Smolenova Cesta na Západ vedie aj cez Brusel a Štrasburg

Smolenova Cesta na Západ vedie aj cez Brusel a Štrasburg

Kebyže tento víkend kandidujem do europarlamentu, mojím programom je Smolenova Cesta na Západ.

Za dverami sú eurovoľby. Na postojáckom bojisku, resp. blogovisku, sa rozprúdili debaty jedna radosť. Či už bude si bude človek v sobotu vyberať v kresťanskom revíri, t.j. medzi KDH, KU a KDŽP - poťažmo OĽANO, alebo aj ďalej vpravo či vľavo, na dvoch veciach sa zhodnú všetci účastníci debát. Konzervatívci, resp. kresťanskí demokrati prežívajú vrchol svojej politickej krízy, vrchol rozštiepenosti. Čaučík a Lexmann sa vymedzujú voči Daniškovi, KDMS proti hlavnému denníku, škripekovci voči matovičovcom a tak ďalej. Všetci spomínaní aktéri sa zhodnú v postoji ku kľúčovým témam pre dnešných kresťanov v politike ako je gender ideológia. Napriek tomu debata medzi kresťanmi či konzervatívcami nikdy nebola ostrejšia.

Na druhú stranu - a toto platí aj o ďalšej časti politického spektra - eurovoľbám na Slovensku chýba téma. Keď sa pozrieme okolo k susedom, eurovoľby v pravej časti spektra je celkom sranda sledovať. Pre Orbána je to výprava za záchranou kresťanskej civilizácie, pre Salviniho získanie mandátu pre ďalšie štedré míňanie a bezbrehé zadlžovanie či ostrú migračnú politiku, pre Kaczynského strčenie prsta do bruselského úľa s heslom Poľsko srdcom Európy. Či ide o zdravý patriotizmus alebo nezdravý nacionalizmus, o tom polemizujme. Ale všetci traja vedia čo chcú povedať v Bruseli. V Poľsku, v Maďarsku, či v Taliansku sú eurovoľby nástrojom presadzovania národných záujmov v Bruseli. Na Slovensku sa eurovoľby stali nástrojom presadzovania straníckych záujmov v Bratislave. V podstate sledujeme posledný test preferencí než sa pôjde na ostro do parlamentných volieb v marci 2020. Nuž a keď zredukujeme význam eurovolieb na posledný test preferencií pred vyhlásením prestupovej sezóny a štartom nových politických strán, niet sa čo čudovať nízkej účasti. V Bruseli za nás vnútropolitické slovenské problémy naozaj nevyriešia. Voliči, zvlášť v regiónoch to cítia, a neobťažujú sa zbytočne v eurovoľbách voliť. Slovenské problémy si musíme vyriešiť na Slovensku, darmo rozprávať o Bruseli.

Keď nám teda chýba téma, čo by ňou malo byť? A čo by ňou malo byť zvlášť pre kresťanských politikov na Slovensku, pre tú časť spektra, ktorá sa najviac zmieta v kríze?

Mám jeden návrh. Keď už za progresívcov môže kandidovať kňaz a teológ, keď sa oni môžu pokúšať o prostredníctvo nielen medzi človekom a nebom ale aj Slovenskom a Európou, skúsme sa aj my konzervatívci pozrieť na súčasnú Európu duchovne. V tomto je pre mňa inšpiráciou bestseller Štepána Smolena Cesta na Západ. V tomto článku sa nebudem pokúšať o zásadnú recenziu. Rád by som sa však len krátko podelil o pár inšpirácii, ktoré táto kniha podľa mňa ponúka pre súčasnú krízu kresťanských demokratov na Slovensku.

V Česku Smolenova kniha vyvolala veľkú polemiku, kritická recenzia Norberta Schmita bola najčítanejším článkom na portáli christnet.eu v posledných mesiacoch. Tejto polemiky sa dotknem len okrajovo a nebudem sa jej hĺbkovo venovať, starostlivým čitateľom len odporučím tak Schmidtovu recezniu ako aj recenzie Schmidtovej recenzie, jednu literárno-kritickú, druhú povedzme pastoračno-teologickú (pre úplnosť treba pozrieť aj Schidtmovu recenziu recenzie recenzie). Smolen zahviezdil na minuloročných BHD s knihou Buď kde jsi, Cesta na Západ bola tiež diskutovaná v Reflektore na tohtoročných BHD, tematicky navyše silno zapadá k Dreherovým vystúpeniam - neprekvapivo, Smolen koniec koncov stojí za vydavateľstvom Hesperion, ktoré v Česku vydalo Benediktovu voľbu.

Cesta na Západ je rozprávaním bohoslovca Štepána z jeho pešej púte z Litoměric do Lisieux, ktorú vskutku uskutočnil naprieč Nemeckom, Luxemburskom, Belgickom a Francúzskom niekedy na začiatku druhej dekády 21. storočia. Knihou sa prelína viacero tém. Je to zápisník z ciest. Svedectvo o pohostinnosti miestnych. Náhľad do duše bohoslovca pochybujúceho o svojom povolaní. Romantická zápletka: nedopovedané a nevypovedané zaľúbenie do Anežky, polo-Libanonky, spolužiačky z Fildy, “katolíckej džihádistiky” a tradicionalistky s obľubou v kľananí, adorovaní. Ale predovšetkým popis stavu v akom sa nachádza kresťanstvo či Cirkev na Západe dnes - tak ako ho Smolen zažil priamo počas svojej cesty, či ako ho zažil v príbehoch svojich blízkych, počnúc Anežkinou rodinou.

Aký je teda stav Cirkvi na Západe podľa Smolena? Cirkev na Západe, tá je podľa Smolena ako pec, ktorá už pomaly zhasla ale ešte trošičku hreje. Všade plno opravených kostolov, ale málo spovedníkov a málo omší. Všade samý Pastoralassistent alebo Gemeindereferent, ale detí na prvé sväté prijímanie minimum. Všade veľa otvorenosti a tolerantnosti, ale aj za cenu pokrivenia základných právd učenia Cirkvi, od morálky až po sv. Trojicu. Smolen maľuje nie veľmi prívetivý portrét stavu Cirkvi. Kým Vladimír Palko ohlasuje krízu európskej kresťanskej demokracie titulom Levy prichádzajú, Smolenov popis ohlasuje krízu ešte o krok hlbšie, nie v kresťansko-demokratickej politike, ale v európskej Cirkvi samotnej.

Norbert Schmidt vo svojej recenzii rozvádza, aké sú politické implikácie takéhoto popisu. Táto “jednostranná karikatura Evropy a Západu, jak ji ve své knize předkládá, leckdy až příliš (a stále věřím, že nevědomky!) přibližuje obrazu světa, který vykreslují populisté antievropského proputinovského střihu”... Pokiaľ ide o cirkevné tábory, v Smolenovej knihe vidí veľmi čítavý manifest “krajně konzervativního a s lefebvristy sympatizujícího světonázoru”.

Tejto kritike podľa mňa zadosť učiňujú vyššie spomínané recenzie recenzie. Ja za seba nebudem skrývať, že so Schmidtovou interpretáciou nesúhlasím. Schmidtova kritika totiž nadhadzuje presne to s čím zápasia aj dnešní umiernení konzervatívci a kresťanskí demokrati na Slovensku. Povedzte čo i len kritické slovo na migráciu, práva LGBTI komunity, či pro-choice agendu - témy, kde ako kresťania môžeme mať a máme mať vážne výhrady vyplývajúce z našej viery - a v dnešnom slovenskom diškurze je z vás instantne klerofašista. V eurovoľbách sa istotne veľmi dobre zadarí kotlebovcom. Tí sú veľmi hlasní práve v týchto témach. Najbližší rok, medzi eurovoľbami a marcom 2020 budú umiernení konzervatívci čeliť práve tejto kritike. Kedykoľvek spomenú svoju kritiku k migrácii, právam LGBTI komunity, či svoje pro-life presvedčenie, budú obviňovaní z legitimizovania kotlebovcov, SMERu či SNS. Pokiaľ ide o poučenia zo Smolenovej Cesty na Západ pre dnešných slovenských kresťanov v politike prvé poučenie je nasledovné: nesmú sa nechať zahnať k zjednodušeniu a nálepkovaniu, že ak trvajú na svojich hodnotách v tak kľúčových témach ako je kultúra života, legitimizujú kotlebovcov či Fica.

Druhé poučenie ide trochu hlbšie. Schmidt má podľa mňa v niečom pravdu. Smolenova kniha je manifestom, ale nie manifestom stredoeurópskeho putinizmu ani lefervrizmu. Je manifestom dôvery jednak v plnosť učenia Cirkvi (opieranie sa o “pevnou půdu dogmat”) a tiež manifestom, že akokoľvek nepriaznivo súčasný stav kresťanstva na Západe vyzerá - náš Boh má všetko pevne pod kontrolou. Negatívne a skeptické popisy súčasného stavu v Cirvki na Západe ozaj skutočne môžu viesť k zatrpknutosti a vedeniu zákopových kultúrnych vojen. Pri pohľade na dnešnú západnú spoločnosť si niektorí kresťania iste riadne zúfajú: zprava kotleby, zľava liberáli, čo len s nami bude! A tak si žijú pochmúrne, defenzívne, bojovne, strachujú sa - akoby náš Pán nebol Pánom tohto sveta bez ohľadu na súčasnú politickú situáciu. Absolútne prvé východisko pri sledovaní krízy Cirkvi, či krízy kresťanskej demokracie je nasledovné: z pohľadu dejín spásy je všetko už vyhraté. Každá doba má svoje nástrahy a výzvy, ale náš Pán už nad smrťou a hriechom zvíťazil a toto víťazstvo ešte raz príde potvrdiť v posledných dňoch. Zápasy o podobu slovenskej kresťanskej demokracie sú fajront oproti zápasu, ktorý zviedol Kristus na kríži a tiež zápasu, ktorý sa zvedie pri druhom príchode. Všetky zápasy medzi tým, to je len bežný kolorit života ľudstva, ako vraví žalmista: poľná tráva. V akomkoľvek spoločenskom zápase sa na prahu 21. storočia na našej slovenskej európskej periférii nachádzame, ako kresťania v politike máme predovšetkým čerpať pokoj a radosť z týchto základných článkov našej viery. Smolenova kniha vrcholí momentom, kedy sa problém sexuálneho zneužívania v Cirkvi dotkne jeho najbližších. Naproti osobnému zážitku s týmto neuralgickým a tragickým dianím v súčasnej Cirkvi však zo Smolenovej knihy srší existenciálna odovzdanosť, že i napriek závažnosti krízy v Cirkvi, Boh má všetko pevne v rukách. Kresťania nežijú z vedomia, že sú na správnej strane dejín. Kresťania žijú z vedomia, že sú na strane dejín spásy.

Krátko na rozvinutie tejto myšlienky. Z tejto odovzdanosti by sme mohli vyvodiť akúsi pseudodovzdanosť. Miroslav Lettrich zaujímavo kritizuje Richarda Vašečku, za to že nekandiduje v eurovoľbách, pretože necíti k tomu Božie volanie. Naše vedomie, že dejiny spásy sú na našej strane, by nemalo viesť k zamieňaniu si osobnej vôle s Božou vôľou. Neznamená to rezignovať ani na odbornosť a ani na strategickosť. Neznamená to ani zaveliť na ústup z verejeného života, ako odporúča Dreher v Benediktovej voľbe. V prvom rade to znamená pozvanie pestovať duchovný život pred spoločenským, kultúrnym či politických životom, pozvanie mať zažité fakty dejín spásy v našom osobnom vzťahu s Bohom. Fero Mikloško často spomína, že v čase kým bol predsedom parlamentu, sa ho pri stretnutiach Silvo Krčméry vždy ako prvé pýtal čosi v duchu “tak ako, čo Tvoj duchovný život?”. Čo sa týka praktík duchovného života, Smolenova kniha má mnoho konkrétnych inšpirácii - od Anežkinho klaňania na adoráciách až po potrebu pravidelného sviatostného života. Toto poučenie pre angažovaných kresťanov sa dá zhrnúť aj Smolenovým bonmotom: “modlitba, to je to, co křesťané dělali v dávných dobách před objevem angažovanosti”.

Ale nebudem ostávať len pri Smolenových duchovných posolstvách. V dvoch konkrétnych príkladoch ukazuje na oblasti, po ktorých by slovenskí kresťanskí demokrati mali ísť ako po údenom. Prvou je pomoc prenasledovaným kresťanom vo svete. Téma žije v Poľsku a v Maďarsku, za svoju si ju berú vo svojej zahraničnej politike dnes už aj Briti a Dáni. Vo vyvrcholení Smolenovho príbehu stojí Anežkina metanoia: prerod od osoby, ktorá si zakladá na nepraktickosti filozofických právd, ktorej prežívanie viery je rýdzo kontemplatívne, až k aktivizmu pre záchranu koptských kresťanov a jej angažovanosť na pôde parlamentu ako aj v mimovládkach. Keď si tému pomoci prenasledovaným kresťanom ako trend v zahraničnej politike členských štátov EÚ všimla Smolenova Anežka, o to skôr by tak mali spraviť slovenskí kresťanskí demokrati.

Ďalšou praktickou inšpiráciou je Anežkina angažovanosť v téme očisty Cirkvi od prípadov sexuálneho zneužívania. Kniha sa končí Anežkiným deklarovaným predsavzatím, že si nedá pokoja kým neuchráni pred kňazom, ktorý ublížil jej rodine, aj ďalších veriacich na miestach kam bol kňaz preložený. Nie, nepozývam kresťanských politikov aby sa pridali k progresívnym politikov k démonizovaniu kléru a hierarchie ako celku, toho máme na Západe aj v Strednej Európe už dosť. Skôr pozývam k spoluzodpovednosti za očistu Cirkvi. Cirkev to nie je len klérus, to sme aj my laici. Možnosť laikov efektívne ovplyvňovať verejné dianie prostredníctvom politiky je vo veľkej miere úmerná schopnosti Cirkvi vstupovať do verejného diania. Keď bude mať zlý imidž Cirkev, zlý imidž bude mať ktorýkoľvek laik, ktorý svoje kresťanstvo do politiky programovo prinesie. Skvelou analýzou rozkladu vplyvu kresťanov na verejný život je v tomto ohľade kniha Phillipa Lawlera Ztracení, kde na príbehu bostonskej arcidicézy autor ilustruje vzťah medzi vplyvom konzervatívnejších aj liberálnejších katolíckych laikov v politike a spoločenským vplyvom Cirkvi vo svetle káuz zneužívania. Ak dnes teda rozštiepení kresťanskí demokrati a konzervatívci uvažujú ako na Slovensku ďalej, nemôžu sa vyhnúť ani kľúčovým otázkam, ktorým v dnešnej dobe čelí samotná Cirkev - to je posledné poučenie, ktoré Smolenova kniha implicitne ponúka.

Akokoľvek eurovoľby v sobotu dopadnú, slovenskí kresťanskí demokrati budú mať dôvod cestovať so Smolenom na Západ aj po voľbách.

 

(Pozn. redakcie Postoj: knihu Štěpána Smolena si môžete kúpiť tu.)

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo