Jedno je isté – v sobotu to nebude žiadna výhra

Uvažovali sme teda o tom, a veľa sa i popísalo, ktorým aspektom ich osobnosti, programu, politického pozadia či osobného príbehu dať väčšiu váhu – a podľa toho sa nejako rozhodnúť.

Práve toto je typickou črtou týchto volieb. (Isteže – neodpustím si jednu vetu o tom, že nemuselo to byť tak, keby sme v prvom kole boli volili inak... Ale to už nevrátime. Otázka je, či sa poučíme, alebo nabudúce opäť necháme odhovoriť tými, ktorí nás budú presviedčať, že kresťansky ukotvený kandidát je „nezvoliteľný“...) Ak sa v nejakom komentári objavila nejaká negatívna črta p. Čaputovej, hneď sa dalo pomerne zmysluplne oponovať: „Ale Šefčovič zas...“ A keď niekto zdôraznil čosi neprijateľné na p. Šefčovičovi, dalo sa protiargumentovať: „Lenže Čaputová...“

Zrejme si teda predovšetkým musíme uvedomiť, že tieto voľby nevyhráme. Nejdeme do nich s tým, že po sčítaní hlasov budeme spokojní. Obaja kandidáti zahmlievajú, čo im v ich kampani nesedí, p. Šefčovič útočí neférovo, p. Čaputová sa bráni ako chudinka, ktorej sa stále len ubližuje... (nehovorím o ich tímoch, ktoré robia naozaj veľa zla, ale otázka je, či tam nie sú v jednom i druhom tábore aj provokatéri z opačného brehu, takže v tom sa vyznať je ozaj priam nemožné). Keď ešte pozrieme na hodnoty, ktoré sú pre nás podstatné, vidíme až bolestivú podobnosť na oboch stranách. A, ak sa pozeráme dopredu, vidíme, že obaja vzbudzujú oprávnené obavy z toho, ako s prípadným víťazstvom vo voľbách naložia.

Práve tu by som však videl možnosť, predsa sa nejako rozhodnúť.

Aj keď aj ja som celé dva týždne patril k táboru tých, čo sa chystajú nevoliť, alebo voliť neplatne (prázdny lístok určite nie – ten sa dá zneužiť!), ako prejav svojho protestu proti obom kandidátom, dnes sa prikláňam k tomu, rozhodnúť sa pre jedného z nich. Na to, totiž, aby „hlas protestu“ vzali jeden či druhá nejako vážnejšie do úvahy, museli by byť vo svojom vnútri demokratmi – a o tom ma nepresvedčili.

Pomocou pri rozhodovaní mi je pravidlo, s ktorým (sa) učíme reagovať na dilemy. (Ako je známe, dilema je morálny problém, pri ktorom sa človek musí rozhodnúť medzi viacerými možnosťami, pričom však ani jedna z možností nie je morálne dobrá.) Vtedy môžu v prospech správneho rozhodnutia pomôcť v podstate dve zásady. Prvá je hierarchia hodnôt: keď ide napr. o život, je to vyššia hodnota, ako keď ide o zdravie. A druhá je bezprostrednosť nebezpečenstva: aktuálna hrozba je väčšia než potenciálna.

Takže: Nespájať Šefčoviča so Smerom a Čaputovú s Progresívnym Slovenskom je nezmysel. Ani jeden z kandidátov nie je nezávislý, aj keď to teraz obaja tvrdia, lebo svojich voličov už majú, takže teraz bojujú o hlasy nás ostatných!

Zvolením p. Šefčoviča za prezidenta SR de facto legitimizujeme aktuálnu politiku a previazanie moci so zločinom, ktoré v sebe nesie jeho politická strana. A to je niečo, čo máme dnes „na stole“.

Zvolením p. Čaputovej za prezidentku SR otvárame možnosti intenzívnejšieho a rýchlejšieho prieniku neoliberálnej agendy, ktorú so sebou nesie jej politická strana, napr. posilnením jej pozície pred parlamentnými voľbami (osobou prezidentky „z vlastných radov“), a možno i po... Ale je to zatiaľ len hrozba, i keď veľká.

Takže preto Čaputová. Keď vyhrá, spokojný nebudem. Ale keď prehrá, agónia Smeru bude oveľa agresívnejšia.