Spása je dôležitejšia

Spása je dôležitejšia

„Po týždni ma prepustili,“ pokračovala manželka. „Ešte pri záverečnej kontrole ma lekár varoval, že budem silne krvácať. To je prečisťovanie, vysvetľoval; mám to brať ako prirodzené, nemám sa vraj toho báť. Ja som však mala istotu, že nebudem. Už som vedela, že Boh reagoval na moju modlitbu a túžbu."

Keď sa pýtam ľudí, čo je najdôležitejšie, majú skoro vždy rovnakú odpoveď: zdravie; zdravie je to najdôležitejšie. Pravda, to sú už ľudia na určitej úrovni – odhliadnuc teraz od tých, čo idú po peniazoch, sláve, moci, či žiadostivosti – a obyčajne už aj prekonali nejakú vážnejšiu chorobu, ktorá im úplne alebo čiastočne obmedzovala život. Potom im vystúpilo ako prvé zdravie. Choroba ich naučila životnej pokore.

Nie je to však tak – ani zdravie nie je najdôležitejšie. Dokonca ani sám život. Človek môže mať ešte niečo cennejšie. Je to viera. A z nej vyplývajúca spása človeka. Najdôležitejší je Boh. Kto má Boha, má všetko. Keď ľudia oslavujú svoje narodeniny, alebo iné sviatky, prvé im želám práve toto: aby mali vieru a boli spasení. Nebolo doteraz až príliš veľa zdravých ľudí, ktorý skončili Dole?

Ako rodičia sme každé dieťa prijímali s tichou radosťou v srdci. Vždy to bol pre nás nepochopiteľný dar od Toho, ktorý je Život. Boh nám toto privilégium dal šesť krát. Nerozumeli sme tomu, čím sme si zaslúžili, že nás Boh tak miloval, ale sme vedeli, že On chce život vždy rozširovať a rozhojňovať, nie umenšovať. Ocitli sme sa tak v protiklade ku tomuto svetu a tým, čo mu slúžia, ale neprekážalo nám to, lebo sme nestratili priazeň Milujúceho. Áno, bohužiaľ, pozrúc sa na to z opačnej strany, ocitli sme aj v opozícii voči tým, ktorí propagujú kultúru smrti, antikoncepciu, potraty, zabíjanie nevinných bezbranných pod akoukoľvek nálepkou. Osobitne počujeme plač zabitých nenarodených a vidíme pokrivené tváre vrahov a vrahýň chodiacich medzi nami a pýtame sa: Tí nedostali život od Života? Čo ste s ním urobili? Prečo ste odmietli Dar od Darcu? Taký Dar sa už nemusí opakovať. Stvoriteľ chcel, aby žili. Nepriťahuje si človek viac a viac prekliatia za to, že chce rozhodovať a rozhoduje, kto bude žiť a kto nie a tým sa rúhavo stavia na jeho miesto? Dá sa to robiť donekonečna bez toho, aby nezakročil? Kto chce skúšať trpezlivosť Trpezlivého?

Tretie tehotenstvo bolo rovnako nepochopiteľné a úžasné, ako tie predtým. Zistili sme, že sme tehotní, keď naša druhá dcérka mala rok. Manželka hovorí: „Bola som asi v šiestom týždni, keď som si kúpila tehotenský test a bol pozitívny. Bola som prekvapená a prvý moment som neprežívala s nadšením, pretože som kojila dcérku a chcela som jej dať to, na čo mala podľa mňa právo. Boh však chcel inak. Začala som sa modliť o radosť z novoprichádzajúceho dieťatka, aby mi Boh ňou naplnil srdce. Radosť prišla do dvoch – troch dní.“ Začali sme sa intenzívne modliť za bábätko v brušku. Táto časť vývoja dieťaťa je veľmi dôležitá. Prijatie alebo odmietnutie už značne ovplyvňujú emócie a pocity dieťaťa a tak celý život po narodení.

„Na tretí deň,“ pokračuje manželka, „som dostala silné vnuknutie Ducha Svätého, aby som sa modlila za spásu dieťaťa. Aby bolo spasené. Svoju modlitbu som zamerala týmto smerom. Avšak už po krátkej chvíli som pocítila intenzívnu rezavú bolesť v brušku a preľakla som sa. Hneď som sa prestala modliť.“

Obr. Manželka s naším šiestym dieťaťom, tretím synom. Zürcher See (CH) 2015.

Ďalší deň sa to opakovalo. Keď sa opäť modlila za bábätko v lone, počas modlitby po určitej dobe znovu vnímala, že sa má modliť za spásu dieťaťa – aby uzrelo nebeské kráľovstvo. Aby nebolo mimo neho. Aby bolo súčasťou tohto kráľovstva, ktorého Kráľ prišiel pred dvetisíc rokmi medzi nás a založil ho pre naše dobro. „Po krátkej dobe som pocítila silnú rezavú bolesť v podbrušku. Znovu som sa zľakla: bolo to moje tretie tehotenstvo a také niečo som dosiaľ nezažila; tá bolesť bola veľmi netypická. Na ďalší deň, tretí po sebe, sa situácia, pocity i všetko opakovalo a pri modlitbe za spásu dieťaťa som opäť pocítila rovnakú bolesť.“

Tentoraz ju sprevádzalo krvácanie, ktoré malo akýsi mierny priebeh. Ale rozhodli sme sa ísť na pohotovosť navštíviť lekára na gynekológiu. Ten skonštatoval, že manželka nie je tehotná, pretože na prístroji Sono by to videl; respektíve, ak by prišlo k prirodzenému potratu, tak by boli vidno pozostatky po plode. Manželka mu vysvetľovala, že určite čaká dieťa, aj test vyšiel pozitívny, aj jej pocity boli ako v tehotenstve. Naveľa doktor odobral krv a podrobil ju testu na hCG (ľudský choriový gonadotropín je glykoproteínový hormón produkovaný v tehotenstve vyvíjajúcim sa embryom krátko po počatí a neskôr časťou placenty; je veľmi dôležitý pre udržanie tehotenstva). Bol prekvapený. Zistil, že manželka predsa bola tehotná. To už sa dali dohromady viacerí lekári a dospeli k záveru, že by to mohlo znamenať mimomaternicové tehotenstvo. Avšak nakoniec neboli schopní nájsť nič ani mimo maternice. Poslali nás na podrobnejšie vyšetrenie na kliniku do hlavného mesta.

Tam pochodila podobne – nič nevedeli, nedokázali nájsť. Nechali si ju však v nemocnici, aby bola pod dozorom a merali hladinu hCG. Tá postupne klesala. Chceli si ju tam nechať až pokiaľ neklesne pod hranicu, kedy by už bolo vylúčené mimomaternicové tehotenstvo. Totiž počas neho, ako vieme, žena sa môže nachádzať v ohrození života. Chceli to vylúčiť. Aby zdravie manželky už nebolo v ohrození.

„Po týždni ma prepustili,“ pokračuje Evka. „Ešte pri záverečnej kontrole ma lekár varoval, že budem silne krvácať. To je prečisťovanie, vysvetľoval; mám to brať ako prirodzené, nemám sa vraj toho báť. Ja som však mala istotu, že nebudem. Už som vedela, že Boh reagoval na moju modlitbu a túžbu, ktorú vzbudil v mojom srdci Boží Duch, a odpovedal na ňu. Zachránil toto dieťa pre svoje kráľovstvo („Pán dal, Pán vzal, nech je Pánovo meno zvelebené!“ Job 1:20). Tento život na zemi je príliš krátky na to, aby sme ho vymenili za nebo. Naše dieťa bolo zachránené, to nám stačilo. Načo by bol ten život, ak by nakoniec zle skončil? Radšej teraz a dobre. A Mocný robí veci dôkladne, preto lekári nemohli nájsť prakticky žiadne stopy po bábätku. On si ho povolal. Bolo mi aj ľúto, že sme oň prišli, ale čo je dôležitejšie, ako dostať sa do nebeského kráľovstva?“

Čo je dôležitejšie a radostnejšie, ako stráviť večnosť s Tým, čo miluje? A čo je strašnejšie, ako byť zatratený, alebo ešte lepšie vyjadrené: zatratiť sa a stráviť večnosť s Nenávisťou? V mukách a trýznení, ktoré nikdy neprestanú? Viera otvára dvere neba a zatvára dvere pekla. Byť spasený. Byť zachránený – akú nádej, akú radosť, aké svetlo máme v Ježišovi!

Neskôr sme mu dali meno Jakub Ján. Naše tretie dieťa.

Štefan Patrik Kováč, ThLic

Nezabudnite, že môžeme žiť svoj Život v Božom požehnaní či dokonca Život v Božej moci (2019).
Kniha na letné čítanie z druhej misijnej cesty: Život kresťana u moslimov v Ázii (2018).

 

Kto má Boha, ten má všetko. (Zdieľajte, prosím, priatelia)

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo