Pán vystupuje do neba

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Pán vystupuje do neba

Evanjeliový úryvok slávnosti Nanebovstúpenia Pána (Lk 24, 46 – 53) ponúka záverečné verše Lukášovho evanjelia. Výrečným je posledné gesto pozemského Ježiša Krista pred nanebovstúpením voči svojim učeníkom: požehnal ich.

Pri Pánovom nanebovstúpení zaznievajú dva dôležité odkazy. Prvým je Ježišov príkaz apoštolom, aby neodchádzali z Jeruzalema. Druhým je zaodiatie mocou z výsosti, ktorým je dar Ducha Svätého. Grécke sloveso „endýo“ znamená „obliecť“, „zaodiať“. Až potom budú môcť realizovať Ježišove slová, ktoré počujeme v prvom čítaní Bohoslužby slova: „Ale keď zostúpi na vás Svätý Duch, dostanete silu a budete mi svedkami v Jeruzaleme i v celej Judei aj v Samárii a až po samý kraj.“ (Sk 1, 8) 

Ako žiť bez pozemského Krista

Skutky apoštolov predstavujú spoločenstvo Ježišových učeníkov už bez pozemskej viditeľnej prítomnosti svojho Učiteľa. Preto táto druhá časť Lukášovho dvojdiela sa niekedy nazýva „časom Cirkvi“, kým prvá časť, ktorou je Lukášovo evanjelium, sa nazýva „časom Ježiša Krista“. Začiatok pozemského pôsobenia Božieho Syna je výsledkom pôsobenia Ducha Svätého. Podobne aj pri začiatku jeho diela, ktorým je Cirkev, stojí pôsobenie Ducha Svätého. Ježišovi učeníci plní Ducha budú pokračovať v ohlasovaní Božej spásy, ktorú priniesol  ich Majster. Skutky apoštolov ukazujú, že cestou, ktorú prešiel Ježiš, teraz kráčajú apoštoli, ktorí budú ohlasovať Pánovo evanjelium od Jeruzalema po celom svete.

Prvé spoločenstvo Ježišových učeníkov aj po nanebovstúpení autentickým spôsobom pokračuje v diele Ježiša Krista. Zdieľať

Neprišiel zrušiť Zákon, ale naplniť

Tretie evanjelium je sústredené na Jeruzalem a jeho chrám. Evanjelium začína v jeruzalemskom chráme obetou kňaza Zachariáša a končí v jeruzalemskom chráme zmienkou, že po Ježišovom nanebovstúpení učeníci „s veľkou radosťou sa vrátili do Jeruzalema. Stále boli v chráme a velebili Boha.” (Lk 24, 52 - 53) Nech nás neprekvapí, že jeruzalemská komunita kresťanov naďalej zachovávala židovské predpisy. Už v úvode Lukášovho evanjelia sa dočítame, ako Jozef a Mária dodržiavali predpisy Pánovho zákona (vykonali obriezku na 8. deň po Ježišovom narodení, predstavili dieťa Ježiša v chráme na 40. deň po jeho narodení, každoročne vykonávali púť do Jeruzalema  na sviatky atď.). Zoslanie Ducha Svätého na apoštolov, keď boli zaodení mocou z výsosti, sa uskutočnilo na na židovský Sviatok týždňov (po hebrejsky Šavuot). O Petrovi a Jánovi sa uvádza, že chodievali do chrámu sa modliť (porov.  Sk 3, 1). 

Svornosť spoločenstva

Dôraz na modlitbu je výraznou charakteristikou Lukášovho diela tak v evanjeliu, ako aj v Skutkoch apoštolov. Svätopisec zachoval dôležité vlastnosti tejto modlitby. Viackrát hovorí o „jednomyseľnosti“. Nejde o jednomyseľnosť, ktorá by vyplývala z jedného geografického miesta, ani z rovnakého kultúrneho či jazykového prostredia, alebo zo vzájomnej sympatie členov. Ide o jednomyseľnosť, ktorá je dielom Ducha Svätého a prejavuje sa vo vlastnostiach spoločenstva (bratské spolunažívanie, rovnaká viera). „Deň čo deň svorne (doslova „jednomyseľne) zotrvávali v chráme“ (Sk 2, 46); „Jednomyseľne pozdvihli hlas k Bohu“ (Sk 4, 24); „Všetci svorne (doslova „jednomyseľne“) zotrvávali v Šalamúnovom stĺporadí“ (Sk 5, 12). Najvýrečnejší spôsob jednomyseľnosti je zachytený v charakteristike prvého spoločenstva veriacich v Jeruzaleme: „Množstvo veriacich malo jedno srdce a jednu dušu.“ (Sk 4, 32) 

Kontinuita

Evanjeliový úryvok obsahuje tri dôležité vyjadrenia, ktoré sú obsahom ohlasovania Cirkvi: Kristovo utrpenie, jeho zmŕtvychvstanie a výzva na pokánie v jeho mene na odpustenie hriechov.  Téma pokania a obrátenia bola známa už v textoch Starého zákona, zvlášť v prorockej literatúre. V kresťanstve je však podstatný rozdiel. Pokánie sa ohlasuje v „jeho, tzn. v Kristovom mene“. Meno zastupuje osobu. To znamená, že celá činnosť Cirkvi vychádza a opiera sa o osobu a dielo Ježiša Krista. Východiským kritériom a normou je vždy Ježišovo evanjelium. Pri nanebovstúpení Pána dostali učeníci jasný príkaz, že nemajú ohlasovať seba, ale jedine Krista a jeho evanjelium. 

Je pre nás veľkým povzbudením, že Ježiš Kristus po celé dejiny ľudstva drží nad svojou Cirkvou svoju ochrannú ruku, aby nás požehnával. Nech sme vždy hodní tohto požehnania.  Zdieľať

Prvé spoločenstvo Ježišových učeníkov aj po nanebovstúpení autentickým spôsobom pokračuje v diele Ježiša Krista. Dokazuje to prítomnosťou tých osôb a vlastností, ktoré charakterizovali aj pozemský život a účinkovanie Božieho Syna. V prvom rade je to Duch Svätý, apoštoli, Ježišova matka, dôležitosť modlitby, lámanie chleba tzn. Eucharistia, ohlasovanie evanjelia a vytváranie spoločenstva. 

Ježišovo požehnanie

Posledným gestom Ježiša Krista je požehnanie. Pripomína tým  starozákonnú osobu veľkňaza, ktorý po prinesení obety a skončení bohoslužby požehnal ľud: „Áron roztiahol ruky nad ľudom a požehnal ho.“  (Lv 9, 22) Odkaz evanjelistu Lukáša je zrejmý. Celému Ježišovmu pozemskému dielu spásy dáva liturgický charakter. Jeho život, náuka, ohlasovanie evanjelia, smrť na kríži a zmŕtvychvstanie je obeta, ktorú Boží Syn priniesol svojmu Otcovi. Túto skutočnosť Krista – veľkňaza pripomína List Hebrejom, ktorý sa číta na slávnosť Nanebovstúpenia Pána ako druhé čítanie: On sa však teraz na konci vekov zjavil raz navždy, aby obetovaním seba zničil hriech.“ (Hebr 9, 26) „Keď máme veľkňaza nad Božím domom, pristupujme s úprimným srdcom v plnosti viery, so srdcom očisteným od zlého svedomia a s telom obmytým čistou vodou.“ (Hebr 10, 21)

Je pre nás veľkým povzbudením, že Ježiš Kristus po celé dejiny ľudstva drží nad svojou Cirkvou svoju ochrannú ruku, aby nás požehnával. Nech sme vždy hodní tohto požehnania. 

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo