Boh vždy prekvapí

Boh vždy prekvapí

Evanjeliový úryvok slávnosti Zvestovania Pána (Lk 1, 26 – 38) hovorí o posolstve Boha, ktorý prostredníctvom anjela oznamuje Márii, že sa stane matkou Božieho Syna.

Zvestovanie Ježišovho narodenia je vložené do skromného prostredia. Uskutočňuje sa v Nazarete, o ktorom niet žiadnej zmienky v Starom zákone. Anjel neprichádza do chrámu ku kňazovi, ale do skromného domu chudobného človeka. Navyše ide o ženu, bez akéhokoľvek postavenia a z neznámeho prostredia, ktorá nepatrí do Dávidovej dynastie, lebo túto mesiášsku charakteristiku má jej manžel Jozef. Boh prevracia naruby ľudské očakávania a zaužívané schémy. Boh vždy prekvapí. Platí to aj pre náš život. Boh koná prekvapivo tam, kde by sme to nečakali, a zjavuje svoju veľkosť na osobách, s ktorými sa podľa ľudských kritérií nepočíta. 

Počaté dieťa je Boží Syn

Evanjelista Lukáš vytvoril paralelu zvestovania a narodenia Ježiša Krista so zvestovaním a narodením Jána Krstiteľa, pričom má vyniknúť veľkosť a výnimočnosť Ježišovej osoby.

Boh koná prekvapivo tam, kde by sme to nečakali, a zjavuje svoju veľkosť na osobách, s ktorými sa podľa ľudských kritérií nepočíta. Zdieľať Zdieľať

Samotný úvod „v šiestom mesiaci“ (Lk 1, 26) je signálom pre čitateľa, že ide odkaz na to, za akých zázračných okolností došlo k počatiu Jána Kristieľa, ktorého matka Alžbeta je už v šiestom mesiaci tehotenstva. Napriek zázračným okolnostiam narodenia Jána Krstiteľa, príchod Božieho Syna prekonáva akékoľvek ľudské očakávania. Už oslovenie jeho matky Márie je odlišné. Ona je plná milosti. Ján Krstiteľ bude prorokom Najvyššieho, ale Ježiš bude Synom Najvyššieho. Už v lone matky Alžbety naplní Jána Kristiteľa Duch Svätý, ale Ježiš je počatý Duchom Svätým bez pričinenia muža. 

Naplnenie prísľúbení

Evanjelista Lukáš zachoval odvolávku na Dávidovu dynastiu v anjelových slovách: „Pán Boh mu dá trón jeho otca Dávida, naveky bude kraľovať nad Jakubovým rodom a jeho kráľovstvu nebude konca.“ (Lk 1, 32 - 33) Ide o podobnosť s Božím prisľúbením kráľovi Dávidovi o jeho synovi Šalamúnovi, ktoré vyriekol prostredníctvom proroka Nátana: „On postaví môjmu menu dom a ja upevním jeho kráľovstvo naveky... svojej milosti ho nepozbavím... Tvoj dom a tvoje kráľovstvo bude predo mnou naveky pevné; tvoj trón bude upevnený naveky!“ (2 Sam 7, 13 - 16) V Márii sa napĺňa tento predobraz kráľovnej matky. Jej syn bude dedičom večného kráľovstva. Večný Boží Syn sa stane podľa tela potomkom kráľa Dávida. 

Máriina otázka

Emeritný pápež Benedikt XVI. hovorí o Máriinej námietke „ako sa to stane, veď ja muža nepoznám“  (Lk 1, 34) ako o jej záhadnej reakcii, ktorá zostáva pre nás tajomstvom. Jej otázka je zvláštna z toho dôvodu, že bola zasnúbená, preto sa podľa ľudských očakávaní mohla domnievať, že jej dieťa bude plodom manželského vzťahu s Jozefom. V staroveku svätý Augustín hovoril o tom, že Mária zložila sľub čistoty a k zasnúbeniu s Jozefom prišlo preto, aby vo svojom panenskom stave mala ochrancu. Avšak v židovskom prostredí by takéto uzavretie manželstva bolo nemysliteľné.

Lukáš vyzdvihuje význam Máriinho vyvolenia ako matky Mesiáša a Božieho Syna. Zdieľať

Každý predsa uzatváral manželstvo s túžbou priviesť potomka ako naplnenie lásky muža a ženy. Mária svojou námietkou naznačuje, že nepredpokladá, žeby sa stala matkou Mesiáša na základe prirodzenej cesty spojenia s mužom. Keďže nepozná inú cestu, žiada od anjela vysvetlenie. Anjel v odpovedi zdôrazňuje, že počatie dieťaťa nenastane predpokladaným ľudským spôsobom, ale mocou Najvyššieho. V tomto okamihu by sme mohli aj my vzniesť námietky, že to nie je možné. Preto aj pre nás zaznieva uistenie: „Bohu nič nie je nemožné.“  (Lk 1, 37) 

Matka Božieho Syna

V Lukášovom evanjeliu je to Mária, ktorá dáva meno svojmu synovi: „Dáš mu meno Ježiš.“ (Lk 1, 31) Je tu rozdiel od patriarchálneho modelu Matúšovho evanjelia, kde táto úloha pripadla Jozefovi.  V biblickom prostredí je dôležité meno, ktoré hovorí o osobe, kto je a aké je jej poslanie. Meno Ježiš pochádza z hebrejského mena „Ješua“ a znamená „Boh zachraňuje“. Evanjelista tým zdôvodňuje zmysel celej udalosti zvestovania. Dať niekomu meno znamenalo, že osoba, ktorá toto meno dáva, berie za danú osobu zodpovednosť. Lukáš vyzdvihuje význam Máriinho vyvolenia ako matky Mesiáša a Božieho Syna.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo