Kresťanský volič, ty v sobotu rozhodneš o budúcnosti kresťanskej politiky

Kresťanský volič, ty v sobotu rozhodneš o budúcnosti kresťanskej politiky

Keď si to tak zrátam, dostal som štyri ponuky kandidovať za europoslanca. V týchto voľbách. Aby som nerobil zlú krv, o konkrétnostiach pomlčím. Všetky som odmietol. Najmä z dvoch dôvodov. Po prvé, necítim osobné povolanie kandidovať teraz za poslanca Európskeho parlamentu. A po druhé, mám svojich kandidátov, s ktorými som maximálne spokojný.

Asi nie je žiadnym prekvapením, že mojimi favoritmi sú europoslanci Anna ZáborskáBranislav Škripek. Moja spokojnosť je o to väčšia, že na rozdiel od roku 2014 ich môžem voliť oboch súčasne. Anna už nekandiduje za KDH a Braňo za OĽANO, ale obaja sú spoločne na kandidátke strany Kresťanská únia (číslo 28).

 

Referendum o kresťanskej politike

V týchto voľbách však nejde primárne o to, kto bude europoslancom. Tieto voľby budú v prvom rade referendom o budúcnosti kresťanskej politiky na Slovensku. Akým smerom sa bude uberať a akým štýlom sa bude robiť. Aj pod vplyvom impulzu, ktorý jej udelia eurovoľby.

V akom stave je kresťanská politika na Slovensku, sa netreba podrobne rozpisovať. Otázkou je, ako sa z tohto stavu dostať.

Keď sa politikov pýtajú pred voľbami, s kým pôjdu a s kým nie, a ako bude vyzerať vláda, zvyknú odpovedať: „Rozhodnú voliči.“ Niekedy je to z ich úst alibizmus, ale v tomto prípade s týmto výrokom súhlasím: „Rozhodnú voliči!“ O podobe kresťanskej politiky na Slovensku rozhodnú voliči. Kresťanskí voliči.

Po takmer tridsiatich rokoch od pádu totalitného režimu je čas, aby sa kresťanský volič ujal svojej moci a rozhodol. Keď to nedokážeme my, ktorí sa označujeme za kresťanských politikov, musí rozhodnúť o podobe kresťanskej politiky kresťanský volič. V žiadnych iných voľbách na to nemá taký dosah, ako práve v eurovoľbách. Účasť je nízka, kresťanský volič zvyčajne disciplinovaný a namotivovaný viac ako priemer populácie.

 

Kto dokáže zjednotiť rozdelených kresťanských voličov?

Ponuka v eurovoľbách je pestrá. Niekto by možno povedal, že až moc pestrá. V rámci demokracie alebo trhu to ale nie je žiadna chyba. Širšia ponuka – viac zákazníkov, viac voličov. Akurát sú rozdelení medzi viaceré značky.

Úlohou číslo jedna bude týchto voličov múdrym spôsobom zjednotiť. Podľa možností ešte do parlamentných volieb, ktoré nás čakajú v marci 2020.

Pretože sa intenzívne pohybujem medzi širokým spektrom kresťanských voličov, viem veľmi dobre, že voliči si to úprimne prajú. A vieme to nielen z rozhovorov, ale aj z prieskumov. Tie isté prieskumy však hovoria, že kresťanskí voliči si to nepredstavujú tak, ako mnohí politici KDH. Že KDH je tá jediná a najlepšia kresťanská strana, do ktorej by mali vstúpiť všetci kresťanskí politici a ostatné strany by mali byť zrušené. A už vôbec nikto neverí tomu, že zjednotiť kresťanských politikov, ale najmä kresťanských voličov, by dokázal súčasný predseda KDH. Presnejšie, podľa spomínaného prieskumu, verí tomu jeden človek zo sto (1%).

Samotné KDH už nedokáže zjednotiť kresťanské sily. A stopercentne (pardón, deväťdesiatdeväťpercentne) nie pod vedením Alojza Hlinu. Ten preferuje silne negativistickú a konfrontačnú komunikáciu nielen voči všetkým politickým súperom, ale aj voči hodnotovo najbližším spojencom. A tak sa z neho za posledné roky stal nielen jeden z najväčších dôvodov rozdelenia kresťanov v politike, ale zároveň aj jedna z najväčších prekážok ich zjednotenia.

Nestačí, že budeme mať kresťanské strany. Jednu, dve či tri. Rozhodujúce je, či budeme mať kresťanskú politiku. Či ju bude mať kto robiť a aká bude silná. Silná spoločenská objednávka tu je a voličov je dosť. Získa ich ten, kto ich presvedčí, že reprezentuje ich hodnoty a zastupuje ich záujmy. Kresťanské a slovenské.

Som dobroprajný človek a prajem KDH a aj viacerým jeho kandidátom úspech v eurovoľbách. Ako politik však bohužiaľ viem, že každý úspech KDH si pripne na hruď jeho predseda. Tak ako to urobil pri komunálnych voľbách i voľbách do VÚC, hoci jeho zásluhy na dobrom výsledku boli prinajmenšom sporné a viacerí kandidáti mi hovorili, že im v kampani skôr škodil ako pomáhal. Nakoniec aj v tejto kampani koná podobne. Plavenie sa s vlajkou EÚ, vynášanie nápisu Eurorealisti na Ďumbier či zakrývanie kostola vlajkou Európskej únie sú absolútne nezmysly, ktoré konzervatívneho voliča skôr odradia ako získajú.

A tak sa aj dobrý výsledok KDH v eurovoľbách môže stať prekážkou k obnove a posilneniu kresťanskej politiky na Slovensku. Voliči, ktorí budú v úprimnej viere voliť niektorého z dobrých kandidátov KDH, dajú vlastne hlas Hlinovi. Volením KDH v eurovoľbách posilnia jeho predsedu, ale oslabia kresťanskú politiku na Slovensku. Nádej na jej reštart a obnovu sa zmenší.

Tu si dovolím zacitovať aj redaktora Konzervatívneho denníka Postoj Jaroslava Danišku:

O čo sa teda hrá v kresťanskom tábore?

Myslím, že ide najmä o postavenie Hlinu v KDH. Ak sa jeho kandidátka presadí a KÚ neuspeje, Hlina tým posilní svoje postavenie pred voľbami, je celkom jedno, kto z kandidátov uspeje.

Hlas pre Záborskú a Škripeka je naopak hlasom, ktorý nie je spokojný s vývojom v KDH.

 

Voliť odvážne a slobodne

Viem, že mnohí majú voči KDH a najmä voči jeho vedeniu vážne výhrady, ale napriek tomu ho zvažujú voliť, lebo sa boja. Boja sa, aby neprepadli kresťanské hlasy, boja sa, že nebudeme mať v Bruseli kresťanských europoslancov. Strach ale nie je dobrý radca. Pred piatimi rokmi som pred eurovoľbami napísal blog s názvom „Voľte slobodne a bez strachu!“ A pretože kresťanskí voliči volili naozaj slobodne a bez strachu, mali sme v tomto volebnom období viac kresťanských europoslancov, než kedykoľvek predtým.

Kresťanský volič, nenechaj sa strašiť a nenechaj sa obmedzovať. Nenechaj si diktovať, čo musíš a čo nesmieš. Buď slobodný a neboj sa. Lebo strach bráni zmene.

Čo vlastne riskuješ? Že KDH nebude mať europoslanca, s veľkou pravdepodobnosťou Ivana Štefanca, lídra kandidátky? Nezdá sa, že by tým pre národné a kresťanské záujmy vznikla nejaká dramatická škoda.

Referendum o budúcnosti kresťanskej politiky stojí za to. Normálne referendum by stálo 8 miliónov eur. Cenou za toto referendum je drobný risk. Je to ale risk zodpovedný a dobre uvážený.

Kresťanských voličov je dosť. Nehovorím teraz o takmer milióne voličov z referenda o rodine. V posledných eurovoľbách kandidovali jednoznačne kresťansky profilovaní kandidáti za KDH, OĽANO a NOVA. Keď zrátame voličov KDH, Braňa Škripeka a Fera Mikloška (áno, aj ten kandidoval v roku 2014 – na kandidátke NOVA), dostaneme 100 000 voličov a percentuálny zisk 17,75%. Tieto hlasy môžeme získať aj v roku 2019. Percentá budú závisieť od účasti, ale aj tak je tu dostatočný priestor na zisk troch až štyroch mandátov, ktoré sa rozdelia medzi dva tri subjekty. Neodvážim sa hádať a prieskumy sa už nesmú zverejňovať, ale na základe informácii, ktoré máme, sa tie mandáty rozdelia medzi KDH a Kresťanskú úniu.

Prajem KDH, aby malo europoslanca. Dobrého kresťanského europoslanca. Minimálne jedného.

Ešte viac si prajem, aby kresťanské Slovensko zastupovali v Európskom parlamente Anna ZáborskáBranislav Škripek, overení a uznávaní kresťanskí politici, ktorí sa zjednotili a kandidujú spoločne za Kresťanskú úniu (číslo 28).

Ale najviac zo všetkého si prajem, aby malo Slovensko naozajstnú, hodnovernú a silnú kresťanskú politiku. Za seba môžem sľúbiť, že urobím všetko preto, aby sa kresťanské sily do volieb v roku 2020 spojili. Nemecko má koalíciu CDU/CSU. Prečo by na Slovensku nemohla existovať koalícia KDH/KÚ?

O tom, ako bude táto spolupráca a toto spájanie vyzerať, však rozhodne aj výsledok sobotných volieb do Európskeho parlamentu. Preto vás prosím a vyzývam, choďte v sobotu 25. mája voliť a voľte slobodne a bez strachu. A premýšľajte pri tom o budúcnosti kresťanskej politiky na Slovensku.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo