Ôsmy deň

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Ôsmy deň

K nedeli, ktorá nasleduje po veľkej noci, v katolíckej liturgii patrí vždy Jánova pasáž o neveriacom Tomášovi. Ide vlastne o diptych zjavenia zmŕtvychvstalého apoštolom. Hlavný rozdiel je v prítomnosti spomínaného Tomáša. Prvýkrát chýba, po druhýkrát je už prítomný. Liturgické použitie však nespočíva na osobe apoštola, ale na časovom údaji.

Večer v ten istý prvý deň v týždni, keď boli učeníci zo strachu pred Židmi zhromaždení za zatvorenými dverami, prišiel Ježiš, stal si doprostred a povedal im: „Pokoj vám!“ Ako to povedal, ukázal im ruky a bok. Učeníci sa zaradovali, keď videli Pána. A znova im povedal: „Pokoj vám! Ako mňa poslal Otec, aj ja posielam vás.“ Keď to povedal, dýchol na nich a hovoril im: „Prijmite Ducha Svätého. Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu ich zadržíte, budú zadržané.“ Tomáš, jeden z Dvanástich, nazývaný Didymus, nebol s nimi, keď prišiel Ježiš. Ostatní učeníci mu hovorili: „Videli sme Pána.“ Ale on im povedal: „Ak neuvidím na jeho rukách stopy po klincoch a nevložím svoj prst do rán po klincoch a nevložím svoju ruku do jeho boku, neuverím.“ O osem dní boli jeho učeníci zasa vnútri a Tomáš bol s nimi. Prišiel Ježiš, hoci dvere boli zatvorené, stal si doprostred a povedal: „Pokoj vám!“ Potom povedal Tomášovi: „Vlož sem prst a pozri moje ruky! Vystri ruku a vlož ju do môjho boku! A nebuď neveriaci, ale veriaci!“ Tomáš mu odpovedal: „Pán môj a Boh môj!“ Ježiš mu povedal: „Uveril si, pretože si ma videl. Blahoslavení tí, čo nevideli, a uverili.“ Ježiš urobil pred očami svojich učeníkov ešte mnoho iných znamení, ktoré nie sú zapísané v tejto knihe. Ale toto je napísané, aby ste verili, že Ježiš je Mesiáš, Boží Syn, a aby ste vierou mali život v jeho mene. Jn 20, 19-31 Zdieľať

Keď sa Ježiš druhýkrát zjavuje spomína sa, že sa tak stalo „o osem dní“ (v. 26). To tradícii dalo podnet na slávenie tkzv. oktávy. Ide o to, že sviatok sa slávi osem dní, čiže samotný deň plus sedem. V súčasnosti sa to okrem Veľkej noci týka aj Vianoc a to na základe údaju o Ježišovej obriezke (Lk 2,21 porov. Gn 21,4). Ôsmy deň má samozrejme paralely aj v iných textoch Písma. Ak sa však sústredíme iba na spomínaný text, s tým, že časový údaj niektoré preklady uvádzajú jednoducho ako „o týždeň“, tak nám vychádzajú minimálne tieto tri významy.

Časový odstup v prvom rade tvorí funkciu budovať napätie.  Medzi prvým zjavením, kde nebol Tomáš prítomný a tým potvrdzujúcim prebehol značný čas. To dodáva priestor na oznámenie zjavenia, nedôveru, konflikt a samotné očakávanie. Z pohľadu Tomáša išlo zjavne o čas pre trpezlivosť. Ježiš sa nezjavil druhýkrát hneď. Dáva čas spracovať udalosť pre apoštolov. Zároveň ide o čas, kedy musí Tomáš bojovať so svojimi predstavami a vrodenou ľudskou pochybovačnosťou.

Z pohľadu Tomáša išlo zjavne o čas pre trpezlivosť Zdieľať

Druhý význam je zo strany Ježiša. Sedem dní nevymysleli kresťania. Sedemdňový kolobeh týždňov bol zakotvený už u židov. Jeho druhé zjavenie tak odkazuje na akúsi pravidelnosť. A pravidelnosť zase na Ježišovu ochotu vyjsť v ústrety. Je otázne, či Tomášova prvá neprítomnosť bola jeho vina. Proti jeho absencii však Ježiš dáva novú šancu. V symbole ôsmeho dňa tak vidíme podobne ako v cykle týždňov neustálu možnosť. Ježiš sa neunaví dávať šancu stretnúť sa aj tomu, kto minule chýbal. Je v tom pravidelný, teda vytrvalý.

Ježiš sa neunaví dávať šancu stretnúť sa aj tomu, kto minule chýbal. Zdieľať

Jasný odkaz na židovský cyklus však v evanjeliu nachádza aj jasnú zmenu. Vrcholom každého židovského týždňa totiž bol sabat. Ježiš však vstal „prvého dňa v týždni“ (Jn 20,1). Deň po sabate. A to vytvára tretí význam. Ježiš svojim opätovným príchodom poukazuje na to, čo sa stalo sedem dní predtým. Prvotní čitatelia evanjelia, ako aj tí dnes nachádzajú narážku na udalosť zmŕtvychvstania, ako aj na opakované slávenie tejto udalosti známej ako Deň Pána, čiže nedeľa. Ježiš, ako aj kresťanská tradícia, tak zdôrazňujú, že zakotvenie dobrej zvesti má byť vo veľkonočných udalostiach a ich každotýždenné opakovanie má toto vedomie značne zosilňovať.

Zakotvenie dobrej zvesti má byť vo veľkonočných udalostiach. Zdieľať

Lukáš Durkaj


Autor je kňazom Košickej arcidiecézy a členom Centra pre štúdium biblického ablízkovýchodného sveta.

Foto - wikimedia

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo