej služby (SIS) aj spravodajskú službu v rámci MO SR? Ako som už spomínal v mojich predchádzajúcich blogoch, Slovenská republika je súčasťou medzinárodného systému, ktorého členovia majú rôzne a často aj protichodné záujmy a ich naplnenie realizujú rôznymi spôsobmi – napríklad aj realizovaním spravodajských operácií. Inými slovami sledovanie svojich záujmov aj prostredníctvom zbierania informácií o konkrétnej krajine, ktoré vie neskôr ich “vlastník” využiť vo svoj prospech. To je štandardný proces, ktorý realizuje aj Slovenská republika a tiež sa voči takémuto konaniu cudzích mocností musí vedieť efektívne brániť.

Ako pracujú spravodajské služby

Konkrétnych spôsobov spravodajskej činnosti je veľmi veľa. Uvádzam pre potreby tohto blogu iba výber z nich a aj to len veľmi skratkovito:

  • HUMINT čiže “Human Intelligence”, ktoré je zamerané na získavanie informácií od osôb z konkrétnej krajiny/oblasti. 
  • GEOINT čiže “Geospatial Intelligence” čo znamená získavanie informácií zo satelitných a/alebo leteckých záberov a/alebo máp.
  • MASINT “Measurement and Signature Intelligence”, ktoré je zamerané na získavanie informácií na základe špecifických “stôp” získaných z pevných alebo dynamických zdrojov (ako napríklad elektro-optické zdroje, nukleárne zdroje, radarové, geofyzické, materiálne alebo rádiové) 
  • OSINT alebo tiež “Open-Source Intelligence”, ktorý sa venuje zberu informácií z otvorených zdrojov ako napríklad verejné registre a štatistiky, obchodné veľtrhy, stretnutia záujmových skupín, publikované rozhovory apod. 
  • SIGINT, resp. “Signals Intelligence” ktorý je zameraný na zachytávanie rôznych signálov. Vrátane tejto skupiny aj ELINT (elektorické signály) a COMINT (komunikácia).
  • TECHNINT čiže “Technical Intelligence” venujúci sa zbieraniu informácií napr. z analýz zbraní a vybavenia, ktoré používajú ozbrojené sily iných štátov.
  • CYBINT alebo DNINT čo znamená “Cyber or Digital Network Intelligence” čiže práca v digitálnom priestore 
  • FININT alebo aj “Financial intelligence”, ktorý sleduje finančné transakcie.

Prečo potrebujeme Vojenské spravodajstvo?

V roku 2017 vznikol v rámci aktuálnej vládnej koalície návrh Obrannej stratégie SR, ktorá však do dnešného dňa nebola parlamentom schválená (a týmto už kvôli nehoráznej nezodpovednosti a geopolitickej zblúdenosti SNS ani nebude), a v ktorej sú zadefinované bezpečnostné hrozby, ktorým čelí Slovenská republika. Nižšie ponúkam prehľad niekoľkých bodov, ktoré sú v texte návrhu uvedené:

„V kontexte hodnotenia bezpečnostného prostredia v Bezpečnostnej stratégii Slovenskej republiky je pre obranu štátu z globálneho hľadiska významné predovšetkým nerešpektovanie medzinárodného práva, pretrvávanie používania ozbrojenej sily v medzinárodných vzťahoch, zvyšovanie kapacít moderných, technologicky vyspelých konvenčných ozbrojených síl štátov a ich bojového potenciálu a narastanie ozbrojenej sily neštátnych aktérov, šírenie zbraní hromadného ničenia a ich nosičov a narastanie hybridných hrozieb, ktorých súčasťou môžu byť aj útoky v kybernetickom priestore, škodlivá strategická propaganda a ďalšie nevojenské hrozby.

Bezpečnostné prostredie v Európe je zhoršené najmä v dôsledku násilného narušenia zvrchovanosti, územnej celistvosti a nedotknuteľnosti hraníc susedného štátu Slovenskej republiky a pričlenenia časti jeho územia k inému štátu a ozbrojených konfliktov vo východnej časti Európy a v regiónoch južne od nej, nárastu hybridných hrozieb a znižovania efektívnosti režimu kontroly zbrojenia, odzbrojenia a opatrení na posilňovanie dôvery a bezpečnosti v Európe.

...

Negatívny vplyv na zabezpečovanie obrany štátu môžu mať aj ďalšie nevojenské hrozby, predovšetkým terorizmus a masívna nelegálna migrácia súvisiace so zlyhávajúcimi štátmi najmä v regiónoch Afriky, Blízkeho a Stredného východu, extrémizmus, a činnosť cudzích spravodajských služieb, voči ktorým sa prijímajú komplexné opatrenia v rámci bezpečnostnej politiky Slovenskej republiky.“

Inými slovami Slovenská republika existuje v geopolitickom priestore, ktorý v porovnaní s inými  časťami sveta môžeme definovať ako bezpečný a stabilný, čo však neznamená, že aj my nečelíme rôznym bezpečnostným rizikám a hrozbám, ktoré spôsobujú iné štáty alebo neštátni aktéri. Z povahy týchto hrozieb je jasné, že okrem „civilných“ hrozieb, ktorým sa venuje Slovenská informačná služba existujú aj hrozby viac vojenského charakteru, ktorým sa venuje práve Vojenské spravodajstvo. Slovenská republika ako malá krajina nemá dostatočné kapacity reagovať na širokú paletu potenciálnych hrozieb samostatne, preto je pre nás dôležité byť súčasťou systému kolektívnej bezpečnosti akým je NATO a je v našom záujme, aby sme mali funkčné a efektívne spravodajské služby, ktoré dokážu včas identifikovať potenciálne hrozby pre našu krajinu. Inými slovami, efektívna spravodajská práca, vrátane medzinárodnej spolupráce, vie hrozbu identifikovať a následne riešiť skôr, ako sa „nepriateľ objaví už pred našimi hradbami“.

Nejde o žiadne abstraktné hrozby, ale konkrétne aktivity, ktoré ohrozujú bezpečnosť a stabilitu našej spoločnosti a infraštruktúry našej krajiny. V kontexte spravodajských služieb môže ako príklad poslúžiť kybernetický útok na Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, ktorý bol odhalený práve expertmi Vojenského spravodajstva alebo prípad vyhostenia ruského diplomata zo SR, ktorý na našom území pod diplomatickým krytím vykonával spravodajskú činnosť proti záujmom SR. Ďalším príkladom je pohyb, resp. tranzit osôb na území SR napojených na medzinárodný terorizmus alebo nákup zbraní, ktoré boli použité pri teroristických útokoch alebo organizovaným zločinom v zahraničí.

Podobnú skúsenosť s nepriateľskými spravodajskými aktivitami majú aj naši českí susedia (tu je Správa o činnosti civilnej kontrarozviednej služby (viď str. 6) z Českej republiky. Alebo Rakúšania, ktorí minulý rok odhalili prípad plukovníka vo výslužbe, ktorý počas svojej aktívnej služby donášal informácie ruskej vojenskej spravodajskej službe (GRU). Ak má niekto záujem o zaujímavé čítanie z pobaltského regiónu, odporúčam správu o činnosti spravodajskej služby Estónska za rok 2018 (správa od kontrarozviedky začína na strane 18). Zaujímavé postrehy ponúkol aj bývalý riaditeľ jednej zo spravodajských služieb Poľska, plukovník Grzegorz Małecki, ktorý vo svojej analýze opisuje konkrétne nástroje využívané Kremľom na posilňovanie svojho vplyvu v regióne strednej Európy – čiže aj Slovenska, ktoré je v analýze explicitne spomínané.

Správe o činnosti Vojenského spravodajstva za rok 2017 (verejná časť správy za rok 2018 nebola v čase písania tohto blogu ešte k dispozícii) je explicitne spomenutá spravodajská činnosť cudzích krajín na území SR:

„V oblasti ochrany rezortu obrany proti aktivitám cudzích spravodajských služieb bola činnosť VS aj v tomto hodnotiacom období zameraná na odhaľovanie, spravodajské dokumentovanie a zamedzovanie aktivít spravodajských služieb cudzích mocí.

V hodnotenom období pokračoval trend nárastu a zvyšovania intenzity aktivít cudzích spravodajských služieb na území SR. Na elimináciu aktivít cudzích spravodajských služieb boli prijímané aktívne opatrenia. V zaznamenaných prípadoch bola v hodnotenom období realizovaná intenzívna spolupráca s partnerskými spravodajskými organizáciami.“

Nedávno bola publikovaná časť Správy o činnosti SIS za rok 2018, ktorá explicitne spomína spravodajské aktivity Čínskej ľudovej republiky (ČLR) a Ruskej federácie (RF), ktoré sa aktívne snažia o infiltráciu našej štátnej a bezpečnostnej infraštruktúry. Rovnakú skúsenosť majú aj naši poľskí, maďarskí, rakúski a aj českí susedia. Táto informácia si zaslúži menšiu politickú odbočku: Aktuálny riaditeľ SIS, Anton Šafárik, je nominantom SNS, ktorej predseda je už notoricky známy svojím bezbrehým obdivom voči aktuálnej politike Kremľu (úmyselne nepíšem Ruska, pretože ja mám Rusko ako krajinu a jej obyvateľov v obľube, avšak nesúhlasím s autokratickou politikou Putina, vrátane jeho vojenských avantúr). Napriek obdivu Andreja Danka voči Putinovej politike, však SIS prvýkrát vo svojej histórii explicitne pomenovala spravodajské aktivity RF na našom území ako bezpečnostnú hrozbu. A vyhostenie ruského diplomata obvineného zo špionáže, ktoré som spomínal vyššie v tomto blogu, sa taktiež mohlo udiať len po súhlase vládnej koalície – čiže vrátane SNS. Veď posúďte sami:

„V roku 2018 SIS monitorovala v súlade so stanovenými prioritami aktivity cudzích spravodajských služieb namierené proti záujmom SR a jej spojencom. Činnosť ruských spravodajských služieb bola namierená proti chráneným záujmom SR ako člena EÚ a NATO. Príslušníci ruských spravodajských služieb, pôsobiaci na území SR prevažne pod diplomatickým krytím, sa snažili o získavanie spolupracovníkov v ústredných orgánoch štátnej správy, bezpečnostných zložkách a v oblasti energetiky a obrany.“

Uvedomujem si, že zadefinovaním aktivít RF ako bezpečnostných hrozieb pre SR viacerých čitateľov podráždim, ale pravda oslobodzuje, a preto sa jej netreba báť. Ak by mal niekto z čitateľov záujem o osobnú skúsenosť, odporúčam prechádzku okolo budovy Ruskej ambasády v Bratislave. Okrem peknej budovy a parku uvidíte aj systém antén, na ktoré upozornil bezpečnostný analytik Vladimír Bednár na svoj zaujímavom blogu už v toku 2015, v ktorom sa venuje práve aktivitám ruských spravodajských služieb na území SR. Problém je v tom, že nie všetky ruské antény na území veľvyslanectva je technicky možné použiť na komunikáciu so svojim Ministerstvom zahraničných vecí v Moskve, ako to býva bežným zvykom aj v prípade iných ambasád: 

„V komplexe budov veľvyslanectva RF sa nachádza mimo antén pre SV a KV vlny, ktoré slúžia na spojenie s Moskvou aj viacero všesmerových antén pre VKV a UKV pásmo. Tieto pásma nemôžu slúžiť na spojenie s Ruskom, ale môžu slúžiť na ELINT, SIGINT a COMINT.“ 

Takže či sa nám to páči alebo nie, aktuálni politickí predstavitelia RF schválili spravodajské operácie, ktoré majú za cieľ získať o Slovenskej republiky strategické informácie, ktoré je možné v budúcnosti použiť v ich prospech. Nechcem problematiku spravodajských operácií zužovať len na aktivity RF, pretože na Slovensku sú veľmi aktívni aj agenti ČĽR (info nájdete v už spomínanej Správe o činnosti SIS za rok 2018, ale tiež aj na blogu Vladimíra Bednára). Číňania sú taktiež mimoriadne aktívni napríklad aj v Českej republike.

Namiesto záveru

Aj na základe skúseností našich susedov z V4, ale aj ďalších krajín EÚ/NATO, a tiež po explicitnom potvrdení zo strany našich spravodajských služieb o spravodajských operáciách cudzích štátov na našom území, je naivné a kontraproduktívne tváriť sa, že sa nás tento problém netýka.

Nespochybňujem tvrdenie, že v našej krajine je mnoho oblastí, ktorých neefektívne fungovanie v každodennom živote vnímame oveľa intenzívnejšie, avšak treba si uvedomiť, že v momente, keď začneme osobne vnímať nefunkčnosť obrany Slovenskej republiky, ako to teraz zažívajú napríklad naši ukrajinskí susedia, môže byť už neskoro. Aj preto potrebujeme dobre fungujúce a dôveryhodné Vojenské spravodajstvo.

Preto je jednou z mojich priorít, ako experta hnutia OĽANO na obranu, kvalitné Vojenské spravodajstvo, ktoré je najmä v súčasnom komplikovanom geopolitickom kontexte charakterizovanom mnohými bezpečnostnými výzvami, mimoriadne dôležitou spôsobilosťou v rezorte obrany. Efektívne fungujúce VS musí klásť vyvážené zameranie na rozviednu aj kontrarozviednu oblasť. Zameranie jeho činnosti by malo smerovať predovšetkým na ochranu rezortu obrany a celej Slovenskej republiky a jej občanom pred nepriateľským pôsobením cudzej moci, najmä formou spravodajských operácií, ale taktiež prostredníctvom nepravdivej propagandy, kybernetických útokov a iných foriem hybridných operácií. Zvýšený záujem by mal byť sústredený aj na prítomnosť extrémizmu v ozbrojených silách a tiež pôsobenie polovojenských zoskupení v Slovenskej republike.

Verím, že nové vedenie rezortu obrany po budúcoročných voľbách prinavráti Vojenskému spravodajstvu dôveryhodnosť a urobí opatrenia, ktoré budú smerovať k tomu, aby táto mimoriadne dôležitá zložka vykonávala úlohy, ktoré do jej oblasti patria a naopak, aby nebola zapojená do oblastí a aktivít, ktoré by riešiť nemala a vyvolávajú zbytočné kontroverzie a polemiky. O zneužívaní Vojenského (aj iného) spravodajstva v politickom boji netreba ani hovoriť. Je neprípustné, aby sa pred voľbami objavovali aktívne (ale aj vyfabrikované) spisy na konkrétnych politických oponentov, ktorých pôvod je v spravodajských službách. Spravodajské služby majú chrániť našu krajinu a jej občanov a nie silou mocou udržiavať konkrétnu politickú silu pri moci. Potom by sa totižto mohlo zdať, že sa aj konkrétni predstavitelia spravodajských služieb majú čoho obávať, ak by budúca vláda konečne rozviazala vyšetrovateľom, ale aj prokurátorom ruky...      

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo