Úvahy o posledných slovách Pána Ježiša

Úvahy o posledných slovách Pána Ježiša

Šieste slovo

„Dokonané je.“

„Keď som povedal, že všetko je dokonané, zhrnul som tými slovami všetko, čo som v myšlienkach hovoril Otcovi. Splnenie tvojej vôle bolo zavŕšené, Otče môj... Prišiel som na svet v lone Panny, v malom telíčku dieťaťa. Stal som sa podobným ostatným smrteľníkom okrem hriechu, aby som ich spasil...

Všetky proroctvá o mne sa naplnili: narodil som sa v Betleheme, žil som ako chudobný, človek ma pokrstil a kázal som v tvojom mene. Ty si ma poslal a ja som ťa dával spoznať ako milujúceho a láskavého. Znášal som prenasledovanie. Prišiel som ako lekár tela a duše, liečil som mnohých chorých. Zradil ma blízky priateľ za tridsať strieborných mincí... Prišiel som ukázať, že tí, čo veria teba a vo mňa nezomrú a vzkriesil som mnoho mŕtvych.

- Telestai! - Dokonané je! Prišiel som spasiť hriešnikov. Tu je jedna, pripútaná pri mojom kríži vedľa mojej matky, a plače z lásky k tebe Otče a z ľútosti ku mne. Vediem ti lotra, aby vstúpil ako prvý z hriešnikov, ktorí túžia po spáse... Dokonané je!

Všetky proroctvá o mne sa splnili. Je ich viac ako dvadsať, čo sa vzťahujú na čas môjho utrpenia a smrteľného zápasu... Zanechávam svoju matku ako Matku pre všetkých ľudí, aby sa necítili ako siroty. Ako dokonalú učeníčku, ktorú si mi dal za Matku. Zanechávam ju tým, ktorí ma budú milovať po stáročia.

Všetko je dokonané, Otče môj! Všetko bolo vykonané dobre! Splnil som to a urobil ako som najlepšie mohol. Ľudia uvideli Svetlo. A hoci ho nedokázali spoznať, bude ich osvecovať po všetky časy. Splnil som povinnosť voči tebe, Otče; porážkou hada som otvoril bránu do neba.

Bolo to splnené dokonale. Už nikdy sa človek nemusí obávať takého Boha spravodlivosti, akého ho po stáročia zobrazovali ľudia v dôsledku svojej kultúry, čo žili v časoch varovaní... Silný Anjel splnil svoju povinnosť, Otče, a hoci sa teraz vraciam k tebe z môjho otvoreného boku sa rodí Cirkev a brány pekelné ju nepremôžu.

Bude to svätá Cirkev, zložená zo svätých ľudí i hriešnikov. Ale medzi špinou, spôsobenou ľudskou biedou, sa budú skvieť ako hviezdy mnohí muži a ženy, ktorí budú dodržiavať svoje sľuby a záväzky... Tejto Cirkvi nebudú chýbať utrpenie, zrada, hriech... Ty vieš, že všetko je znečistené, a všetko bude musieť ísť cez Getsemany a Golgotu. Ale verný zvyšok, tá časť stáda Cirkvi, ktorú teraz očisťujem každou kvapkou svojej krvi, prídu na vrch Tábor, aby som ju premenil.

Dokonané je, Otče! Všetko muselo byť splnené a všetko musí byť splnené, vrátane hodín temnoty, ktorá tak veľmi vystraší človeka; lebo človek neprávosti nutne vstúpi do tohto sveta a povedie vojnu proti tvojim a mojim. Ale Mária zostáva, Otče môj, tvoja dokonalá spolupracovníčka, aby napĺňala tvoje slovo.

Všetko som vytrpel na svojom tele. Znášal som všetko dobrovoľne. Nie preto, že ty si to uložil, ale preto, lebo som to chcel urobiť z lásky k tebe a k človeku.

Dokonané je, a teraz sa musím vrátiť k tebe, Otče môj. Ale spomeň, že tebe som zveril svojich, aby sa ani jeden z nich nestratil...

Viem, že budú stratení tí, čo mi prisahali vernosť, a potom odišli za radovánkami sveta. Budú stratení tí, čo mali pomazané ruky, aby ma prinášali a rozdávali ako pokrm mužom a ženám, ale si ich poškvrnia ubližovaním nevinným. Áno, vtedy budú mať určite okolo krku zavesený mlynský kameň, aby ich hodili do hlbín mora.

Budú stratení tí, čo nechceli niesť na svojich pleciach ťažké bremená a hodili ich na plecia slabých, aby ich rozdrvili. Budú stratení tí, ktorí ma nepoznajú v pokorných a jednoduchých ľuďoch pre pyšnú zaslepenosť. Budú stratení tí, od ktorých sa bude vyžadovať viac, lebo viac dostali.

Ale tí, ktorí sú schopní plakať pri meditovaní o bolesti, ktorá ma vyčerpáva, tí, ktorí uvidia staršiu ženu oblečenú v handrách, pobozkajú ju na líce na znak bratstva a rovnosti, tí, ktorí hoci mohli spať na posteli, budú spať na zemi, aby si umŕtvovali telo ako znak odčiňovania pre lásku k nám..., tí, spoznajú môj pohľad v očiach odsunutých na okraj spoločnosti, môj čistý úsmev v úsmeve detí, môj hlas v hluku a chaose sveta, moje slzy v hriešnikoch, čo sa kajajú...

Tí, ktorí budú premýšľať o mojich rukách pri udeľovaných odpusteniach, tí, ktorí ma budú nasledovať v mojich šľapajach ako misionári, ktorí budú vyorávať brázdy, aby v nich zasiali moje semeno, nedôverujúc svojim schopnostiam, ale iba mojej prozreteľnosti..., tí, ktorí sa budú správať ako malé deti až tak, že ich nevinnosť a čistota povedie uveriť a naplno dôverovať mojej všemocnej prítomnosti...

Tí, ktorých pery sú vždy ochotné darovať úsmev či odpustenie, požehnanie, miernu výčitku alebo bratské napomenutie... tí, čo nebudú váhať mocne ohlasovať moje posolstvo spásy bez obáv, že budú umlčaní, a budú vedieť znášať rany, zlobu, ohovárania a urážky bez obhajovania sa či pomstychtivých túžob... - tí budú spasení, lebo patria medzi tých, ktorých ja volám mojimi a sú to tí, ktorí boli zverení tebe, a tak, aj keď sú vo svete, akoby neboli zo sveta...“

 Vybraté texty z knihy Zo Sinaja na Kaváriu Catalina Rivas

„Ó, keby trpiaca duša vedela, ako ju Boh miluje, zomrela by od radosti a nadmiery šťastia. Raz poznáme, čím je utrpenie, ale už nebudeme môcť trpieť. Len prítomná chvíľa je naša.“  (Denníček, 963)

Sv. Faustína

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo